Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/326/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská č.7, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, AK so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanej Q. T., N.. XX.X.XXXX, N. A. M. K., E. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Q.. W. F., D. Y. B. K. - Y., o zaplatenie 930,74 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.4.2013 č.k. -137 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku ohľadne istiny v sume 574,97 eur a príslušného úroku z omeškania a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 930,74 eur, ktorú tento voči žalovanej uplatňoval titulom neuhradenia časti dvoch spotrebiteľských úverov žalovanou.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z obsahu listiny označenej ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.XXXXXXXXXXXXXX D. F. XX.XX.XXXX zistil, že žalovaná požiadala, aby jej žalobca poskytol úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal úverovú kartu na jej meno. Zároveň vzala na vedomie, že jej žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v tejto žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru. Zároveň sa zaviazala splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5% poskytnutého úverového rámca. Z článku IV. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru označeného ako Úverový rámec - vydanie a používanie úverovej karty súd prvého stupňa zistil, že v prípade prijatia návrhu žalobca zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty žalobca oznámi klientke písomne. Z článku II. Všeobecných podmienok zistil, že klient mal povinnosť vyplniť žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru na príslušnom formulári schválenom žalobcom, prípadne vyplniť osobný dotazník, ktorý je jej súčasťou. Táto žiadosť sa po jej riadnom vyplnení, označení dátumom a po podpísaní klientom sa stáva návrhom na uzavretie zmluvy. Z článku III. s názvom Klasický úver - prijatie návrhu a vznik zmluvy o úvere vyplýva, že prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatých platbách uvedených vo výpise z úverového účtu žalovanej zistil, že žalovaná vyčerpala prostredníctvom úverovej karty sumu 2.842,45 eur a zaplatila žalobcovi sumu 3.859,04 eur.

Z ďalšej listiny a to Žiadosť/Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty č.XXXXXXXXXXXXXX D. F. X.X.XXXX zistil, že žalovaná požiadala, aby jej žalobca poskytol úverový rámec vo výške 10.000,- Sk a vydal úverovú kartu na jej meno. Vzala na vedomie, že žalobca jej po posúdení ňou uvedených údajov písomne oznámi maximálnu povolenú výšku úverového rámca. Zároveň navrhla, že čerpaný úver bude splácať v mesačných splátkach po 500,- Sk, s termínom splatnosti 10. deň v mesiaci. Mesačná úroková sadzba bola uvedená vo výške 2,39%. Súd prvého stupňa ďalej obdobne ako v prípade zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na obsah článkov II. a III. Všeobecných podmienok.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatých platbách z tejto zmluvy zistil, že žalovaná vyčerpala prostredníctvom úverovej karty sumu 1.257,- eur a žalobcovi zaplatila sumu 1.549,17 eur.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia o spotrebiteľských úveroch hodnotil obsah citovaných listín označených ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a z ich obsahu vyvodil, že žalovaná týmito listinami požiadala o poskytnutie úverového rámca a o vydanie úverovej karty na jej meno. Z týchto skutočností nevyplýva nič iné ako to, že na žiadosť žalovanej sa účastníci konania iba môžu v budúcnosti dohodnúť o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Takémuto záveru nasvedčuje aj samotné znenie Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, z ktorých vyplýva, že žalobca na základe žiadosti klienta tohto iba zaradí medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty, pričom rozhodnutie o poskytnutí úverového rámca prislúcha výlučne žalobcovi; okamihom prijatia návrhu klienta, a teda okamihom vzniku zmluvy o spotrebiteľskom úvere je až odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresátovi - klientovi s tým, že výšku schváleného úverového rámca a vydanie karty mal žalobca žalovanej ako klientovi oznámiť písomne. Na základe toho uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal, aby z jeho strany došlo k akceptácii žiadosti - návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy v takej forme, ako to sám vopred stanovil a zakomponoval do Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Mal teda za to, že samotné Všeobecné podmienky vyžadujú písomné oznámenie žalobcu o prijatí návrhu a poskytnutí úverového rámca adresátovi. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere samotný zákon ( o spotrebiteľských úveroch) uvádza náležitosť písomnej formy zmluvy s osobitným citovaním náležitostí a to celkovej výšky poskytnutého úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na to, že v ust. sankcionuje právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon neplatnosťou.

Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, že a nasl. pre vznik zmluvy predpokladá existenciu minimálne dvoch vzájomných jednostranných právnych úkonov zmluvných strán, smerujúcich k uzavretiu zmluvy - ofertu a akceptáciu. Zmluva nie je uzavretá, kým sa strany definitívne nedohodnú na všetkých náležitostiach zmluvy, ktoré považujú za potrebné dojednať. Hodnotiac listinné dôkazy označené ako Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru dospel k záveru, že navrhovaný záväzkový vzťah nebol individualizovaný so všetkými náležitosťami uvedenými v a cit. zákona a zároveň, nebola preukázaná existencia akceptácie návrhu zo strany žalobcu a to v zákonom predpísanej písomnej forme, z čoho vyvodil neplatnosť obidvoch zmlúv. Keďže považoval za nepochybnú aj skutočnosť, že napriek neexistujúcim, resp. neplatným zmluvám žalovaná skutočne čerpala finančné prostriedky poskytnuté žalobcom uzavrel, že plnenie, ktoré by mala žalovaná žalobcovi zaplatiť je možné tomuto priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ust. a ustálil, že žalobca poskytol finančné prostriedky, ktoré táto vyčerpala do sumy 2.842,45 eur a mal za to, že pokiaľ by žalovaná uvedenú sumu žalobcovi nevrátila, vzniklo by jej z tohto titulu bezdôvodné obohatenie. V konaní však bolo preukázané a žalobca to ani nespochybňoval, že žalovaná mu vrátila sumu 3.824,04 eur teda viac, než jej žalobca reálne poskytol. Na základe toho vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný a tento zamietol. Z rovnakého titulu zamietol aj nárok z titulu ďalšej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď mal za to, že žalovaná na základe tejto zmluvy vyčerpala sumu 1.257,- eur a žalovanému zaplatila na druhej strane sumu 1.549,17 eur.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. a konštatoval, že žalovanej vzhľadom na jej úspech v konaní patrí náhrada trov konania, táto si však tento nárok neuplatnila a preto jej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v zamietavom výroku ohľadom istiny v sume 574,97 eur a v tejto časti vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. a , teda na tvrdení, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

V odvolaní poukázal na to, že na základe Zmluvy zo dňa X.X.XXXX poskytol žalovanej revolvingový úver a vydal jej úverovú kartu na základe toho, že táto podpísala zmluvu, z ktorej vyplýva, že mala záujem o poskytnutie tohto úveru. Pokiaľ ide o preukázanie zaslania potvrdenia o prijatí návrhu v zmysle bodu III.- 1.-1. VÚP žalobca uvádza, že nedisponuje potvrdením o doručení predmetnej listiny žalovanej vzhľadom k tomu, že potvrdenie o prijatí návrhu zasiela žalobca klientom spolu s úverovou kartou formou obyčajnej listovej zásielky, pričom príslušné doklady žalobca uchovával len po dobu 1 roka a následne ich skartoval. Preto ich v konaní nemôže predložiť. Poukázal však na to, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky z úverového rámca, čo v konaní ani nebolo sporné a rovnako uskutočňovala úhrady v súlade s úverovou zmluvou a všeobecnými úverovými podmienkami, čo podporuje záver, že tejto bola riadne doručená úverová karta, PIN potrebný na jej použitie a že jej bolo riadne oznámené prijatie návrhu, ako aj variabilný symbol a číslo účtu, na ktorý je potrebné uskutočňovať úhrady, inak by tieto žalovaná nemohla uhrádzať. Z potvrdenia o prijatých splátkach je zrejmé, že táto uskutočňovala úhrady pred odstúpením, ako aj po odstúpení od úverovej zmluvy. Tieto skutočnosti potvrdzujú záver, že žalovanej bolo predmetné potvrdenie, ako aj ostatné potrebné dokumenty riadne doručené. Má za to, že podpisom oboch zmluvných strán sa stala úverová zmluva perfektnou, bola dodržaná zákonom požadovaná písomná forma a preto je uzavretá zmluva platná. Nemôže sa preto stotožniť rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý žalobe v zamietavej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal žalobe vyplývajúcej zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa X.X.XXXX v celom rozsahu vyhovieť.

Z obsahu odvolania žalobcu odvolací súd vyvodil, že toto sa nedotýka zamietavého výroku ohľadne istiny v sume 574,97 eur s príslušným úrokom z omeškania uplatnený v konaní na základe Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a v tejto časti nadobudol zamietavý výrok prvostupňového rozsudku právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho konania.

Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietavom výroku ohľade sumy 355,77 eur, ako aj príslušného úroku z omeškania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. , keď vykonal všetky účastníkmi označené dôkazy, tieto vyhodnotil v súlade s ust. , vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku na ktoré odkazuje v súlade s ust. a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto za potrebné dodať:

Keďže zamietavý výrok prvostupňového rozsudku je založený na jeho závere o tom, že zo strany žalobcu nebolo preukázané platné uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa X.X.XXXX z dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka pre platnosť takejto zmluvy a to jej uzavretie v písomnej forme, odvolací súd by mohol konštatovať dôvodnosť odvolacej námietky žalobcu iba v prípade, ak by tento označil dôkazy, ktoré by vyvracali tento záver súdu prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že sám žalobca v odvolaní konštatoval, že nedisponuje dôkazom, ktorý by vyvracal správnosť záveru súdu prvého stupňa o nedostatku uzavretia zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme, nemožno jeho odvolanie považovať za dôvodné. Rovnako dôvodnosť svojho odvolania nepreukázal ani svojimi tvrdeniami o tom, že platnosť uzavretia takejto zmluvy by mala vyplývať zo skutočnosti, že žalovanej bola doručená úverová karta spolu s PIN kódom a oznámením čísla účtu, na ktorý je potrebné uskutočniť úhrady. Takýto postup žalobcu je v súlade s obsahom čl. III.-1.1. Všeobecných úverových podmienok podľa ktorého prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v zmysle ust. odoslanie písomného oznámenia prijatia adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške úveru, alebo sume prvého čerpania v zmysle čl. III.-2.-1. uvedenej v Návrhu na účet predajcu, alebo iným dohodnutým spôsobom. Prevodom peňažných prostriedkov sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísanie z účtu Cetelemu.

Zo znenia uvedeného článku vyplýva, že žalobca za platné uzavretie zmluvy považuje okrem písomného oznámenia prijatia žiadosti o poskytnutie úveru, ktorý by spĺňal zákonom predpokladanú písomnú formu zmluvy a aj ďalší spôsob a to prevod peňažných prostriedkov vo výške úveru alebo prvého čerpania úveru.

Odvolací súd je toho názoru, že bez ohľadu na tú skutočnosť, že z obsahu Všeobecných úverových podmienok je aj táto alternatíva považovaná za platné uzavretie zmluvy, táto časť je v rozpore s právnym predpisom, keďže nespĺňa podmienky písomnej formy a preto ani postup žalobcu zodpovedajúci tejto úprave nemal za následok platné uzavretie úverovej zmluvy.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa v sume 355,77 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania podľa ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho nadväzujúceho výroku o trovách prvostupňového konania.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. . Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.