Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-1T/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2015 v trestnej veci proti obžalovanému M. J., nar. XX.XX.X. v Bánovciach nad K., trvale bytom F., ul. A. č. XX/X, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,ods. 3 Tr. zákona a iné, takto

rozhodol:

obžalovaný M. J., nar. XX.XX.XXXX v K. nad K., trvale bytom F., A. č. XX/X, prechodne bytom M., ul. P. O. I. č. XX/XX

j e v i n n ý , ž e

dňa 24.7.2012 v čase o 15.00 hod. v obci Uhrovec po predchádzajúcom vzájomnom slovnom konflikte a verbálnych nadávkach vošiel do rodinného domu č. XX/XX na ul. A., kde fyzicky napadol Z. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti ľavého oka, na čo tento spadol na zem, v dôsledku čoho mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre, v oblasti ľavého oka, s krvným výronom v danej oblasti a s vegetatívnou symptomatológiou, odreniny kože v oblasti ľavého oka, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia od 25.7.2012 do 8.8.2012

t e d a

- Inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal uvedený čin na chránenej osobe - blízkej osobe vyššieho veku

č í m s p á c h a l

- Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c), e) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa určuje skúšobná doba vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný uviedol, že sa cíti byť nevinný, išiel na chalupu k babke, tak ako to často robieval už predtým od detstva - stará mama umrela začiatkom mája toho roku. Po smrti starej mamy chodil už max. raz za týždeň, pričom sa zastavil za Z. J. ml., kt. mu často sám volal s drobnými problémami, napr. čo sa týka nastavenia satelitu alebo televízora a podobne. Otec mu tiež vravel, aby keď má čas, to išiel skontrolovať, nakoľko Z. J. ml. požíval alkohol vo zvýšenej miere a niekoľkokrát sa stalo, že dom bol vydymený z dôvodu, že on po nočnej zaspal, pričom nechal piecť v trúbe mäso. Vtedy tam išiel, aby nabral psovi vodu. Zo zadnej strany bránky do dvora bol v zámke kľúč, tento tam býval už aj za času života babky. Nakoľko pes si vedel kľučkou otvoriť bránku, bránka preto bývala zamknutá na kľúč, avšak vždy vedel, že si má dať ruku na druhú stranu bránky, otvoriť kľúč a mohol som sa tak dostať dnu. Vstupné dvere do domu sa nezamykali, tieto neboli ani na guľu. Keď prišiel na dvor rodinného domu, poškodený - starý otec obžalovaného Z. J. st. ho začal slovne napádať, potom prišiel nemu s inštalatérskymi kliešťami, s kt. sa oháňal a dokonca ho udrel. Obž. nevedel, prečo starý otec na neho zaútočil, či už slovne alebo fyzicky, pociťoval krivdu, chcel zavolať otcovi aby si to so starým otcom vydiskutoval a aby mu povedal, nech sa to viac krát neopakuje. Nakoľko mobilný telefón nemal, na telefonovanie chcel použiť telefón - pevnú linku v dome, tu sa mu starý otec snažil najskôr vytrhnúť slúchadlo z ruky, keď sa mu toto nepodarilo, vytrhol telefónny kábel zo steny. Medzi tým, ho naďalej sácal, búchal neho, fackoval ho. Obž. mu hovoril, nech prestane. Išiel preto do izby strýka Z. J. ml., v tejto izbe so Z. J. ml. bol aj O. J.. O. Z. J. ml., aby mu požičal telefón, že chce zavolať otcovi. Strýko Z. J. ml. mu podal telefón, obž. začal vytáčať číslo otca, v tom do izby vošiel starý otec, kt. opätovne do obž. strkal, fackoval ho, obžalovaný mu viac krát vravel, že sa bude brániť, aby prestal útočiť. Obž. prosil aj Z. J. ml. a O. J., aby zabránili tomu, že Z. J. st. na obž naďalej útočil. Obž. povedal, že chce iba zavolať otcovi a potom pôjde preč. Keď vytočil telefónne číslo otca a dal telefón k uchu, starý otec vystupňoval svoj útok, udrel ho buď päsťou alebo dlaňou do oblasti ucha, pričom úder bol silnejší, obž zapotácalo a vtedy reflexne máchol rukou a udrel Z. J. st. Udrel ho niekde z boku do tváre. Po tomto údere sa do konfliktu zapojil aj O. J., kt. sa obž. pýtal, prečo Z. J. st. udrel. Obž. vravel, že ho mali držať, že mohol tomu zabrániť a že prečo teraz do neho skáče. Následne obž. začal O. J. vytláčať z domu, tým, že sa postavil pred neho, obžalovaný sa tomuto nevzpieral, z domu odišiel na dvor, kde bol L. Y.. Tam chvíľu stál na dvore, nevedel, čo sa vlastne deje, potom požiadal L. Y., aby sa išiel pozrieť do domu, v akom stave je starý otec, keďže nikto istý čas nevychádzal išiel za otcom, bývajú cca 500 m odtiaľ. Keďže išiel na bicykli, bol tam za chvíľu a potom išli aj s otcom naspäť. Ako prišli s otcom, O. J. už bol vonku, otec sa ho spýtal, čo sa vlastne stalo a kto to začal, na čo O. J. povedal, že sú všetci sprostý a išiel z dvora preč. Potom videli aj starého otca, kt. vyšiel tiež na dvor, obžalovaný si iba všimol, že má prasknuté okuliare a poškriabané pod okom. Starý otec sa pohyboval po dvore viac menej bez problémov, otec sa ho pýtal, prečo útočil na obžalovaného, prečo nechce pustiť dnu vlastnú rodinu, keď cudzích na dvor púšťa a či bol tento konflikt potrebný. Obžalovaný išiel následne na ošetrenie ruky, kt. bola poranená po útoku kliešťami, mal pomliaždené šľachy, pri tejto ceste videl, že starý otec bol za dedinou na kombajne, aj podľa toho usudzoval, že sa mu nič vážne nestalo. Na otázky obžalovaný uviedol, že v čase skutku mal v tomto dome trvalý pobyt Z. J. st. a Z. J. ml., skutočne sa tam zdržiaval len Z. J. ml.. V tom čase sa Z. J. st. zdržiaval v chatke, kt. má v sadoch pri Latkovciach, čo je časť Uhrovca, v tomto období bol v tejto chatke stále, býva tam aj v zime aj v lete. V tom čase polovička domu bola vo vlastníctve starého otca Z. J. st., druhá polovica po babke patrila dedičom, kt. boli môj otec, Z. J. ml., O. J., V. J., V. J. a z dedičstva aj opätovne istý podiel Z. J. st., dedičstvo právoplatne skončené ešte nebolo. Čo sa týka obsahu konfliktu obž. a poškodeného po vstupe na dvor domu bolo to niečo v tom duchu, že tam prestanú chodiť. Starý otec popri tom nadával na obžalovaného a osobu otca a mamy obžalovaného. Z. J. st. nepovedal výslovne, že má odísť, skôr vravel vyjadrenia typu, že má ísť "do piče" a podobne. Maximálne mu povedal, že má vypadnúť. Nezhody medzi nimi vznikali už za života babky, vtedy sa však iba obchádzali, nedochádzalo k žiadnym konfliktom. Zopár krát stalo, aj za života babky, že Z. J. st. nechcel aby tam chodili, avšak obž. mu vravel, že chodiť tam bude, lebo ak oni sa nepostarajú o babku, nemá sa kto o ňu riadne postarať. V čase, keď prišiel na dvor bol tam O. J., možno aj L. Y., avšak títo už neboli prítomní počas konfliktu so Z. J. st. Poškodený bol v dobrom zdravotnom stave, chodil bez barle, vyštveral sa aj na kombajn. určite vedel, že v čase incidentu mal

cez 60 rokov, teraz má už možno aj cez 70. So starým otcom mali veľmi dobré vzťahy, tieto sa zhoršili značne v roku 2011 z dôvodov, že otec obž. podnikal so starým otcom a v podnikaní medzi nimi došlo k nezhodám. Celá rodina bola ovplyvnená týmito nezhodami. Týmto sa zhoršili vzťahy otca a mamy s ostatným zvyškom rodiny. V deň skutku mohlo ku konfliktu dôjsť aj z dôvodu, že v predchádzajúci deň mal otec obž. konflikt so starým otcom, lebo mu vyčítal, že starý otec si tak skoro po smrti starej mamy doviedol do dvora priateľku. Pred skutkom ho starý otec z pozemku nevyháňal. Čo sa týka užívania izieb v dome už za života babky boli izby v dome dá sa povedať podelené, babka bývala v izbe hneď pri chodbe, pri nej mal izbu aj Z. J. ml., z chodby sa išlo do predsiene a z predsiene sa vchádzalo do ďalšej izby, toto bola izba, kt. užíval Z. J. st., túto mal on aj zamknutú. Aj po smrti starej mami v čase, keď bol v tomto dome Z. J. st. on využíval iba túto miestnosť.

Svedok poškodený Z. J. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že bol v deň skutku na dvore, pričom M. J. prišiel aj s vedrom. Povedal mu, že si nepraje, aby sem chodil. On išiel potom do chalupy, poškodený išiel za ním a tam sa stalo. Poškodený mu opakovane hovoril, aby išiel preč, obžalovaný sa potom do neho pustil. udrel poškodeného rukou do oka na ľavú stranu. Poškodený po tomto údere padol na zem, hneď odpadol. Poškodený potom išiel do pivnice, tam sedel a bol z toho otrasený. Išiel k lekárovi až na druhý deň. Pôvodne nechcel ísť ani k doktorovi, ale keď videl, že aj obž. išiel k doktorovi, tak išiel aj on. Poškodený ich vyháňal z chalupy opakovane už aj predtým, bolo to už aj dva tri mesiace predtým, oni mu zablokovali počítač a dievka sa do neho nevedela dostať, preto vznikol hnev na jeho strane. Na dvore sa vonku iba hádali, nebili sa, poškodený sa ho snažil iba chytiť a aby išiel preč. Poškodený mohol mať v ruke nejaké náradie, mohlo ísť o kliešte. V dome poškodený išiel za obž. do izby Z. J. ml., oni sedeli na stoličkách, obž. telefonoval. Poškodený chcel aby obžalovaný odišiel z chalupy, chcel mu zobrať telefón aby netelefonoval, bol to telefón Z. J. ml.. Chcel mu ten telefón vyraziť. Je možné, že pri tom ho mohol poškrabať po tváry, ale ublížiť mu nechcel. V izbe okrem obžalovaného bol aj O. J. a Z. J. ml.. V čase skutku dedičské konanie po smrti jeho manželky ešte ukončené nebolo, podľa poškodeného vlastníkom nehnuteľnosti bol on. Čo sa týka zdravotných ťažkostí po skutku napuchlo mu oko, nevidel naň, mal to opuchnuté asi mesiac, ale asi po týždni videl, aj keď obmedzene, úplne mu to zmizlo po mesiaci. Čo sa týka užívania nehnuteľnosti poškodeným uviedol, že býval tam podľa toho, ako mu to práca dovolila, buď prespal v pekárni a do domu si iba odskočil, v dome prespal tak 3 krát za týždeň. Keď sa niečo opravovalo, tak keďže tam má sústruh, tak tam bol celý čas. Občas prespával na chate v Latkoviach. Čo sa týka brávania vody obžalovaným, tento po ňu chodil aj predtým, poškodenému to vadilo už aj predtým. Na dvore mal poodkladané veci, kt. sa mu strácali, pričom ich nemohol zobrať nikto cudzí. Obžalovanému povedal, že si neprajem, aby si sem chodil po vodu. Oni majú vodu aj na svojej chalupe. Prišiel k nemu, chytil ho za ruku a tlačil som ho von z dvora. Potvrdil, že deň pred skutkom došlo ku slovnému konfliktu medzi otcom obžalovaného a poškodeným. O obmedzeniam počas toho ako nevidel na jedno oko uviedol, že nemohol opravovať elektrické veci, aj iný krok mal. Potvrdil, že otec obž. a jeho rodina mali v pivnici motorku, nevedel, či veci majú aj na povale. Uviedol, že vstup zakazoval iba O. J. a jeho rodine.

Svedok O. J. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v dome pôvodne ani nemal byť, bol tam na pozvanie brata Z. J. ml.. Bol tam okolo obeda, ale nemohol ho zobudiť kvôli tomu, že bol opitý. Išiel preto za sestrou, ktorá býva vedľa. Potom prišiel L. Y. a Z. Y., oni išli do dvoru pred nami, nakoľko svedok sa so sestrou ešte rozprával. Keď tam prišiel, tak sa všetci rozprávali na dvore. Potom prišiel obž. s vedrom cez bráničku. Vtedy sa poškodený spýtal obž., na čo tu je a že tu nemá čo robiť. Poškodený potom išiel za obž., svedok aj za L. aj Z. do domu. Keď prišli do izby, Z. J. ml. už bol hore, v izbe boli aj L. a Z. Y.. Svedok sa rozprával so Z. J. ml., po chvíli do izby vbehol obž., vravel niečo o tom, že na neho mal začal útočiť Z. J. st. a popri tom používal vulgarizmy. Po obž. do izby vošiel aj Z. J. st.. Z. J. st. stále opakoval obž., že tu nemá čo robiť, obž. nechcel odísť, potom sa obž. na poškodeného vrhol, videl aj, že ho udrel zovretou päsťou do oblasti tváre. Miesto úderu bolo z bodu do hornej časti tváre, na čo svedok vstal, chytil M. a snažil sa ho odtlačiť, aby tento už nenapádal Z. J. st., asi došlo aj k rozbitiu mobilného telefónu. Po tom údere poškodený padol na skrinku. On nebol v bezvedomí, on sa potom pomaly zdvihol. Svedok obž. povedal, že ak chce niekoho biť, tak nech bije jeho a nech už toho nechá. Potom obž. vytlačil z domu von a následne išiel za poškodeným, pričom aj volal policajtov, ale keďže títo nedvihli hneď, otec mu povedal, že nech to nechá tak. Otec mu povedal, že je v poriadku. Po chvíli došiel otec obž. s tým, že prečo dopustil, aby k niečomu takémuto došlo. Zranenia u obžalovaného nevidel. Podľa jeho vedomostí vlastníkom domu by mal byť otec Z. J. st. a trvalý pobyt by tam mali mať V. J. a Z. J. ml. Svedok videl viacero konfliktov medzi obž. a poškodeným, v našej rodine často dochádza k hádkam, myslím, že príčinou všetkých konfliktov boli financie. Poškodený rodine otca obžalovaného

vždy hovoril, že tam nemajú čo robiť, stávalo sa to často. V čase, keď žila ešte babka, oni tam chodievali ešte za babkou. Po smrti manželky poškodeného si však takýto incident nepamätá. Svedok uviedol, že vzhľadom na to že býva v Štiavnici sa nevie vyjadriť, či chodil navštevovať Z. J. ml..

Svedok V. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedkom skutku nebol, vie o ňom iba z počutia. Nebol ani svedkom iných konfliktov obžalovaného a poškodeného. Do nehnuteľnosti išiel približne raz za týždeň. V domu sústavne býval iba Z. J. ml. vie, že tam chodieval aj poškodený, robil tam niečo na sústruhu, občas tam aj prespával. Súvislejšie tam nebýval, on býval v Latkoviach.

Svedok Z. J. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho synovec z uvedeného skutku si moc nepamätá, bol po nočnej, deň predtým mal narodeniny, nevie koľko toho vypil. V ten deň spal v dome vo svojej izbe, zobudili ho, bol rachot, bol trochu omámený, nevyspatý. Synovec M. J. si pýtal od neho telefón, že si chce zavolať, asi políciu. V tom, mu niekto buchol po ruke a telefón sa rozbil. V miestnosti bol ešte vtedy brat O. J., ďalších ľudí si nepamätá. Bol tam ešte Z. J. st. Keď sa rozbil telefón, povedal, že či im šibe a išiel do druhej miestnosti do kuchyne, kde si dával telefón do poriadku. Keď išiel do kuchyne, tak počul akurát buchot.. Potom sa to nejako ukľudnilo, poškodený šiel dolu do pivnice, tam si sadol na stoličku a rozmýšľal. Svedok sa poškodeného pýtal, čo sa stalo, poškodený bol zaskočený, možno aj smutný. Bol ticho, nehovoril nič. Svedok potom išiel hore do izby. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľnosti po smrti matky polovica bola otcova a polovica sa dedila medzi súrodencov. Čo sa týka vzťahov obžalovaného a poškodeného v minulosti vychádzali dobre, potom sa vzťahy zhoršili. Vzťahy sa začali zhoršovať aj za života mojej mamy. Obžalovaný na dom nechodieval pravidelne, keď mu svedok zavolal, že mu má pomôcť s televízorom alebo niečo podobné, tak prišiel. Keď svedok spí, tak je brána otvorená, nevie, kto tam chodí. V dome býval iba svedok. Poškodený tam väčšinou nebýval, ale chodil tam robiť do dielne s náradím. Teraz je väčšinou v Latkoviach, nepamätá si, ako to bolo vtedy. Svedok sám nikdy nezakazoval obž. vstup do nehnuteľnosti ani nebol pri tom, ako to robil poškodený. Čo sa týka užívania nehnuteľností áno, poškodený má svoju izbu, tá je uzamknutá, kľúče mám od nej svedok. Obž. by tam mohol byť iba v jeho prítomnosti. Chalupa je dvojposchodová, navrchu majú O. J. s rodinou jednu miestnosť, to je akože ich podiel, dole je zamknutá izba mamy, potom má svoju izbu svedok, a potom je tam izba otcova, kt .je zamknutá a má tam svoje veci. Ostatné všetko je voľné. Svedok prvé dvere do verandy necháva otvorené, potom sú dvere na prvé poschodie, tie zamyká, ale vtedy ich zamknúť zabudol.

Svedok L. Y. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň sedel u dedka (poškodený) na dvore aj s Z. Y.. Na dvore v tom čase okrem nich bol ešte O. J. a Z. J. st.. Potom prišiel na dvor M. J. s vedrom nabrať si vodu. Poškodený obžalovanému viac krát vravel, že tam nemá chodiť. On si napriek tomu išiel nabrať vodu. Poškodený mu vravel, aby si vodu nebral. M. začal dedkovi škaredo nadávať. Hovoril mu, že je debil starý, že ho má nechať tak. Poškodený mal v ruke kombinačky alebo niečo podobné, je pravdou, že ho udrel, niekde na pravú ruku. Oni sa ďalej vonku hádali. Nepamätám si presne, čo bolo presne predmetom tej hádky. Potom išiel obž. do vnútra domu, poškodený išiel za ním. išli sa s Z. dovnútra sa pozrieť, bola tam hádka. v izbe Z. J. ml., oni mu zlomili telefón, v miestnosti bol Z. J. st., Z. J. ml. a O. J., svedok to videl iba cez otvorené dvere a pri ňom stál aj Z. Y.. Počul buchot, presný priebeh hádky nevidel, videl až keď poškodený vyšiel po buchote s monoklom pod okom, poškodený išiel potom do pivnice. Obž. aj O. J. zostali ďalej v izbe. Dôvod hádky, bol, že im poškodený zakázal chodiť na dvor. Vzťahy obž. a poškodeného boli také že sa ignorovali, nezhody trvali dlhšie, vznikli kvôli firme. Svedkom vyháňania obžalovaného poškodeným pri inej príležitosti nebol. Z. nehnuteľnosti podľa svedka bol poškodený. V dome v čase skutku žil Z. J. ml., Z. J. st. tam prespával iba veľmi zriedka. Ten tam chodieval iba keď tam potreboval niečo urobiť Svedok tam chodil hlavne za Z. J. ml, keď tam bol dedko, tak aj za ním, tak 2-3 krát do týždňa. Svedok potvrdil, že obžalovaný tam chodieval po vodu častejšie. Svedok nebol pri tom, že by poškodeným pred skutkom priamo obžalovanému zakazoval vstup do nehnuteľnosti. Čo sa týka poranenia poškodeného svedok videl, že z kraja oka pri obočí mu tiekla krv, mal to v týchto miestach modré. Mal to modré už v tom čase, keď schádzal po schodoch. Svedok potvrdil, že obžalovaný v nehnuteľnosti navštevoval a Z. J. ml..

Svedok Z. Y. na hlavnom pojednávaní pri výsluchu uviedol, že v doobedných hodinách si obž. išiel nabrať vody, pre psa a Z. J. st. na obž. vybehol, že tam nemá čo robiť a má opustiť dvor, pri hádke z oboch strán sa používali aj vulgarizmy "ťahaj do piče" a podobné. Z. J. st. bežným spôsobom vyzýval obž., aby odišiel z dvora, ten mu vravel, že si chce nabrať vodu, potom sa rozhovor postupne stupňoval, neviem povedať, kto prví použil vulgarizmus. Svedok videl, že poškodený mal v rukách kliešte, ale napadnutie

obžalovaného nevidel. Svedok bol pri bráničke,, potom obž. išiel hore do domu, potom poškodený išiel za ním, svedok do domu nešiel. V dome mali byť obž., poškodený, asi O. J. a asi aj Z. J. ml.. Potom išiel na cestu, t. j. na chodník mimo pozemku domu. Viem už iba to, že pred domom sa ešte hádali Z. J. s obž., bol tam aj O. J. svedok si všimol, že jeden z nich mal rozbitú hánku, druhý z nich mal rozbité obočie, ale neviem, kto mal čo rozbité. Svedok nebol pri tom Ako poškodený zakazoval obžalovanému pobyt v dome, alebo na pozemku.

Svedok O. J. - otec obžalovaného a syn poškodeného pri výsluchu uviedol, že po smrti mami je dedičom časti predmetnej nehnuteľnosti, ešte za života matky veci, konkrétne nábytok, kt. nepotrebovali, odložili do manzardy na poschodí tohto rodinného domu, kde chceli synom zariadiť izbu, lebo títo tam v tom čase niekedy prespávali. Taktiež v pivnici sú ešte nejaké ich veci, motorka, otcovi to vtedy nevadilo. Otec tam v tom čase ani nebýval. On vtedy býval s jeho priateľkou v Latkovciach aj pred smrťou mojej matky prespával na uvedenom rodinnom dome zriedkavo. Bolo to tak 2-3 krát za celých 5 rokov pred smrťou. V čase skutku v dome býval iba Z. J. ml., ten tam má trvalý pobyt. Obžalovaný tam chodievali s jeho bratom často, už ako malé deti. Svedok nevedel o žiadnom zákaze, aby tam oni, alebo svedok chodil. Obžalovaný tam chodieval za Z. J. ml., s kt. boli kamaráti, pomôcť mu s televízorom alebo len tak sa porozprávať. Ich pes býva na druhej strane cesty, ale obžalovaný občas chodil nakŕmiť aj psa v tomto dome, keď bolo jedla navyše. Uviedol, že medzi ním a poškodeným v deň pred skutkom došlo ku konfliktu, keď na uvedený pozemok Z. J. st. s jeho priateľkou. Svedok mu povedal, že prečo ju sem vláči, že je mesiac po smrti matky, že prečo s ňou chodí na pozemok, či sa nehanbí. Vtedy mu poškodený povedal, že ho bachne, na čo mu svedok povedal, že nech len skúsi. V deň skutku po skutku prišiel, to už O. J. odišiel, bolo to možno 5-10 minút po skutku. Išiel tam hneď po tom čo mu obžalovaný povedal, že ho dedko bachol a on ho nechtiac tiež udrel. Syn mu vravel, že keď prišiel na pozemok, otec ho najskôr vyháňal, potom mu bachol kliešťami po ruke, potom syn chcel ísť zavolať mne z pevnej linky v dome, tu otec mal vytrhnúť káble telefónnej linky aby syn nevolal, potom syn si išiel požičať telefón on Z. J. ml., aj ten mu vyrazil z ruky a potom išiel domov. Vyšiel aj poškodený, zranenia na ňom nevidel, niečo mu hovoril, potom sadol do auta a išiel preč. Videl ho aj poobede pri kombajne v Horných Našticiach. U syna videl, že má navretú hrču na ruke a červený fľak na tvári. Vzťahy svedka s poškodeným sa zhoršili po rozpade firmy, teda združenia, podľa mňa to má za následok jeho priateľka. To bolo v máji 2010. On sa nestaral o mamu, mal frajerku. Došlo k tomu, že sme spolu viac menej spolu nekomunikovali, iba vtedy, keď to bolo nevyhnutné. Svedok povedal, že predmetnú nehnuteľnosť navštevuje aj teraz keď je to potrebné, s poškodeným sa nestretli Poškodený mu, alebo synovi pred skutkom nehovoril, že tam nemá chodiť. Možno si to vravel pre seba. V deň skutku jeho z pozemku nevyháňal.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva č. 68/12 (č.l.54-68)vyplýva, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre v oblasti ľavého oka s krvným výronom a vegetatívnou symptomatológiou a odreniny kože v oblasti ľavého oka. Išlo o zranenia ľahkého charakteru spôsobené maximálne strednou intenzitou sily. Obmedzenia na bežnom spôsobe života boli v trvaní 2-3 týždne hlavne pri manuálnej práci, ale aj pri psychickej aktivite. Zranenia podstatné následky neznechajú.

Zo správy Mesta Martin ( č.l. 180) vyplýva, že tento nebol riešený pre priestupok, alebo inú protiprávnu činnosť, v meste má zahlásený prechodný pobyt, iné poznatky nie sú známe.

Zo správy obce Uhrovec ( č.l. 182) vyplýva, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami, nie sú evidované žiadne sťažnosti na jeho osobu, verejný poriadok nenarušuje.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov ( č.l. 183) vyplýva, že obžalovaný sa za obdobie od 1.1.2010 dopustil jedného priestupku a to porušením zákona 513/200+9 o dráhach chôdzou v koľajisku, v mieste kde je táto činnosť zakázaná, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 5 €. Skutok sa stal 2.4.2012. Z odpisu registra trestov na meno obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo správ ÚPSVaR Martin (č.l. 185-189) vyplýva, že obžalovaný nie je ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom štátnych dávok a príspevkov,

Zo správy Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine vyplýva, že obžalovaný bol v roku 2013 študentom 3. ročníka denného štúdia na menovanej fakulte.

Z lekárskej správa na meno obž. zo dňa 24.7.2012 ( č.l. 136) vyplýva, že obžalovaný bol ošetrený na chirurgickej ambulancii v 3. súkromnej nemocnici v Bánovciach nad Bebravou, podľa vyjadrenia obžalovaného malo ísť o zranenia spôsobené poškodeným. Zistené zranenia boli na sánke a na ruke.

Z čestného vyhlásenia EM. vyplýva, že poškodený ju navštívil v mieste jej trvalého bydliska v A. K. dňa 26.7.2012.

Osvedčenie o dedičstve (č.l. 132) potvrdzuje vyporiadanie dedičstva po zomr. N. J. tak ako to vo vyplýva z výpovede svedka O. J. a obžalovaného.

Obžalobou bol skutok kvalifikovaný, ako jednočinný súbeh zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a e) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona s poukazom na a Tr. zákona. Súd nedospel na základe vykonaného dokazovania, že uvedený skutok napĺňa skutkové znaky trestného činu porušovania domovej slobody. V zmysle sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. V momente pred smrťou N. J. (zomr. XX.X.XXXX) patrilo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na ktorej sa skutok stal (rodinný dom aj dvor) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - N. J. a poškodeného Z. J. st.. Momentom smrti N. J. došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prechodu jej podielu na oprávnených dedičov. Je zjavné, že medzi dedičov predmetného podielu patril aj svedok O. J. - otec obžalovaného. Túto skutočnosť potvrdzuje aj neskoršie osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého tento podiel v nehnuteľnosti aj získal. Prechod vlastníckeho práva v tomto prípade nastáva zo zákona smrťou poručiteľa, pričom vlastnícke právo sa do katastra nehnuteľností zapisuje už iba formou záznamu, ktorý má deklaratórne účinky, čo iba opätovne potvrdzuje nadobudnutie vlastníckeho práva dedičmi už v čase smrti. Vlastnícke právo zahŕňa aj právo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Z výpovedí obžalovaného aj svedka O. J. vyplýva, že svedok ako spoluvlastník súhlasil s tým, aby obžalovaný vstupoval na nehnuteľnosť odvíjajúc svoje právo od vlastníckeho práva jeho otca - Z. J.. Súd poznamenáva, že aj z judikatúry súdov je zrejmé, že porušovania domovej slobody sa môže dopustiť aj vlastník, resp. spoluvlastník voči oprávnenému užívateľovi nehnuteľnosti. V tomto prípade, z výsluchov svedkov Z. J. ml, O. J., poškodeného a aj obžalovaného vyplynulo, že niektoré z priestorov v nehnuteľnosti sú konkludentnou dohodou spoluvlastníkov určené na výlučné užívanie týmito osobami ( uzamknutá miestnosť, poškodeného, miestnosť užívaná svedkom Z. J. ml. a pod.) a v týchto by sa spoluvlastník nehnuteľnosti ( resp. osoba, ktorá právo vstupu odvíjala od jeho súhlasu ako je to u obžalovaného) mohol dopustiť aj porušovania domovej slobody voči užívateľom týchto miestností ak by do nich vstupoval napriek ich nesúhlasu. Svedok Z. J. ml. však nevyjadril svoj nesúhlas s návštevou obžalovaného, práve naopak sám uviedol, že ho viac krát osobne pozýval na návštevu, alebo výpomoc. Zo žiadneho z výsluchov nevyplynulo, že mal obžalovaný vstúpiť do osobnej miestnosti poškodeného. Ostatné miestnosti v dome, v ktorých sa pohyboval obžalovaný, ako aj dvor boli užívané aj ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Súd tu poznamenáva, že o užívaní nehnuteľnosti rozhodujú spoluvlastníci podľa veľkosti podielov, kde je zjavné, že poškodený bol väčšinový spoluvlastník, avšak ani v tomto prípade nemôže väčšinový spoluvlastník svojvoľne vylúčiť iného spoluvlastníka z užívania nehnuteľnosti. Obžalovaný tak napriek výzvam zo strany poškodeného či už na dvore rodinného domu, v spoločných priestoroch rodinného domu (chodba), alebo v miestnosti Z. ml. na opustenie nehnuteľnosti nebol povinný povinný tieto priestory opustiť nakoľko sa v nich nachádzal so súhlasom iných spoluvlastníkov ( O. J. a Z. J. ml.) a nie teda neoprávnene ako to vyžaduje skutková podstata predmetného trestného činu. A. taktiež poukazuje na skutočnosť, že nebolo ani preukázané, že predmetný rodinný dom by bol obydlím poškodeného. Ten má síce v predmetnej nehnuteľnosti uzamknutú miestnosť s osobnými vecami, avšak ako to vyplynulo z výpovedí svedkov ( Z. J. ml, O. J., V. Y., L. Y.), čiastočne aj poškodený , že tento v danej nehnuteľnosti býval v čase skutku zriedka, a jediný osobou, ktorá trvalo bývala v predmetnej nehnuteľnosti bol Z. J. ml.. Poškodený sa mal podľa vyjadrení svedkov v prevažnej miere v predmetnom období zdržiavať na chalupe v Latkovciach, v rodinnom dome kde ku skutku došlo za zdržiaval prevažne pre potrebu využitia dielne. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemal za preukázané, že konanie obžalovaného naplnilo obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody a to či už vo forme základne, alebo kvalifikovanej ( 194 ods. 3 Tr. zákona)

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalobný skutok napĺňa všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm a) s poukazom na § 139 písm c) a e) Tr. zákona. Z výpovedí svedkov O. J., Z. J. ml, poškodeného, a čiastočne aj samotného obžalovaného vyplynulo,

že v priestoroch rodinného domu v miestnosti, ktorú užíval Z. J. ml. skutočne došlo k fyzickému napadnutiu poškodeného obžalovaným a to tak, že ho udrel päsťou ho ľavého oka a tento následne spadol na zem. Výpoveďami svedkov L. a Z. Y., O. J., ako aj z výpovedí poškodeného a obžalovaného vyplynulo, že skutku samotnému predchádzal konflikt na dvore rodinného domu, kde poškodený vyzýval obžalovaného, aby opustil nehnuteľnosť. Ako to vyplynulo z výpovedí uvedených svedok došlo k stupňovaniu tohto konfliktu, kde výpoveď svedka L. Flóra potvrdzuje napadnutie obžalovaného poškodeným kliešťami do oblasti ruky ( držanie nástroja v ruke vyplýva aj zo svedeckej výpovede Z. Y. a zodpovedá aj zistenému nálezu na ľavej ruke obžalovaného podľa lekárskej správy zo dňa 24.5.2012). Z výpovedí svedkov vyplýva následné presunutie sa obžalovaného aj poškodeného do rodinného domu do miestnosti užívanej Z. J. ml. a pokračovanie ich konfliktu, kde poškodený opakovane obžalovaného vyzýval, aby opustil nehnuteľnosť a snažil sa podľa vlastného vyjadrenia vyraziť obžalovanému z ruky mobilný telefón svedka Z. J. ml., ktorý chcel obžalovaný využiť na telefonovanie jeho otcovi. V čase útoku obžalovaného na poškodeného konanie obžalovaného priamo sledovali iba svedok O. J., poškodený a obžalovaný, svedkovia Z. J. ml. a L. Y. iba sluchovo zachytili buchot z miestnosti. Obžalovaný potvrdil, že skutočne sa útoku na poškodeného dopustil, avšak malo ísť podľa jeho obrany o reflexný pohyb rukou po napadnutí zo strany poškodeného, ktorý ho mal udrieť do oblasti tváre, kde mal obžalovaný priložený telefón. Svedok Z. J. ml.,, L. Y. ako aj poškodený síce potvrdili konflikt poškodeného a obžalovaného o telefón (svedok Z. J. ml. a L. Y. aj pád mobilného telefónu na zem a poškodený pripustil poškriabanie obžalovaného v oblasti tváre), ale ani jedna z výpovedí svedkov nepotvrdila vystupňovanie intenzity útokov poškodeného a zapotácanie obžalovaného, súd tu poukazuje aj na minimálny rozsah zranenia obžalovaného v oblasti tváre zistené pri lek. vyšetrení. Súd vzhľadom na tieto okolnosti ako aj na nedôveryhodnosť obhajoby obžalovaného, že útok, ktorým spôsobil obžalovaný poškodenému zranenie bol útokom reflexívnym, keď aj z výpovede svedka O.., ako aj poškodeného vyplynulo, že obžalovaný sa mal " vrhnúť" na poškodeného a úder bol vedený zovretou päsťou na tvár poškodeného, čo zjavne nezodpovedá reflexívnym pohybom ruky pri zapotácaní, resp. ani akejkoľvek forme sebeobrany. Súd považuje uvedené konania obžalovaného jednoznačne za úmyselný útok, tento smeroval na citlivé časti tela ( tvárová časť hlavy), kde aj útok relatívne menšej intenzity môže spôsobiť poranenia. Obžalovaný si bol zjavne vedomý aj v čase útoku špecifických okolností týkajúcich sa osoby na ktorú útok viedol, t.j. že ide o jeho starého otca (blízku osobu) a tento je vo vyššom veku (vedomosť o veku poškodeného vyplýva aj z výpovede obžalovaného samotného). V časti spôsobeného zranenia súd v súlade so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, ktoré neboli podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním spochybnené, mal za preukázané, že spôsobené zranenie u poškodeného malo síce formu ľahkého zranenia, avšak skutočne spôsobovalo obmedzenia na bežnom spôsobe života po dobu min. 2 týždňov. Obmedzenia boli v oblasti fyzickej aktivity, manuálnej práce a čiastočne tiež psychickej aktivity. Existenciu týchto obmedzení nespochybňuje ani obhajobou predložené čestné vyhlásenie, v zmysle ktorého poškodený v čase 2 dni po skutku navštívil osobu N. K. v A. K., keďže ani zo záverov znaleckého dokazovania nevyplývalo, že poškodený by mal byť vzhľadom na spôsobené zranenia obmedzený na pohybe a chôdzi. Zranenie poškodeného spôsobené obžalovaným tak skutočne odôvodňovalo jeho ošetrenie a medikamentóznu liečbu, a taktiež spôsobilo poškodenému sťaženie obvyklého spôsobu života po dobu cca dvoch týždňov nemohol sa tak venovať činnostiam, ktoré vykonával v bežnom živote napr. nemohol opravovať elektrické veci, ako to sám uviedol.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c), e) Tr. zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti tak z hľadiska veku aj príčetnosti Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v úmysle, teda Inému úmyselne ublížil na zdraví: Taktiež vzhľadom na jeho vedomosť o okolnostiach na strane poškodeného súd konštatuje, že uvedeného činu sa dopustil na chránenej osobe - blízkej osobe vyššieho veku a daným konaním porušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane zdravia ľudí. Súd mal za preukázané že nebezpečnosť konania obžalovaného je väčšia ako nepatrná, a to aj keď na jednej strane tu síce existujú okolnosti ( konflikt predchádzajúci útoku) znižujú mieru závažnosti konania, avšak na druhej strane pri útoku išlo o úmyselné konanie s následkami v oblasti poškodenia zdravia zjavne presahujúcimi minimálny rozsah predpokladaný zákonom, ako aj okolnosťami týkajúcimi sa predmetu útoku, kde išlo o osobu vyššieho veku v blízkom príbuzenskom vzťahu s obžalovaným, ktoré nebezpečnosť konania obžalovaného taktiež zvyšujú.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie okolnosti predchádzajúce

útoku obžalovaného a na prevahu poľahčujúcich okolností. Súd v je toho názoru, že v danom prípade existovala na strane obžalovaného jedna poľahčujúca okolnosť a to že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a to napriek skutočnosti, že obžalovaný sa v apríli 2012 dopustil priestupku voči podľa pís. e) zákona o dráhach, súd nepovažoval závažnosť tohto priestupku za natoľko výraznú, aby neprihliadol na jeho ináč dosiaľ bezúhonný život. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu, ako i vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby súd vyhodnotil, že vzhľadom aj na okolnosti predchádzajúce útoku obžalovaného, ( konflikt obžalovaného s poškodeným na dvore rodinného domu, kde poškodený obžalovaného udrel aj kliešťami a pokračovanie konfliktu poškodeného s obžalovaným aj v miestnosti užívanej Z. J. ml., ktoré priamo predchádzalo uvedenému skutku) uloženie trestu aj na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorej horná hranica bola znížená vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností t.j. sadzbu (12- 28 mesiacov) je postačujúce na ochranu spoločnosti a nápravu a výchovu páchateľa. Súd mal taktiež za preukázané, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a študuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Poškodený si v trestnom konaní náhradu škody neuplatnil, preto súd o tejto nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa ).