Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-76-2022.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/76/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Milan Križalkovič, advokát, Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves proti odporcovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, za účasti mal. detí: E. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P/67/2018-139 zo dňa 18.12.2020, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/67/2018-209 zo dňa 11.05.2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch II. a III.. a vo výroku o určení výživného. II. Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že ukladá otcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 307,44 Eur, na účet Okresného súdu Poprad, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vo vzťahu k matke, nepriznáva. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka (ďalej aj ako manželka alebo matka) sa podaným návrhom na začatie konania domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E. a J. na čas po rozvode manželstva.
Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom zo dňa 18.12.2020 rozhodol cit.:
„I. Súd manželstvo účastníkov konania A. B., G. J. a G. B. uzavreté dňa 20.07.2013, zapísané v knihe manželstiev E. K. H. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Súd na čas po rozvode zveruje mal. deti E. a J. B. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom striedavá starostlivosť bude realizovaná v týždňových intervaloch a to párny týždeň u otca a nepárny týždeň u matky s dobou striedania v nedeľu o 17.00 hod. kde si rodič prevezme deti v bydlisku druhého rodičia, u ktorého sa momentálne realizuje striedavá starostlivosť.
III. Zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
IV. Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu vo výške 100 % voči obom účastníkom konania.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.5.2022 rozhodol cit.:
„Schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom výživného v nasledovnom znení: Otec mal. detí G. B. sa zaväzuje prispievať na výživu mal. E. sumou 50,- eur mesačne a na výživu mal. J. sumou 50,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky.“
Proti výrokom II., III., IV. rozsudku podala odvolanie manželka, navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie manželky je sčasti dôvodné.
Manželka vo svojom odvolaní napáda správnosť záveru súdu o vhodnosti nariadenia striedavej starostlivosti, ktorá sa podľa názoru odvolateľky nerealizuje.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, obe mal. deti v rámci vykonaného znaleckého dokazovania prejavili vôľu byť u oboch rodičov. U mladšej J. tento prejav vôle bol limitovaný jej nízkym vekom. Znalkyňa vo svojom závere označila striedavú starostlivosť ako najvhodnejšiu formu starostlivosti rodičov o mal. deti. Aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka vyplynul rovnaký záver o vhodnosti nariadenia striedavej starostlivosti. Rodičia mal. detí bývajú v jednom bytovom dome, čo pri nariadení striedavej starostlivosti výrazne uľahčuje striedanie detí. Odvolací súd má v zhode so záverom súdu prvej inštancie za to, že nariadenie striedavej starostlivosti je v najlepšom záujme mal. detí v zmysle čl. 5 Zákona o rodine.
V ďalšej odvolacej argumentácii matka napáda absenciu rozhodnutia súdu o výživnom. Na základe uznesenia odvolacieho súdu, súd dopĺňacím rozsudkom rozhodol o výživnom tak, že schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. E. sumou 50 Eur mesačne na mal. J. sumou 50 Eur mesačne. Odvolací súd má za to, že takto určená suma výživného zodpovedá zákonným kritériám a je vzhľadom na rozsah osobnej starostlivosti oboch rodičov (50%) primeraná.
Matka v odvolaní napáda procesný postup súdu, ktorý dňa 18.12.2020 pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti, pričom podľa tvrdenia matky, jej malo byť kolíznym opatrovníkom oznámené, že
pojednávanie bude odročené z dôvodu karanténnych opatrení v súvislosti v COVID 19. Ako to vyplýva z obsahu spisu, právnemu zástupcovi matky bolo dňa 4.12.2020 doručené oznámenie o zrušení pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 8.12.2020 a zároveň predvolanie na termín pojednávania na deň 18.12.2020. Právny zástupca matky predmetné oznámenie a predvolanie prevzal dňa 4.12.2020. Z obsahu spisu nevyplýva dôkaz o tom, že súd pojednávanie konané dňa 18.12.2020 odročil, o opaku svedčí samotná skutočnosť, že pojednávanie sa uskutočnilo. Aj v prípade, ak by matke kolízny opatrovník poskytol nesprávnu informáciu o tom, že pojednávanie má byť odročené, odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v súlade s procesnými normami upravujúcimi postup súdu v konaní, súd o odročení pojednávania účastníka konania informuje, o čom v spise vyhotoví záznam. Nič také zo spisu nevyplýva, preto nie je možné vytýkať súdu nesprávny procesný postup. Navyše, matka bola súdom vypočutá na pojednávaniach konaných dňa 21.5.2019 a 13.11.2019. Odvolací súd má za to, že odvolacia námietka matky je v tejto časti nedôvodná.
Matka vo svojom odvolaní napáda záver súdu o uložení povinnosti nahradiť trovy konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním.
Podľa § 49, ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 49, ods. 3 CMP, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Ako to vyplýva z obsahu spisu, súd rozhodol o priznaní odmeny znalkyni za vypracovaný znalecký posudok vo výške 614,88 Eur a rozhodol o vyplatení odmeny z rozpočtových prostriedkov štátu. V konaniach podľa CMP, sa pri platení trov konania vychádza z tzv. záujmovej zásady, čo znamená, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazu platí v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú. Môžu však nastať aj situácie, kedy trovy konania, napríklad aj spojené s vykonaním nejakého dôkazu, neplatí účastník konania ale platí ich štát. V zákonom stanovených prípadoch štát, ktorý trovy konania platil, nemá právo na ich náhradu. V ostatných prípadoch má ale štát, ktorý platil trovy konania právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Platí to aj na situáciu, keď v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu, prípadne výška zloženého preddavku nebola dostačujúca a prevyšujúca časť odmeny bola vyplatená z prostriedkov štátu.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Aj keď uvedené ustanovenie predstavuje najmä materiálny korektív ku všeobecnému princípu vyjadrenému v § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Úvaha súdu, že sú tu isté okolnosti prípadu, ktoré v záujme spravodlivosti vyžadujú, aby sa účastníkovi alebo štátu dostala náhrada trov konania, ktoré platil, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania môže prihliadnuť k tomu, či sa vo veci nejednalo o šikanózny návrh na vykonanie dôkazu, aký bol postoj účastníkov k veci v porovnaní s výsledkom konania, kto zavinil, že konanie muselo prebehnúť a podobne. Nebolo by spravodlivé, aby sa na nákladoch súdneho konania nepodieľal účastník len z
dôvodu, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Táto skutočnosť má vplyv len na rozhodnutie o preddavku, nie na rozhodnutie o náhrade trov konania.
Vykonanie znaleckého dokazovania bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci a na zistenie najlepšieho záujmu dieťaťa na optimálnej úprave rozsahu a formy starostlivosti o deti. Odvolací súd považuje za spravodlivé, aby sa na nákladoch za vykonané znalecké dokazovanie podieľali obaja rodičia rovnakou mierou. Na druhej strane je potrebné konštatovať, že súd pri rozhodnutí o náhrade trov konania neposúdil ekonomickú situáciu matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a jediným zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok. Celková výška trov za znalecké dokazovanie predstavuje sumu 614,88 Eur. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zaviazal otca na úhradu polovice trov znaleckého dokazovania a štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania prislúchajúcu na podiel matky, a to vzhľadom na to, že považoval jej ekonomickú situáciu za dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).