Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/91/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni H. X.Í., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XXX/X, W. I., v konaní o zaplatenie 1 511,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 30. 05. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku 1 511,92 eur s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od 09. 10. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia 285,88 eur. Návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti odporkyne jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, zriadila v prospech odporcu bežný účet, na ktorom mu poskytla úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z toho dôvodu navrhovateľ v zmysle čl. 8 bod 4 písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2 Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30. 09. 2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celkovej sume 1 687,90 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 1 511,92 eur a úrokov v sume 175,98 eur. Nakoľko odporca pohľadávku v poskytnutej lehote do 08. 10. 2013 nezaplatil navrhovateľ žiadal, aby odporca bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy rozhodnutím súdu. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Na výzvu súdu navrhovateľ, zastúpený advokátom, doplnil návrh tak, že uplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému jeho právnym predchodcom formou povoleného prečerpania kontokorentného úveru vo výške 896,24 eur, na základe zmluvy zo dňa 22. 02. 2006 a kontokorentného úveru vo výške 564,30 eur na základe zmluvy zo dňa 08. 12. 2003. Žalovanému bolo jeho právnym predchodcom povolené čerpanie finančných prostriedkov až do sumy 1 460,54 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 10,65 % ročne a obnovovanou konečnou splatnosťou úveru k 21. 02. v roku, v zmysle čl. III bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 22. 02. 2006, a ustanovením čl. III. bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 08. 12. 2003. Žalovaný dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere, že nemá záujem na predĺžení jej trvania. Preto bol v zmysle zmluvných dojednaní kontokorent každoročne obnovovaný k dátumu 21. 02. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania,

právny predchodca navrhovateľa dňa 16. 10. 2012 ukončil úverový rámec aktívnej kontokorentnej zmluvy, čím došlo k zániku účtu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 03. 2015, na ktoré sa však účastníci neustanovili, aj keď boli riadne a včas predvolaní. Svoju neprítomnosť ospravedlnil iba navrhovateľ, zastúpený advokátom, s tým, že súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Súd preto postupoval v súlade s ustanovením , vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy predložené navrhovateľom.

Predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s. a odporkyňa uzavreli dňa 01. 10. 2003 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 08. 12. 2003 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s. a odporkyňa zmluvu o kontokorentom úvere č. XXXXXXXXXX/X, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec 17 000,-Sk (564,30 eur) s tým, že konečná splatnosť úveru bola určená na deň 07. 12. 2014. V článku III. zmluvy, ktorá svojim obsahom je typickou formulárovou zmluvou, bolo uvedené, že doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Dňa 21. 02. 2005 uzatvorila Slovenská sporiteľňa s odporkyňou, ako pôvodným majiteľom účtu a Š. X., ako pristupujúcim majiteľom účtu, dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 22. 02. 2005 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s. s dvoma dlžníkmi a to odporkyňou a Š. X. zmluvu o kontokorentnom úvere č. úveru XXXXXXXXXX/X/ X, predmetom ktorého bolo poskytnutie úverového rámca 27 000,-Sk (896,24 eur) s dátumom konečnej splatnosti úveru 21. 02. 2006. Aj v tomto prípade sa jedná o typickú formulárovú zmluvu, kde v čl. III bod 1 bolo uvedené, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú jedného roka odo dňa podpísania zmluvy a doba sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujme o predĺženie doby trvania zmluvy. Dňa 13. 02. 2009 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila Š. X., že mu zastavuje povolené prečerpanie na jeho bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX s účinnosťou od 13. 02. 2009. Súdu nebol predložený žiaden listinný dôkaz z ktorého by bolo možné posudzovať, či došlo k oznámeniu o zastavení povoleného prečerpania aj odporkyni, ktorá bola takisto dlžníčkou v tomto zmluvnom vzťahu a ak nie, prečo bolo zastavenie povoleného prečerpania oznámené iba jednému z dvoch dlžníkov. Napriek tomuto oznámeniu však Slovenská sporiteľňa, a s. viedla podľa predloženého výpisu z účtu aj naďalej kontokorentný účet s názvom „X. H., X. Š.“. Napriek tomu, že podľa výpisu z účtu sa posledná úhrada zo strany dlžníkov na kontokorentnom účte uskutočnila dňa 14. 11. 2008 a posledný výber kartou dňa 18. 10. 2008, právny predchodca navrhovateľa aj naďalej viedol tento kontokorentný účet až do „ukončenia úverového rámca KTK zmluvy“ dňa 16. 10. 2012.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE, uzavretou dňa 28. 03. 2013, Slovenská sporiteľňa, ako postupca, postúpila navrhovateľovi, ako postupníkovi, pohľadávky okrem iných aj voči odporkyni vo výške 1 687,90 eur, z čoho istina predstavovala 1 511,92 eur, úroky 175,98 eur, RU 0,57 eur, UOZ 130,35 eur, UONZ 44,96 eur, príslušenstvo 175,98 eur, výška omeškaných splátok 1 682,23 eur. Postúpenie pohľadávky podľa oznámil pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s. odporkyni aj Š. X., prípisom zo dňa 05. 04. 2013. Uvedenými listinami mal súd preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s. na navrhovateľa v rozsahu označenom v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávky.

Podľa , (ďalej len „Obchod. zák.“)

(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchod. zák. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 266 ods. 5 Obchod. zák. pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili v roku 2003 nielen zmluvu o bežnom účte, ale aj zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom právny predchodca navrhovateľa konal v rámci svojho podnikania a odporkyňa zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľka (táto skutočnosť vyplýva z označenia odporkyne menom, priezviskom, rodným číslom a adresou bydliska). Z výpisu z účtu vyplýva, že odporkyni bola poskytnutá platobná karta (01. 10. 2003, už 01. 10. 2003 bol zaznamenaný výber kartou). Potom zmluva o kontokorentnom úvere sa spravuje vtedy platným o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte, predmetom ktorého bolo pristúpenie druhého majiteľa účtu Š. X., ako aj zmluva o kontokorentnom úvere uzavretá ako s dlžníkmi nielen s odporkyňou, ale aj Š. X., boli uzavreté v roku 2005, teda už za účinnosti , ktorým sa menil a dopĺňal a týmto do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS.

Navrhovateľ predložil históriu úveru, ktorého zaplatenia sa domáha v tomto konaní, pričom z tejto listiny vyplýva, že ako dlžníci, prípadne majitelia účtu, boli vedení X. H. Z. X. Š.. Z výpisu z účtu vyplýva, že majitelia účtu naposledy vyberali finančné prostriedky z účtu dňa 14. 10. 2008 (zaznamenaný výber kartou vo výške 1 600,-Sk), na základe čoho zostal zostatok mínus 26 804,-Sk. Posledná úhrada - vklad na účet, bola vykonaná dňa 14. 11. 2008 a to zaplatením sumy 4 917,-Sk a 1 080,-Sk. Po zaúčtovaní týchto vkladov bol vedený zostatok na účte mínu 21 270,40 Sk (706,05 eur). Od tohto dátumu až do ukončenia úverového rámca KTK zmluvy dňa 16. 10. 2012, neboli zaznamenané zo strany majiteľov účtov žiadne finančné transakcie. Pokiaľ ku dňu ukončenia úverového rámca bol na účte vykázaný zostatok mínu 1 511,92 eur, tento bol za dobu od 14. 11. 2008 zvyšovaný iba o poplatky a debetné úroky. Napriek tomu, že odporkyňa, ako majiteľka účtu, s účtom nedisponovala od 14. 11. 2008, nedodržiavala podmienky zmluvy o kontokorentnom úvere,

t. j. tento nesplácala niekoľko rokov, pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. nevypovedal zmluvu, hoci takáto možnosť bola uvedená v zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 22. 02. 2005. Navrhovateľ poukazoval na to, že odporkyňa neoznámila veriteľovi v lehote uvedenej v zmluve, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, takže došlo k opakovanej prolongácii zmluvy. Z bodu 3 čl. III však vyplýva, že v prípade, ak by dlžník mienil vypovedať zmluvu, bol by povinný splatiť celý dlh, pričom účinnosť výpovede by nastala až úplným vyrovnaním dlhu. Podľa týchto dojednaní by spotrebiteľ mohol vypovedať zmluvu iba za predpokladu, že splatí jednorazovo celý dlh; ak nemal na splatenie dlhu prostriedky, bol nútený zostať v zmluvnom vzťahu a platiť poplatky a úroky, aj keď tieto neboli individuálne dojednané. Takéto zmluvné dojednanie potom spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi veriteľom a spotrebiteľom.

Podľa čl. III ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. III ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Z výpisu z účtu vyplýva, že veriteľ bol nečinný od novembra 2008 a ukončil úverový rámec aktívnej kontokorentnej zmluvy, čím došlo k zániku účtu až 16. 10. 2012. Od roku 2008 do roku 2012 preto veriteľ pripisoval na ťarchu účtu iba poplatky, hoci mal možnosť tento úverový rámec ukončiť a vo vzťahu k odporkyni (prípadne vo vzťahu k obidvom dlžníkom) sa mohol domáhať úhrady prečerpaného úverového rámca a zmluvne dojednaných úrokov a poplatkov. Banka teda v predmetom zmluvnom vzťahu nepostupovala v súlade s vlastnými obchodnými podmienkami (bod 14 a bod 8 obchodných podmienok).

Podľa , (ďalej len „Obč. zák.“)

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Posledná úhrada na účet bola realizovaná 14. 11. 2008 a po zaúčtovaní tejto platby predstavoval zostatok na účte mínus 21 2709,40 Sk (706,05 eur). Nesporne odporkyňa už od tejto poslednej úhrady nepoukazovala na účet žiadne platby, na čo reagovala Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámením zo dňa 13. 02. 2009, zaslaným spoludlžníkovi Š. X., že s účinnosťou od 13. 02. 2009 mu zastavuje povolené prečerpanie. Napriek tomuto oznámeniu, na účet nebola zo strany dlžníkov poukázaná žiadna platba, takže minimálne od 13. 02. 2009 peňažný ústav mal dôvod uplatniť si voči odporkyni nároky v zmysle vlastných obchodných podmienok, t. j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, odstúpiť od úverovej zmluvy a domáhať sa voči odporkyni zaplatenia dlžnej sumy. Keď tak nepostupoval, najneskôr dňom 13. 02. 2011 došlo k premlčaniu nároku voči odporkyni. Nakoľko nárok navrhovateľa vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle zákona musel prihliadnuť pri rozhodovaní na premlčanie, aj keď sa tohto premlčania odporkyňa nedovolala. Navrhovateľ uplatnil na súde nárok dňa 30. 05. 2014, teda v čase, keď tento už bol premlčaný. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd nemohol navrhovateľovi nárok priznať, a preto návrh zamietol.

Náhradu trov konania si uplatnil navrhovateľ, ktorý však v konaní úspešný nebol. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.