Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11P-41-2015.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/41/2015
Uznesenie
Okresný súd Nitra, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky Q. F., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, K. F., zastúpenej JUDr. Máriou Vaššovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Damborského 3, Nitra a otca L. T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, XXXX N. im N., J. republika o návrhu matky dieťaťa na úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Q. konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Nitra bol dňa 11.2.2015 doručený návrh matky dieťaťa zo dňa 10.2.2015, ktorým matka dieťaťa žiadala, aby súd zveril maloletú U. T. F., nar. XX.X.XXXX do jej výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca maloletej žiadala zaviazať prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 100 eur mesačne, ktoré výživné požadovala odporcom platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky - matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Požadovala, aby súd zakázal styk otca s maloletou dcérou. Zároveň žiadala, aby bol otec maloletej povinný zaplatiť matke dieťaťa ako navrhovateľke trovy konania a náhradu trov právneho zastúpenia vrátane trov predbežného opatrenia na bankový účet právnej zástupkyne matky dieťaťa JUDr. Márie Vaššovej, advokátky vykonávajúcej advokátsku činnosť v združení označenú ako Advokátska kancelária Vaššová & Panasiuková vedený v mBank S.A. pobočka zahraničnej banky, IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne v návrhu vo veci samej matka požadovala nariadiť predbežné opatrenie uznesením súdu do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, na základe ktorého by maloletá U. T. F., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom u matky bola odovzdaná do osobnej starostlivosti matky Q. F., nar. X.X.XXXX a odporcovi- otcovi maloletého dieťaťa L. T. F., nar. XX.X.XXXX by bolo zakázané stretávať sa s maloletou a otec maloletej by bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným v sume 100 eur mesačne, ktoré by bol povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa- navrhovateľky. Matka dieťaťa vo svojom návrhu poukázala na stav, že s otcom maloletého dieťaťa sú manželia, pričom manželstvo uzatvorili 20.2.2013 v Rakúskej republike a ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra SR - Osobitná matrika Bratislava, zväzok OM/XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, pričom otec dieťaťa je štátnym občanom rakúskej republiky a ona ako matka dieťaťa má štátne občianstvo Slovenskej republiky. Uviedla, že maloletá je štátnou občianskou Slovenskej aj Rakúskej republiky a je prihlásená na prechodný pobyt O. XXX, K. F., Slovenská republika. Matka dieťaťa v jej návrhu udáva, že s otcom dieťaťa ku dňu podania návrhu v tejto veci viac ako dva mesiace nežijú v spoločnej domácnosti a ona s uvedenou dcérou býva u jej rodičov v obci K. F. v Slovenskej republike a otec maloletého dieťaťa žije v Rakúskej republike, pričom ona od otca maloletej odišla začiatkom decembra roku 2014, kedy sa ako partneri definitívne rozišli a ona s dcérou bola nútená vrátiť sa na
Slovensko. V návrhu ďalej navrhovateľka uvádza, že vzhľadom na vzťah s otcom maloletej a okolnosti, pre ktoré odišla zo spoločnej domácnosti, rozhodla sa podať tiež návrh na rozvod manželstva, ktorý rieši s Centrom právnej pomoci v Bratislave a podľa posledných informácií od uvedeného centra bude jej žiadosť o cezhraničnú právnu pomoc postúpená príslušnému orgánu do Rakúskej republiky, nakoľko konanie o rozvod manželstva by vzhľadom na ich spoločný pobyt s otcom maloletej ako odporcom malo prebiehať v Rakúskej republike. V návrhu matka dieťaťa poukazuje na dôvody zhoršenia jej vzťahu s otcom dieťaťa ako manželom, ktoré sa výrazne zhoršili v období posledného pol roka ich spoločného života v dôsledku vplyvu alkoholu u odporcu. Vo svojom návrhu uvádza, že od posledného osobného kontaktu s odporcom- otcom maloletej dňa 5.12.2014 bola nútená za pomerne dramatických okolností od odporcu doslova ujsť, keďže pociťovala každodenný strach z vyhrážok odporcu a obávala sa, že ublíži fyzicky jej alebo jej rodičom, pričom strach začala pociťovať z odporcu asi v polovici roku 2014. Správanie otca maloletej označila za agresívne a uviedla, že by bolo v najlepšom záujme maloletej, aby v prechodnom období kým dôjde k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, mala maloletá zabezpečené stabilné a najmä pokojné rodinné prostredie bez toho, aby musela byť vystavovaná strachu z prítomnosti otca, ktorý neposkytuje vhodný životný príklad pre ich dieťa. Týmto dôvodila aj požiadavku na zákaz stretávania sa otca s maloletou, k čomu dodala, že si ani nevie predstaviť, že by maloletá v jej nízkom veku bola pri otcovi bez jej prítomnosti. Zdôraznila stav, že od 5.12.2014 žije maloletá spolu s ňou v pokojnom prostredí u jej rodičov, kde má zabezpečenú všetku potrebnú starostlivosť a lásky.
Podľa Nariadenia 2201/2003 ES článku 8 bodu 1. súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak ide o takýto nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa článku 20 bodu 1. Nariadenia 2201/2003 ES, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
Článok 8 vyššie citovaného nariadenia zakotvuje zásadu, že právomoc súdov členského štátu v oblasti rodičovských práv a povinností sa určuje podľa miesta obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že maloletá U. T. F., nar. XX.X.XXXX má aj naďalej obvyklý pobyt v Rakúskej republike, kde sa až do jej neoprávneného premiestnenia matkou zdržiavala (matka súhlas od otca maloletého dieťaťa ohľadom premiestnenia a zmeny pobytu z Rakúskej republiky na územie Slovenskej republiky nepredložila/, a to s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto obvyklého pobytu dieťaťa vyvodiť ako sú napr. trvanie a dôvody pobytu s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, primerane aj ťažisko a centrum jeho života, a to aj v závislosti od obvyklého pobytu osoby, ktorá sa o dieťa fakticky stará). Z pripojeného osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydaného Okresným úradom Bratislava dňa 10. 12. 2014 vyplýva adresa pobytu pre mal. dieťa Rakúska republika, N. im N., A. XX, pričom adresa posledného pobytu na území SR uvádza, že maloletá pobyt na území SR nemala a je štátnym občasnom Slovenskej republiky. Súd dospel preto k záveru, že matka žila s maloletým dieťaťom na území Rakúskej republiky i s otcom maloletého dieťaťa, ktorý je súčasne manželom matky dieťaťa s úmyslom vytvoriť v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov s ohľadom na rodinný a sociálny život. Z obsahu návrhu matky dieťaťa vyplýva, že 5.12.2014 musela za dramatických okolností od otca dieťaťa doslova ujsť a od uvedeného dátumu žije s maloletou dcérou v pokojnom prostredí u jej rodičov na Slovensku, kde má maloletá zabezpečenú všetku potrebnú starostlivosť a lásku. V obsahu samotného návrhu teda vyplýva, že matka s maloletou odišla z posledného spoločného bydliska a súčasne obvyklého pobytu maloletej, ktoré mali rodičia s maloletou v Rakúsku bez súhlasu otca maloletej a na území Slovenskej republiky sa s maloletou zdržiava od 5.12.2014 a maloletá je prihlásená matkou na
prechodný pobyt v Slovenskej republike na adrese O. XXX, K. F. , ktorý stav zrejme nastal v súvislosti s odchodom maloletej a matky z územia Rakúskej republiky začiatkom decembra 2014. Za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa však jednoznačne možno považovať pobyt v štáte Rakúsku republiku. Vzhľadom na skutočnosť, keď v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ale je daná právomoc príslušného rakúskeho súdu, pričom nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, postupoval súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie vo veci zastavil. Zároveň súd podotýka, že v stave, keď je dieťa s matkou, ako uvádza samotný návrh matky dieťaťa - navrhovateľky, a podľa jej vyjadrenia žije v pokojnom prostredí so zabezpečeným rozsahom potrebnej starostlivosti a lásky, nie je daný ani naliehavý právny záujem na dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností predbežným opatrením súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.