Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-1032-2014.pdf
PDF · 71.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/1032/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky D. K., bytom XXX XX O., J. G. Y. XXX/X, proti odporcovi Z. K., bytom XXX XX I., I. XXX/X, zastúpenému splnomocneným advokátom JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátska kancelária so sídlom 977 01 Brezno, Rázusova 79, o návrhu na povolenie obnovy konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 6C/103/2013-78 zo dňa 30. 5. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na obnovu konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14C/144/2003 zamietol a v konaní neúspešnú navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 216,55 EUR na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa písomným podaním zo dňa 25. 4. 2013 domáhala obnovy konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. sz. 14C/144/2003, v ktorom okresný súd rozsudkom zo dňa 2. 7. 2009 (právoplatným dňa 29. 4. 2010) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania po zániku ich manželstva rozvodom. V návrhu na obnovu konania uviedla, že až v marci 2013 zistila, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola zahrnutá záloha na daň z príjmu, ktorú odporca odvádzal v Českej republike, a ktorá mu bola vrátená. Rovnako v predmetnom konaní nebola zohľadnená suma stavebného sporenia, ktorá mala byť z účtu stavebného sporenia vybratá odporcom ešte za trvania manželstva a ani finančné prostriedky použité zo spoločných prostriedkov manželov na úhradu životného poistenia odporcu. Okresný súd však návrh na povolenie obnovy konania nepovažoval za dôvodný. Pokiaľ a jedná o zálohu na daň, ktorá mala byť odporcovi vyplatená, uviedol, že navrhovateľka v prvom rade nepreukázala, že by k vráteniu uvedenej dane odporcovi došlo, kedy sa tak stalo a aká bola jej výška. Navyše, ak by aj táto skutočnosť preukázaná bola, uvedená by neznamenala pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci (ako predpoklad prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku), keď suma vrátenej dane by nemohla byť zahrnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že sa jednalo o masu aktívneho a pasívneho majetku vzniknutého zo živnosti odporcu, ktorá masa ani v pôvodnom konaní nebola zahrnutá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď navrhovateľka nepreukázala, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na podnikanie odporcu pri začatí podnikania. Pokiaľ sa jedná o sumy stavebného sporenia a životného poistenia, ktoré mali byť podľa tvrdenia navrhovateľky zahrnuté do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, okresný súd v prvom rade uviedol, že navrhovateľka musela mať o týchto peňažných prostriedkoch vedomosť, keď napr. zmluvy o stavebnom sporení pre deti sama uzatvárala. Navyše dôvod, pre ktorý navrhovateľka tieto skutočnosti v pôvodnom konaní neuviedla, ako objektívny dôvod neobstojí. Navrhovateľka totiž ako dôvod neuvedenia týchto skutočností uviedla, že si na tieto skutočnosti nespomenula. Na základe uvedených zistení okresný súd návrh navrhovateľky na obnovu konania zamietol a v konaní neúspešnú
navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške 216,55 EUR, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby. Uznesenie okresného súdu napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka, s tým, že okresnému súdu v prvom rade vytkla, že rozhodol o jej návrhu bez nariadenia pojednávania. V prejednávanom prípade pritom navrhovateľka svoj návrh opierala o dôvody uvedené v § 228 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a okresný súd jej návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka existenciu dôvodov na obnovu konania nepreukázala. Dôvodom zamietnutia jej návrhu preto nebola neprípustnosť obnovy konania v zmysle ust. § 234 ods. 2 v spojení s § 229 O. s. p., ale len o nepreukázanie dôvodov tejto obnovy. Preto mal okresný súd nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom by navrhovateľka jednotlivé tvrdené skutočnosti konajúcemu súdu preukázala a navrhované dôkazy predložila. Preto pokiaľ okresný súd zamietol jej návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu ( § 228 ods. 1 O. s. p.), bez toho, aby nariadil vo veci pojednávanie a naň účastníkov predvolal, zaťažil konanie vadou, pre ktorú je potrebné napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť. V ďalších častiach svojho odvolania navrhovateľka podrobne rozpísala jednotlivé dôkazy a skutočnosti, ktorými sa okresný súd v základnom konaní nezaoberal, a ktoré podľa jej názoru dôvod na povolenie obnovy konania zakladajú. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Z predloženého spisu okresného súdu je zistiteľné, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala obnovy konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14C/144/2003, v ktorom okresný vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania po zániku ich manželstva rozvodom, s odôvodnením, že sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré navrhovateľka bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, pričom tieto môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Okresný súd jej návrh nepovažoval za dôvodný, keď dospel k záveru, že navrhovateľka existenciu týchto skutočností alebo dôkazov nepreukázala, tieto by pre ňu nemohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a zároveň u niektorých z nich nebol splnený predpoklad, že navrhovateľka nemohla tieto skutočnosti alebo dôkazy použiť v pôvodnom konaní. Preto okresný súd návrh navrhovateľky zamietol, pričom pojednávanie v predmetnej veci nenariadil.
Uvedený procesný postup okresného súdu však nemožno považovať za správny, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná. Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1 O. s. p.). Ak súd zamietne návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie (§ 234 ods. 2 O. s. p.). Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Prípady, v ktorých môže súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, sú taxatívne uvedené v § 234 ods. 2 O. s. p. tak, že súd nemusí nariaďovať pojednávanie v prípade, ak zamieta návrh na obnovu konania z dôvodu, že tento podal niekto, kto na takýto návrh nebol oprávnený, preto že je tento návrh zrejme oneskorený, alebo z dôvodu, že návrh na povolenie obnovy konania nie je prípustný. S poukazom na § 229 O. s. p. pritom obnova nie je prípustná proti rozsudkom, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je, a rovnako voči rozsudkom, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak (napr. rozsudky v statusových veciach nesporového charakteru podľa 5. hlavy III. časti O. s. p.). V prejednávanom prípade však okresný súd nezamietol návrh navrhovateľky z dôvodu, že by bol tento podaný neoprávnenou osobu, zjavne oneskorene, alebo z dôvodu, že by bol smeroval voči rozsudkom uvádzaným v § 229 O. s. p., voči ktorým obnova konania nie je prípustná, ale len pre nepreukázanie tvrdeného dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p.. Okresný súd vecne prejednal návrh na obnovu konania bez jeho prejednania na ústnom pojednávaní, čím účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom (k
uvedenému pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 85/2011, 3 Obo 12/2010 a 3 Obo 94/2009, v ktorých bolo konštatované, že „pokiaľ súd bez nariadenia pojednávania zamietol návrh na obnovu konania z iného dôvodu než preto, že je neprípustný alebo podaný neoprávneným subjektom alebo oneskorený, odňal svojim postupom účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.“). Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti neostávalo odvolaciemu súdu iné len odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci nariadi na preukázanie navrhovateľkou tvrdených skutočností pojednávanie, vyhodnotí, či tu existujú dôvody na povolenie obnovy konania a následne vo veci rozhodne v súlade so zákonom. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.