Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-200-2014.pdf
PDF · 96.06 KB
No categories available
34P/200/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. : C. X.. XX.XX.XXXX C. R. X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov : matky H. O. K.. O., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom P. R., Ž. XXX/X, V.. Č.. L. P. R., Š. XXX/XA, v konaní zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Milošom Mojtom, advokátom so sídlom Nemšová, Odbojárov 223/12 a otca K. Y., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom P. R., E. F. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Maloleté deti O. : C. X.. XX.XX.XXXX C. R. X.. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. sumou vo výške 120,- Eur mesačne a na výživu maloletého R. sumou vo výške 80,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2014, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.11.2014 do 28.02.2015 n e v z n i k o l . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. zo sumy 80,- Eur na sumu 190,- Eur mesačne a určenia vyživovacej povinnosti k maloletému R. vo výške 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2014. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol aj o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu a ohľadne maloletého C. už v minulosti prebehlo konanie o určenie otcovstva a boli upravené rodičovské práva a povinnosti, avšak po tomto rozhodnutí s otcom detí obnovili spolužitie a z ich vzťahu sa potom narodil aj maloletý R.. V súčasnosti však už s otcom detí nežijú spolu, spolužitie prerušili asi pred jeden a pol rokom, teda ešte pred narodením maloletého R.. Uviedla, že o deti sa stará ona, otec sa s deťmi stretáva nepravidelne a podľa jej názoru málo. Ďalej uviedla, že na výživu detí jej otec detí prispieva sumou 200,- Eur mesačne na obe deti a popri tom deťom prispieva aj pri príležitosti sviatkov. Otcom zasielanú sumu považuje za nízku, pretože má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na deti vyššou sumou, pretože sa dopočula, že otec má príjem aj z vedľajších fušiek, avšak toto nemá ako dokázať. Nevie presne uviesť, koľko otec detí zarábal, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, ale myslí si, že to bolo určite viac ako 300,- Eur mesačne, keďže jej niekedy dával na domácnosť aj 600,- Eur, kúpili nábytok, vzali pôžičku a pod. Ďalej poukázala na to, že podľa údajov štatistického úradu priemerná mesačná mzda v odbore oprava a predaj motorových vozidiel je vo výške 833,- Eur mesačne. Matka má preto za to, že otec by si mohol byť schopný nájsť lepšie platenú prácu v jeho odbore a tým v zodpovedajúcom rozsahu si plniť vyživovaciu povinnosť. Otcom navrhované výživné
považuje za naozaj nízke, pretože už teraz jej finančne vypomáhajú jej rodičia a brat, ktorí kupujú deťom oblečenie a podobne. Poukázala na to, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti. Pokiaľ ide o mal. C., poukázala na to, že od tej poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, pretože je starší a výživné sa nezvyšovalo. Poukázala tiež na to, že otec sa nikdy nespýta, či deti niečo potrebujú, neinformuje sa na maloletého v škole a podobne. Matka potvrdila, že otec detí pravidelne dobrovoľne prispieva na výživu detí po 200,- Eur mesačne spolu na obe deti a od začatia tohto súdneho konania nemá dlh na takejto výške výživného. Matka uviedla, že ona nemá iné vyživovacie povinnosti. Právom záverečnej reči uviedla, že je pravdou, že obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, avšak jej rodičovský príspevok, ktorý je jej jediným príjmom, nepostačuje ani na úhradu platieb za byt, v ktorom s oboma deťmi býva, a preto sú deti odkázané výživou v celom rozsahu na otca, ktorý v prípade, že by využil možnosti trhu práce, bol by schopný vo väčšom rozsahu prispievať na ich výživu a tým uspokojiť potreby oboch detí. Poukázala aj na to, že je potrebné zohľadniť aj to, že ona sa celodenne stará o maloletého R. a v čase, kedy C. nie je v škole aj o neho. Otec detí súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, pretože tá by nebola v jeho schopnostiach a možnostiach. Žiadal, aby bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu oboch detí v sume spolu 200,- Eur mesačne, tak ako to platí aj doposiaľ, teda na každé z detí po 100,- Eur mesačne. Potvrdil, že po súdnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C., obnovili s matkou detí spolužitie, potom sa im narodil syn R., ale rozišli sa ešte pred jeho narodením. Teraz už teda viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, deti bývajú s matkou a on sa s deťmi stretáva. Uviedol, že on otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Uviedol, že pracuje ako automechanik a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 340,-Eur a iné príjmy naozaj nemá. Pokiaľ ide o matkou spomínané jeho fušky v minulosti, tak to bolo vtedy tak, že ujovi matky detí opravoval autá v jeho dielni. Pokiaľ žili s matkou v spoločnej domácnosti, vtedy sa u jeho zamestnávateľa dalo privyrobiť „bokovkami“, avšak po namontovaní kamier do dielne, toto už nie je možné, tie kamery sa im spustili na jeseň 2014. Poukázal na to, že na výživu detí pravidelne dobrovoľne prispieva sumou 200,- Eur mesačne a vyššia suma by už naozaj nebola v jeho schopnostiach a možnostiach. S deťmi sa stretáva nepravidelne po dohode s ich matkou. Lepšie platenú prácu si pozeral na internete, ale keď chodí do práce, nemá toľko času sa tomu venovať . Kolízny opatrovník odporučil rozhodnúť o zverení detí do starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, pretože s tým súhlasil aj otec. Pokiaľ ide o výživné navrhol určiť výživné na maloletého C. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletého R. vo výške 80,- Eur mesačne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č. l. 01, správu úradu práce, potvrdenie o príjme otca, správu kolízneho opatrovníka, potvrdenie o príjme rodičov otca, zoznam bankových príkazov, doklad o priemernej mesačnej mzde, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21C/148/2007 a 32P/190/2007 a zistil nasledovný skutkový stav : Obe maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov. Z ich vzťahu sa najprv narodil mal. C., vtedy rodičia spolu nežili a tunajším súdom bolo vedené aj konanie o určenie otcovstva k maloletému. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.08.2010 č. k. 21C/148/2007-71 bolo otcovi určené otcovstvo k maloletému C. a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 80,- Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2010. Potom rodičia detí obnovili spolužitie, žili v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu sa im narodilo druhé dieťa mal. R., avšak ešte pred jeho narodením opäť prerušili spolužitie a už viac ako rok nežijú spolu. Deti bývajú s matkou, ktorá sa o ne osobne stará a otec sa s deťmi nepravidelne stretáva, dobrovoľne prispieva na ich výživu po 200,- Eur mesačne spolu na obe deti a popri tom im prispieva pri príležitosti sviatkov. V súčasnosti má maloletý C. 9 rokov a je žiakom 3. ročníka základnej školy. V škole navštevuje počítačový krúžok. V súvislosti so školou má bežné výdavky. Je zdravý, nosí okuliare, ktoré mu matka zakupuje raz ročne, naposledy v sume 139,- Eur. Má bežné výdavky primerané jeho veku. Maloletý R. má 1 rok, matka je s ním doma na rodičovskej dovolenke. Maloletý má veku primerané potreby. Náklady na plienky predstavujú podľa udania matky 25,- až 30,- Eur mesačne. Asi dvakrát ročne navštevuje kardiologickú ambulanciu v Trenčíne, užíva vitamíny v sume 0,60 Eur mesačne. Matka detí je slobodná, spolu s deťmi býva v nájomnom 2-izbovom obecnom byte, kde na náklady bývania platí spolu 210,- Eur mesačne za nájomné a elektrinu. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. S maloletým R. je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavky na dve deti v celkovej výške 47,04 Eur mesačne. Iné príjmy nemá. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec detí je slobodný, býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v ich rodinnom dome a na domácnosť im prispieva sumou 100,- Eur mesačne. Jeho matka zarába minimálnu mzdu a jeho otec je invalidný
dôchodca. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Je zamestnaný ako automechanik s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 10/2013 do 01/2015 vo výške 329,83 Eur; podľa vlastného udania zarába cca 340,-Eur mesačne netto. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v platnom znení, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na súdnu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je dôvodný, nakoľko rodičia detí spolu nežijú. Keďže v danej veci rodičia neuzatvorili rodičovskú dohodu, preto úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vykonal súd. Súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o zverení vychádzal súd zo skutočnosti, že starostlivosť o maloleté deti doposiaľ vykonávala matka, voči ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka žiadala o zverenie detí do jej starostlivosti, otec súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Taktiež kolízny opatrovník odporučil rozhodnúť o zverení detí do osobnej starostlivosti matky. Hoci rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 21C/148/2007-71 zo dňa 26.08.2010 už bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému C., súd opätovne upravil ich výkon a to s poukazom na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie sa stalo neúčinným v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov detí po vydaní uvedeného rozhodnutia. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia, pretože integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinnosti v zmysle § 28 Zákona o rodine je aj právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, pričom toto právo majú priamo zo zákona obaja rodičia. K obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv niektorému rodičovi v zmysle § 38 Zákona o rodine, môže dôjsť len zo zákonom stanovených vážnych dôvodov rozhodnutím súdu a v danej veci takéto dôvody nie sú dané. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom, o tejto výške rozhodol súd s prihliadnutím na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby a schopnosti a možnosti rodičov v zmysle citovaných zákonných kritérií. Matka detí trvala na určení výživného v sume 190,- Eur na maloletého C. a v sume 150,- Eur na maloletého R. mesačne a len v tomto znení bola ochotná uzavrieť s otcom rodičovskú dohodou o výživnom. Otec súhlasil s výživným vo výške 200,- Eur mesačne na obe deti, ktoré výživné aj fakticky platí s odôvodnením, že vyššie výživné by už naozaj nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach. S poukazom na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby, ktoré nemajú žiadne nadštandardné potreby a výdavky, s poukazom na zistené pomery rodičov a ich schopnosti a možnosti prispievať na výživu detí, rozhodol súd o vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. vo výške 120,- Eur mesačne a k maloletému R. vo výške 80,- Eur mesačne. Aj s poukazom na skutočnosť, že matka detí je t. č. na rodičovskej dovolenke, súd uvedené sumy považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí v ich veku a súčasne za zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam rodičov. Otec súhlasil s uvedenou sumou výživného, tieto sumy aj v súčasnosti dobrovoľne platí. S prihliadnutím na zárobkové pomery otca by však podľa názoru súdu už vyššie výživné nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach. Podľa názoru súdu otcovi nemožno vytýkať nezodpovedný prístup k plneniu vyživovacej povinnosti, ten aj napriek svojmu nízkemu príjmu sa snaží deťom dobrovoľne prispievať tak, aby boli zabezpečované ich štandardné odôvodnené potreby. Treba zdôrazniť, že výživné má spotrebný charakter, je určené len pre potreby maloletých detí a nemožno ním kompenzovať nízke príjmové pomery druhého rodiča, ktorý sa o deti osobne stará, a ktorý má tiež vyživovaciu povinnosť k deťom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pričom u otca súd nezistil žiadnu jeho nadštandardnú životnú úroveň a nebolo preukázané, že by mal otec okrem príjmu zo zamestnania aj iné príjmy. Tiež podľa názoru súdu nemožno v súčasnej dobe hospodárskej neistoty vytýkať otcovi, že nedosahuje vyšší príjem, alebo že nevyvíja dostatočné aktivity v tomto smere, pretože otec nie je nezodpovedný, uprednostňuje istotu stabilného príjmu a vyživovaciu povinnosť k deťom si podľa názoru súdu plní v zodpovedajúcom rozsahu na úhradu odôvodnených potrieb detí zodpovedajúcich ich veku. Okrem toho súd pripomína, že určením výživného v matkou požadovanej sume v zmysle jej argumentácie, by otec detí mohol byť vystavený nebezpečenstvu trestnoprávneho postihu za riadne neplatenie súdom určeného výživného, ktoré by naozaj nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
Vyživovaciu povinnosť otca k deťom súd v zmysle návrhu matky určil s účinnosťou od 01.11.2014, teda od začiatku súdneho konania. V súvislosti s takto určenými sumami vyživovacej povinnosti na každé z detí, otcovi nevznikol na výživnom žiaden dlh, keďže bolo bez pochybností preukázané, že výživné v súhrnnej sume 200,- Eur mesačne na obe deti si v tejto výške otec pravidelne dobrovoľne plnil, teda dlh nevznikol.
O trovách konania rozhodol súdu podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.