Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/390/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu H. U., bytom F. R. XX proti žalovanej Mgr. G. Q., bytom S. J., R. XXX/X, zastúpenej Mgr. J. R., advokátom, so sídlom R. U., O. X/X, o neplatnosť kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.decembra 2013, č. k. -129 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 83,89 eur do 3 dní k rukám Mgr. J. R., advokáta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a právneho zastúpenia 462,04 eur do rúk právneho zástupcu žalovanej Mgr. J. R., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa na pojednávaní dňa 06.06.2013 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.2006 z dôvodu, že ho žalovaná uviedla do omylu, a to v tom, že súčasťou parciel je aj prístupová cesta k rodinnému domu. Na kúpu nehnuteľností si zobral úver, vyplatil kúpnu cenu a až neskôr sa dozvedel, že nehnuteľnosti nie sú tie, ktoré mu ukázala žalovaná, a že hospodárska budova je postavená na cudzom pozemku a prístupová cesta patrí inému subjektu. Keď sa dozvedel, že by k rodinnému domu nechodil po vlastnom pozemku, dom prestal navštevovať. Uviedol ďalej, že prístupová cesta patrí cestnej správe a ďalej susedovi, ktorý ho upozornil, aby na uvedenú cestu nevstupoval. Žalovaná na pojednávaní dňa 27.06.2013 uviedla, že asi od roku 2000 bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Šlo o rodinný dom a parcely okolo neho, ktoré postavili jej rodičia. V roku 2001 prepísal druhý podielový spoluvlastník, jej brat J. M. svoj podiel na ňu a stala sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré neužívala a ani užívať nechcela. Dom chcela predať, jednala s viacerými kupcami a nakoniec dom predala žalobcovi. So žalobcom sa nikdy nestretla a pri uzatváraní kúpnej zmluvy zastupoval žalobcu muž, ktorý jej ukázal splnomocnenie od žalobcu. Muž sa vyjadril, že je spoločníkom žalobcu v spoločnosti, ktorá sa zaoberá kúpou a predajom počítačov, a že dom chcú kúpiť a využívať ako sídlo spoločnosti s tým, že na prízemí, kde zamrežujú okná by mali sklad počítačov a na poschodí kancelárie. Trvali na tom, aby kúpna cena v zmluve bola dohodnutá vyššie ako kúpna cena, ktorú jej v skutočnosti vyplatili z dôvodu, že časť peňazí z banky chcú použiť na kúpu počítačov. V skutočnosti sa dohodli na kúpnej cene 2 400 000,- Sk, ale v kúpnej zmluve je napísaná kúpna cena 4 700 000,- Sk. Žalobca zohnal znalecký posudok, podľa ktorého boli nehnuteľnosti ohodnotené na 4 700 000,- Sk. Žalovaná ďalej uviedla, že všetko, čo je ohradené patrilo jej a to povedala aj zástupcovi žalobcu. Cesta, ktorá vedie k predmetným nehnuteľnostiam je účelová komunikácia, ktorá slúži verejnosti a teda slúžila aj jej a jej rodine. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že dňa 07.04.2006 uzavrel žalobca ako kupujúci so žalovanou ako predávajúcou platne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. U., zapísaných na LV č. XXXX a to stavby - rodinný dom, súp. č. XXX

ležiacej na parcele KN-C XXX/X a pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 485 m2 - „zastavané plochy a nádvoria“ a parc. č. XXX/X o výmere 663 m2 - „záhrady“. V kúpnej zmluve žalobca uviedol, že sa oboznámil s predmetom kúpnej zmluvy, jeho stav je mu známy a súhlasí s ním bez výhrad. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ho žalovaná uviedla do omylu, že k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy neexistuje prístupová cesta, táto nie je dôvodná. Z vykonanej obhliadky, znaleckého nákresu znalca a z jeho výpovede súd zistil, že prístupová cesta k predmetným nehnuteľnostiam vedie z parcely KN-C XXX/XX a XXX/XX, ktoré sú vedené ako cesty (22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti). Aj keď sú tieto parcely vo vlastníctve J. U., jedná sa o parcely, ktoré mali byť vykúpené v prospech štátu, pretože sú využívané ako prístupová cesta k parcelám, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Z výpovede svedka J. U. vyplynulo, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by mu niekedy bránil v prístupe dostať sa na parcely, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, neplatnosti ktorej sa žalobca domáha. Zároveň svedok ozrejmil, že nikdy nikomu a to ani právnym predchodcom žalobcu nebránil v prístupe k parcelám XXX/X a XXX/X. Vzhľadom k vyššie uvedenému nemožno tvrdiť, že by žalovaná uviedla žalobcu do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy, keď žalobca bol so stavom nehnuteľností oboznámený a bez výhrad s ním súhlasil. Zároveň súd uvádza, že predmetom kúpnej zmluvy neboli iné parcely ako XXX/X a XXX/X, teda parcely, ktoré slúžia ako prístupová cesta k parcelám XXX/X, XXX/X, a ktoré sú vo vlastníctve J. U. (XXX/XX, XXX/XX) neboli súčasťou predmetnej kúpnej zmluvy. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že prístupová cesta k parcelám XXX/X a XXX/X viedla vždy zo štátnej cesty a k prístupu k týmto parcelám nikdy žalobcu nikto neobmedzoval, ani mu v prístupe na kúpené parcely nebránil. Nemôže teda obstáť námietka žalobcu, že k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.2006 stal, neexistovala prístupová cesta. Nevyhnutnou podmienkou pre úspech pri určovacej žalobe, je existencia naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Keďže sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, súd z úradnej povinnosti skúma existenciu naliehavého právneho záujmu. Všeobecne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Dostatok naliehavého právneho záujmu nie je daný a určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V kontexte vyššie uvedeného a vzhľadom k tomu, že žalobca sa okrem iného domáhal, aby po určení neplatnosti kúpnej zmluvy bola žalovaná opätovne zapísaná ako vlastníčka v katastri nehnuteľností a aby banke vrátila peniaze, ktoré banka poskytla ako úver žalobcovi, nemožno ustáliť, že by mal žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že od uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, predmetné nehnuteľnosti už dvakrát zmenili vlastníka a súčasnými vlastníkmi sú H. D. a H. D.. K prvej zmene vlastníka došlo potom, ako banka nehnuteľnosti predala prostredníctvom dobrovoľnej dražby z toho dôvodu, že žalobca si neplnil povinnosti k banke a úver, ktorý si na zaplatenie nehnuteľností zobral nesplácal. Z výpovede svedka J. U. je zrejmé, že J. U. nehnuteľnosti, ktoré sú okolo nehnuteľností, ktoré žalobca kúpil, doposiaľ užívať nezačal a vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalobca kúpil nikdy nebránil v prístupe na ich nehnuteľnosti. Doposiaľ ani nemal výhrady proti tomu, že nejaké nehnuteľnosti sú sčasti postavené na parcele, ktorej vlastníkom je on. Aj keby súd určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, právne postavenie žalobcu ani žalovanej by sa nezmenilo a žalovaná by na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísaná nebola a rovnako súd by ani v prípade vyhlásenia zmluvy za neplatnú nemohol zaviazať žalovanú vrátiť banke peniaze, ktoré poskytla ako úver žalobcovi. Keďže neplatnosť kúpnej zmluvy by nemala za následok odstránenie celkovej spornosti vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, súd aj z toho dôvodu žalobu zamietol, a preto sa už nezaoberal ani žalobcovou žiadosťou o vyplatenie hmotnej a nemajetkovej ujmy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu nahradiť úspešnej žalovanej trovy konania v celkovej výške 462,04 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovanej vykonal celkovo 7 úkonov právnej služby za ktoré mu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 11 ods. 1 patrí odmena za jeden úkon vo výške 60,07 eur za 5 úkonov právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, písomné vyjadrenie k žalobe podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky a 3x účasť na pojednávaní dňa 06.06.2013, 27.06.2013 a 11.11.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky v aktuálnom znení. Za účasť na pojednávaní dňa 21.03.2013 a 08.04.2013, ktoré boli odročené bez meritórneho prejednania veci, patrí právnemu zástupcovi podľa § 13a ods. 4 cit. vyhlášky odmena vo výške štvrtiny úkonu, teda 15,01 € ako si právny zástupca uplatnil. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právneho zástupcovi žalovanej aj režijný paušál za 7 úkonov 7x

7,81 eur, celkovo 54,67 eur, ktoré mu súd priznal. Pretože je právny zástupca žalovanej platca DPH, súd mu priznal odmenu za úkony 330,37 eur a režijný paušál 54,67 eur zvýšený o sumu 20 % DPH. Celkovo mu priznal sumu 462,04 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal postup súdu i odôvodnenie napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že zo súdno-znaleckého posudku, nákresu mapy je jasný záver, že prístupová cesta v čase predaja danej nehnuteľnosti nie je zakreslená na časti pozemku a nie je vedené ani vecné bremeno, ktoré by do budúcnosti zabezpečovalo bezproblémový prístup k nehnuteľnosti. Z posudku je zrejmé, že terajšia prístupová cesta vedie po cudzom pozemku. Vytýkal súdu, že sa s týmto riadne nezaoberal a nezaoberal sa ani so skutočnosťou zistenou súdno-znaleckým posudkom, z ktorého je zrejmé, že časť nehnuteľnosti stojí na cudzom pozemku, a na túto skutočnosť nevypočul podstatných svedkov. Namietal aj postup súdu v súvislosti s jeho predvolaním na pojednávania. Hoci bol od 15.01.2013 PN, súd jeho neúčasť na pojednávaní vyhodnotil ako nezáujem, pričom na základe príkazu sudcu ho na pojednávanie dal predviesť políciou. Žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení a odvolanie žalobcu považovala za zmätočné, nezrozumiteľné a nedôvodné. Upozornila na to, že žalobca vedome klamal pred súdom, keď neuviedol tú skutočnosť, že oni dvaja sa nikdy nestretli ani nevideli. Na každé pojednávanie bol žalobca riadne predvolaný, na žiadne pojednávanie sa nedostavil, ani sa neospravedlnil, a tú skutočnosť, že by bol PN ani raz neoznámil. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a žalobcu zaviazať k trovám odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 83,89 eur /vyjadrenie k odvolaniu žalobcu á 61,87 eur, režijný paušál za rok 2014 á 8 04 eur a 20% DPH zo sumy 69,91 eur = 13,98 eur/.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa svoj zamietajúci rozsudok založil na tom právnom závere, že žalobca nemá podľa § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Mal za to, že od uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, predmetné nehnuteľnosti už dvakrát zmenili vlastníka a súčasnými vlastníkmi sú H. D. a H. D.. K prvej zmene vlastníka došlo potom, ako banka nehnuteľnosti predala prostredníctvom dobrovoľnej dražby z toho dôvodu, že žalobca si neplnil povinnosti k banke a úver, ktorý si na zaplatenie nehnuteľností zobral nesplácal. Vyslovil názor, že aj keby určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, právne postavenie žalobcu ani žalovanej by sa nezmenilo a žalovaná by na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísaná nebola a rovnako súd by ani v prípade vyhlásenia zmluvy za neplatnú nemohol zaviazať žalovanú vrátiť banke peniaze, ktoré poskytla ako úver žalobcovi. Keďže neplatnosť kúpnej zmluvy by nemala za následok odstránenie celkovej spornosti vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, súd aj z toho dôvodu žalobu zamietol, a preto sa už nezaoberal ani žalobcovou žiadosťou o vyplatenie hmotnej a nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur.

Odvolací súd tento právny záver súdu prvého stupňa považuje za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

Odvolacie námietky žalobcu smerujú najmä proti nedostatočnému vyhodnotenie záverov znaleckého nákresu súdom prvého stupňa, z ktorého vyplynulo, že prístupová cesta na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy vedie cez cudzí pozemok a vôbec nevyhodnotenie, že časť nehnuteľnosti stojí na cudzom pozemku.

I keď treba dať za pravdu žalobcovi, že tieto skutočnosti zo znaleckého nákresu vyplývajú, samé o sebe nemajú na rozhodnutie súdu prvého stupňa zásadný význam. Ako už bolo hore konštatované, súd prvého stupňa žalobu žalobcu o neplatnosť kúpnej zmluvy zamietol z dôvodu, že sa jednalo o určovaciu

žalobu, pri ktorej musí byť preukázaný naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že návrhom /žalobou/ na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, že tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, teda vydania rozhodnutia o predbežnej otázke vo vzťahu k otázke vlastníctva nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Určovacia žaloba musí slúžiť predovšetkým potrebám praktického života. Vyhovením žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, by sa v pomeroch žalobcu nič nezmenilo. Uvedený rozsudok by sa totiž nemohol stať podkladom pre zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, nakoľko v súčasnosti sú vlastníkom týchto nehnuteľností iné osoby. Žalobe na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy tak v danom prípade chýba preventívny charakter. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy navyše nemôže posilniť a upevniť postavenie žalobcu v situácii, kedy vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudla najskôr v dražbe iná osoba a následne kúpnou zmluvou ďalšie osoby H. D. a H. D., ktorí sú v súčasnosti zapísaní na liste vlastníctva ako ich vlastníci.

Napokon ani námietky žalobcu smerujúce proti nesprávnemu procesnému postupu súdu prvého stupňa, ktorý dal žalobcu predviesť políciou, nemajú na rozhodnutie zásadný vplyv, nakoľko v konečnom dôsledku sa žalobca dostavil na pojednávanie dňa 06.06.2013 a bol vypočutý ako účastník konania. Z obsahu spisu tiež súd nezistil, že by žalobca predložil doklad o práceneschopnosti, ani nežiadal o odročenie pojednávaní z tohto dôvodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu týchto trov. Trovy odvolacieho konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.04.2014 á 61,87 eur, režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 eur, spolu 69,91 eur, z toho 20% DPH je 13,98 eur, všetko spolu 83,89 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .