Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-210-2012.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/210/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne Strednej odbornej školy, so sídlom v Košiciach, Učňovská č. 5, zastúpenej JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom so sídlom v Košiciach, Szakkayho č. 1, proti žalovanému W. J. W..G..W.., Y. Y. T. X., U. Č.. X, zastúpenému JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 40, o zaplatenie 2.955,48 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.4.2012, č.k. 16C/136/2003-157 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 867,56 eura, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v sume 383,20 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 2.955,48 eura s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej boli nebytové priestory o celkovej výmere XX,X m2 situované na prízemí Y. K. I. G. Y. T. X.. Účastníci dohodli ročnú výšku nájomného v sume 159.625,- Sk a nájomný pomer uzatvorili na dobu určitú od X.X.XXXX D. XX.XX.XXXX. Ďalej vychádzal z oznámenia žalovaného, že vzhľadom na zmenu podnikateľského zámeru k XX.X.XXXX mal uvoľniť priestory označené v zmluve ako miestnosť na sklad, pomernú časť chodby a WC a k tomu adekvátne žiadal upraviť nájomné. Žalobca oznámil odporcovi, že nesúhlasí so svojvoľným jednostranným uvoľnením prenajatého priestoru.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Podľa názoru súdu žalobca v priebehu konania nepredložil dôkaz o tom, že bol udelený predchádzajúci súhlas obce na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov, preto súd účastníkmi uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov považoval podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. za neplatnú. Súd preto pri zistení priemernej ceny nájmu nebytových priestorov, teda výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyjadrenia Mestskej časti Košice - Staré mesto, ale
predovšetkým z Pravidiel prenajímania nebytových priestorov a určovania minimálnej výšky nájomného, ktoré tvoria Prílohu č. 3 k zásadám hospodárenia s majetkom Mesta Košice. Z uvedených pravidiel vyplýva, že základná výška ročného nájomného za jeden štvorcový meter je 1.200,- Sk, t.j. 39,833 eura. Zo zhodného tvrdenia účastníkov mal súd za preukázanú skutočnosť, že žalovaný nebytové priestory žalobcovi odovzdal dňa XX.X.XXXX. Súd námietku žalovaného, že od X.X.XXXX neužíval nebytové priestory - miestnosť na sklad o výmere X,X m2, ďalšiu miestnosť na sklad o výmere X,X m2 a pomernú časť chodby a WC o výmere XX,X m2 považoval za obranu žalovaného, pretože v konaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov súd nemal za preukázanú skutočnosť, že žalovaný časť nebytových priestorov do XX.XX.XXXX neužíval. Žalovaný nepreukázal že odovzdal uvedené nebytové priestory žalobcovi a že reálne nemal prístup k uvedeným nebytovým priestorom. Súd výšku priemerného nájomného za užívanie nebytových priestorov a tým aj výšku bezdôvodného obohatenia sa obdobie od X.X.XXXX D. XX.XX.XXXX, počas ktorého žalovaný užíval nebytové priestory o rozlohe XX,X m2 vypočítal tak, že výšku nájomného za jeden meter štvorcový, t.j. 39,833 eur násobil rozlohou podlahovej plochy, t.j. výmerou XX,X m2, čím dospel k ročnému nájomnému v sume 3.21,61 eura. Žalovaný žalobcovi za K. J. G. D. XXXX uhradil za užívanie nebytových priestorov sumu 2.172,67 eura, rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 14.6.2002 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 170,38 eura, preto za dôvodný považoval nárok žalobcu v sume 867,56 eura. Uvedenú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd správne uzavrel, že nebytové priestory sa prenajímajú na účely, ktoré sú stavebne určené, avšak opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že sa jedná o budovu pre školstvo, vzdelávanie a výskum, teda, či aj z tohto dôvodu mohol žalobca prenajímať tieto priestory na podnikateľské účely. V rámci výpovede svedkov uvádza, že svedok R. Q. pripúšťal, že kľúče ním odovzdané mohol v obálke prevziať. Zo strany súdu ohľadom tohto dôkazu nedošlo k jeho náležitému vyhodnoteniu a z rozsudku nie je zrejmé ako sa s ním súd vyporiadal. Svedok N. A. podľa jeho názoru potvrdil rozpornú skutočnosť o tom, či skutočne užíval, resp. neužíval sporné nebytové priestory a teda, či mohlo alebo nemohlo dôjsť z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu ich užívaním. Súd však tento dôkaz nezobral do úvahy a vôbec sa ním nezaoberal a nevyhodnotil. Súd sa pri dokazovaní zameral len na zistenie skutočnosti, či z jeho strany došlo k odovzdaniu kľúčov od sporných priestorov, avšak nezaoberal sa pre posúdenie bezdôvodného obohatenia rozhodujúcou skutočnosťou a to, či tieto priestory skutočne aj užíval. Súd vzal do úvahy dôkazné prostriedky, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne nepreukazovali odovzdanie kľúčov, avšak dôkazné prostriedky, ako aj odpovede preukazujúce, že fakticky prestal a neužíval viac sporné priestory nevyhodnocoval vôbec a vôbec sa nevyporiadal so sporom z toho vyplývajúcim. Žalobca na základe jeho listu z X.X.XXXX vedel, že k 31.3.1999 prestal užívať dva sklady a pomernú časť chodby a WC o výmere XX,X m2. Zo všetkých listov, ktoré žalobcovi zasielal je zrejmé, že viac tieto spoločné priestory - chodbu, WC a dva sklady neužíval. Žalobca však striktne trval na zmluvnom záväzku - neplatnom a naďalej fakturoval úhrady aj za užívanie týchto priestorov. Táto skutočnosť však pre prípad bezdôvodného obohatenia neobstojí, nakoľko je rozhodujúci skutočný stav. Bol to žalobca, ktorý bol informovaný, že neužíva prevažujúcu časť priestorov. Mal aj k dispozícii kľúče od priestorov, ale jemu vyhovovalo nútiť ho k úhrade aj za tieto priestory, ktoré neužíval a ktoré neboli spôsobilé. Súd neprihliadal ani na skutočnosť, že uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa XX.X.XXXX s Bytovým podnikom Mesta Košice na nebytové priestory v objekte na F. I.. Č.. XX Y. Ú. K. X.X.XXXX. Touto novou nájomnou zmluvou riešil skutočnosť, že sporné priestory žalobcu boli nevyhovujúce, neužívateľné a viac ním neužívané. Týmto dôkazom sa konajúci súd vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ho. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd neprihliadal k výpovedi svedka N. A., ktorý s ním podnikal v tom čase, čo vyústilo do jeho záverov o nezvládnutí dôkazného bremena. Zotrvávanie žalobcu na jeho postoji, ktorým odmietal akceptovať zmenu v rozsahu užívaných nebytových priestorov na Y. I. Č.. X T. X. je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a prejavom zneužívania jeho postavenia. Je toho názoru, že v konaní nedošlo k preukázaniu skutočností, že nebytové priestory, dva sklady, chodbu a spoločné WC po X.X.XXXX skutočne užíval, čo je rozhodujúce pre určenie, či došlo k bezdôvodnému obohateniu. Práve naopak má za to, že dôkazy ním uvádzané a
predkladané s dôkazmi, ktoré vyšli v konaní najavo potvrdzovali ním uvádzané skutočnosti dostatočne. Preukázali, že od X.X.XXXX uvedené priestory už neužíval. Ďalej uviedol, že žalobca v rozpore s účelom priestorov, na ktoré boli určené tieto prenajal na podnikanie, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb.. Žalobca teda v prípade prenájmu priestorov postupoval protiprávne. Priznanie peňažného plnenia žalobcovi spočívajúce v náhrade odmeny za prenajatie týchto priestorov by bolo v rozpore so zásadou: nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Je zrejmé, že práve žalobca pochybil, keď tieto priestory si jemu známym účelom prenajal protiprávne a naviac aj neplatne. Žalobcovi by teda prislúchala aj náhrada za ním spotrebované médiá, ak by súd mal napriek všetkým skutočnostiam za to, že aj po X.X.XXXX užíval chodbu, sklady a WC.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce postupom podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že užívaním nebytových priestorov žalovaným došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zaplatení peňažnej sumy. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil vykonané jednotlivé dôkazy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Dospel tak k správnemu skutkovému záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o užívaní, resp. neužívaní sporných nebytových priestorov v čase od X.X.XXXX D. XX.XX.XXXX. Samotný list žalovaného zo dňa X.X.XXXX, ktorým žalobcovi oznámil, že uvoľnil časť nebytových priestorov takúto skutočnosť nepreukazuje. Rovnako uvedená skutočnosť nevyplynula ani z výpovede svedkov Š. Š. G. Z.. W. J., R. Q. G. P. R.. K obsahu výpovedí svedka N. A. je potrebné uviesť, že táto je v rozpore s výpoveďou svedka P. R., ktorý v rozhodujúcom období vykonával funkciu vrátnika u žalobcu z výpovede ktorého je zrejmé, že kľúče od žalovaného ohľadom sporných nebytových priestorov neprevzal. Ohľadom tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že žalobca v prípade prenájmu nebytových priestorov postupoval protiprávne, keďže podľa jeho názoru ich prenajal v rozpore s účelom na ktoré boli určené - ak boli určené pre školstvo, vzdelávanie a výskum, teda neboli určené na podnikanie a prenájom - neznamená, že žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tým, že žalovaný uvedené nebytové priestory užíval. Žalovanému totiž nemôže vzniknúť prospech z prípadného protiprávneho konania iného účastníka. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalobcovi by prislúchala len náhrada za ním spotrebované médiá.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalobca, ktorému však trovy konania v súvislosti s odvolaním nevznikli a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.