Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/288/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci navrhovateľky P. I., A.. XX.XX.XXXX, W. U. W. XXX/XX, A. H., proti odporkyni G.. P. K., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. I. X, W., o určenie výživného na plnoleté dieťa rozhodol

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 04.11.2013, sa domáhala navrhovateľka určenia výživného zo strany odporkyne s tým, že žiadala určiť výživné vo výške 300,- € mesačne. V doplnení návrhu doručenom súdu dňa 28.05.2014 žiadala na uvedenú sumu zaviazať odporkyňu od augusta 2012, odkedy bola nútená odísť z tejto spoločnej domácnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že je dcérou S. I. a matky P. K., narodila sa 23.01.1993, je plnoletá a v súčasnej dobe je študentkou denného štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Bratislava, jej rodičia spolu nežijú, má mesačné náklady na bývanie v prenajatom byte, stravovanie, cestovanie, na učebné pomôcky, knihy, telefón, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, oblečenie a obutie, ktoré zabezpečuje z príležitostného príjmu. Matka jej na výživu ničím neprispieva, býva v rodinnom dome a pracuje vo vlastnej firme, ktorá sa zaoberá daňovým a účtovným poradenstvom. Tiež uviedla, že sa chcela s matkou dohodnúť, aby jej prispievala na výživu aspoň nejakou sumou, táto to však kategoricky odmietla. Obaja rodičia sa o ňu osobne nestarajú. Súčasne žiadala zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania.

Odporkyňa k návrhu uviedla, že nie je schopná platiť navrhovateľke ani minimálne výživné, ponúka navrhovateľke možnosť, aby sa vrátila domov, a ak by jej pomohla, mala by viacej času na prácu a ak prispeje aj jej otec, budú schopní spoločne túto situáciu zvládnuť. Tiež uviedla, že navrhovateľka mala u nej vytvorené podmienky na štúdium, nie je pravda, že by sa o ňu nestarali, vždy hľadala cestu, ako byť s ňou v kontakte, ako zlepšiť vzťahy a pomáhať jej. Práve naopak - P. sa nikdy nezaujímala o ňu, o jej zdravotný stav ani o to, či jej požiadavky sú reálne a ako ona sama môže prispieť k zlepšeniu a nikdy neocenila jej snahu o urovnanie. Na zlepšenie jej finančnej situácie jej navrhovala, aby jej poslala potvrdenie o návšteve školy a keď dostane rodinné prídavky, pošle jej ich (za celý rok to predstavuje niekoľko sto eur). Súčasný životný štandard navrhovateľky ďaleko prevyšuje jej životný štandard. Nikdy od nej výživné nepožadovala a v podstate ani to nebolo potrebné. Chodievala k nej, niekedy aj každý deň, najedla sa u nich, ohundrala, že má 2 dni po sebe to isté jedlo, veď ona nebude jesť to isté jedlo dva dni po sebe. Iba žiadala potvrdenie o príjme. Keď sa pýtala na čo ho potrebuje, povedala, že na sociálne štipendium. Volala s jej otcom, ktorý jej povedal, že potrebuje iba formálne potvrdenie, že jej platí nejaké výživné a že ani peniaze nechce, že je ochotná jej podpísať aj potvrdenie o tom, že jej výživné zaplatila

len preto, že to potrebuje k sociálnemu štipendiu. ej sa v priebehu trištvrte roka narodili 4 deti (aj dvojičky), čo znamenalo pre ňu nepredstaviteľne vysoké finančné náklady, navrhovateľka mala vlastnú samostatnú izbu a zabezpečené všetko potrebné, nemala žiadny dôvod na odchod zo spoločnej domácnosti. Ona sama nemá finančné prostriedky pri takto veľkej rodine a absencii jej príjmu zabezpečila navrhovateľke taký štandard, na aký bola zvyknutá ako jedináčik. Žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, výpisom z obchodného registra na spoločnosť BS Partner, s.r.o., Bratislava, Dream Team Slovakia, s.r.o., Bratislava, rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX, oznámením UK Bratislava o predbežnom prijatí na vysokú škodu zo dňa 26.03.2014, rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, číslo konania XXC/XX/XXXX-XX, dohodou o výživnom zo dňa 15.06.2013 medzi navrhovateľkou a S. I., potvrdením o príjme odporkyne za rok 2014, Daňovým priznaním odporkyne za rok 2013, , jeho pracovným hodnotením, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:

Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XX/XXXX, zo dňa 15.03.2000. Navrhovateľka v tom čase ešte neplnoletá, bola na čas po rozvode zverená do výchovy matky a otcovi bolo určené prispievať na jej výživu sumou 1.300,- Sk mesačne.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že momentálne býva v Brne s priateľom. Náklady na byt platí priateľ, on už nie je študent, zarába. Ona stále študuje na dennej forme štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, fakulte matematiky, fyziky a informatiky ide o bakalársku formu štúdia. Mala by končiť štúdium na budúci rok. Od otca dostáva výživné vo výške 50,- €, na ktorom sa mimosúdne dohodli. Náklady na internát a dopravu jej platí priateľ. Cez prázdniny si viem privyrobiť brigádnicky. Ona s takým riešením, ako navrhla jej matka nesúhlasí, lebo už počas štúdia na strednej škole sa nemohla riadne učiť, ani na prvý krát nezmaturovala, lebo sa starala o mladších súrodencov. Medzi 16. a 18. hodinou je schopná sa najlepšie učiť, neskôr nie je schopná si nič zapamätať. Preto odišla od matky k otcovi, kde sa pripravovala na maturitu a keď som odišla k nemu, tak sa jej veľmi uľavilo, zmaturovala a prihlásila sa aj na vysokú školu. Od otca odišla preto, lebo mal priateľku, ktorá ju moc nemusela, býval v Šamoríne a dochádzka do Bratislavy bola pre ňu záťaž, preto si našla privát v Bratislave. Už v ňom nebýva.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že s otcom navrhovateľky boli manželia, rozvádzali sa asi keď mala navrhovateľka 5 rokov, bola zverená do výchovy jej, výživné bolo určené vo výške 1.300,-- Sk. V tom čase okrem navrhovateľky nemala ďalšie dieťa. V roku 2006 sa znova vydala, z terajšieho manželstva má 4 deti. Najstaršie má 7 rokov, dcéra má 6 rokov a dvojičky budú mať 5 rokov. Nie je už na materskej dovolenke, mám zriadenú spoločnosť s.r.o. ide o jednoosobovú s.r.o.. Predmetom činnosti tejto spoločnosti je hlavne účtovníctvo. Za rok 2012 zaplatila daň 314,07 €, za rok 2013 neplatila žiadnu daň, pretože príjmy a výdaje boli rovnaké a za rok 2014 mala ročný príjem 568,14 €. Rodinné prídavky dostáva len na deti z terajšieho manželstva. Keď požiadala navrhovateľku, aby jej priniesla potvrdenie zo školy, aby mohla dostať aj na ňu prídavky, tak mi jej nedoniesla a tieto jej nemohli byť vyplácané. Jej manžel pracoval v spoločnosti EXE ako manažér. Jeho príjem mesačne bol okolo 3.000,- €. V podstate žijú z toho čo zarobí jej manžel. Tiež uviedla, že nie som schopná platiť na navrhovateľku 300,-- € mesačne a nie je schopná jej dať ani 50,-- € ako jej platí jej otec, lebo ona taký príjem mesačne nemá. Ak potrebuje peniaze musím si všetko pýtať od môjho manžela. Aj výživné, ktoré by platila na navrhovateľku by vlastne platil jej manžel. Navrhovala dcére také riešenie, nech sa vráti bývať ku nej, ubytovanie a stravu by mala zadarmo a ak by si zobrala študentskú pôžičku, mala by peniaze na zabezpečenie svojich študijných potrieb, ak by chcela ošatenie, alebo by chcela niečo naviac z tých 50,-- € od otca by si to mohla kúpiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Veková hranica osemnásť rokov je u navrhovateľa podstatná len z hľadiska formálneho, lebo do plnoletosti dieťaťa je možno začať konanie o určenie vyživovacej povinnosti i bez návrhu účastníka, po dovŕšení plnoletosti sa konanie začne len na návrh oprávneného. Ak dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť po dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne pokračuje a to až do jeho skončenia.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka študuje, nemá žiadny stály príjem, je preto odkázaná svojou výživnou na svojich rodičov, pričom vyživovaciu povinnosť voči nej si plní zatiaľ len otec navrhovateľky v sume 50,- € mesačne na základe ich mimosúdnej dohody. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že matka navrhovateľky nemá také zárobkové pomery a možnosti, že by mohla navrhovateľke prispievať na jej výživu v ňou požadovanej sume, vzhľadom na jej terajšie rodinné pomery a vyživovacie povinnosti k deťom z terajšieho manželstva, môže svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plniť hradením nákladov na bývanie, stravu a ostatné osobné potreby, ak by navrhovateľka žila s matkou v spoločnej domácnosti v Bratislave. V konaní mal súd tiež preukázané, že navrhovateľka má bežné výdavky spojené so stravou, ošatením, školskými pomôckami a do určitej miery sú tieto navýšené tým, že navštevuje škodu v Bratislave, pričom jej bydlisko je v Nitrianskom Rudne. Súd pri určení výšky výživného však musel rozhodovať v rámci možností, ktoré rodičia navrhovateľa na platenie jeho výživného majú. Matka, za rok 2014 mala nulový príjem, preto bola tiež svojou výživou odkázaná na svojho manžela, ktorý mal príjem cca 3.000,- € mesačne, z tohto príjmu hradí náklady na bývanie a plní si svoju vyživovaciu povinnosť voči odporkyni, a štyrom nevlastným súrodencom navrhovateľky. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že odporkyňa v čase rozhodovania súdu nemá možnosti finančne prispievať na výživu navrhovateľky, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , lebo v danom prípade sa nedá hovoriť o úspechu, či neúspechu vo veci, keďže rozhodnutie vo veci bolo dané na úvahu súdu. Preto si každý z účastníkov znáša jemu vzniknuté trovy v tomto konaní sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.