Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-75-2014.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: E. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. R. č. XXX, adresa pre doručovanie: Z. XXX, B. Z. XXX, proti odporcovi: Q. O., K.. XX.X.XXXX, O. V. X, S., zast.: X. V., bytom V. 6, S., v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 5.5.2014 žiadal, aby znížil výživné zo sumy 130 € mesačne na sumu minimálneho výživného resp. 40-50 € mesačne od 1.5.2014 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov.
Odporca s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil.
Návrh na zníženie výživného bol podaný v čase keď odporca bol maloletý. V priebehu konania nadobudol plnoletosť a stal sa účastníkom konania. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasil. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/12/2011, ktorým bolo zvýšené výživné na odporcu zo strany otca zo sumy 16,60 € mesačne na 130 € mesačne od 1.10.2014 do budúcna.
Navrhovateľ v čase poslednej úpravy od roku 2004 sa zdržiaval v zahraničí, brigádnicky pracoval s príjmom vo výške 400 € mesačne. Výdavky sa týkali bývania 65 € týždenne, cesta do práce 56 € mesačne, stravovanie 40 € týždenne a splácal dlh na výživnom.
Odporca v čase poslednej úpravy mal 17 rokov a bol žiakom W. A.. Výdavky sa týkali zabezpečenia MHD 9,10 €, školská jedáleň 20,14 €, ZRPŠ 17 €, triedny fond 10 €, školské potreby, pomôcky, učebnice 60 € ročne, technické perá 40 € ročne, oblečenie priemerne 50 € mesačne a strava v domácom prostredí 50 € mesačne.
Navrhovateľ uviedol, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na jeho strane. Od roku 2013 nemal žiadny príjem. Od 6.2.2014 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 1.3.2014 mu bol priznaný príspevok v hmotnej núdzi 61,60 €. Aktívne si hľadal zamestnanie avšak bezúspešne. V súčasnosti nie je schopný platiť sumu 130 € mesačne. Z prvého manželstva má dieťa a vyživovaciu povinnosť vo výške 50 € mesačne. Okrem toho má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na dve maloleté deti, ktoré sa narodili 1.1.2010 a 17.1.2012. S partnerkou žije v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľ predložil súdu rozhodnutie ÚPSVaR v Košiciach zo dňa 11.9.2011, z ktorého vyplýva, že bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu predloženia dokladu od zamestnávateľa W.
- O., W..Y..R.., Q. a mal vzniknúť pracovný pomer od 1.4.2014. Následne bol pracovný pomer ukončený vzhľadom k jeho zdravotnému stavu. Neskôr vycestoval do W. Í., kde mal pracovať do konca septembra 2014 ako zvárač s príjmom vo výške 600 € mesačne s tým, že 55 € týždenne bolo ubytovanie a následne strava. Vzhľadom k tomu, že bol vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania najbližších 6 mesiacov od vyradenia nemôže byť evidovaný až po uplynutí 6-ich mesiacov. Z uvedeného dôvodu je bez akéhokoľvek príjmu a nie je vedený ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Spolu s partnerkou a maloletými deťmi bývajú v malom dome. Elektrina, plyn a ostatné výdaje 200 € mesačne. Partnerka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok s tým, že pokiaľ si niečo privyrobí, tak je to potrebné vynaložiť na výdavky rodiny. Finančne mu vypomáha rodina, brat, teta.
Z výpovede odporcu súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov aj na jeho strane. V súčasnosti je študentom I. T. B. S.H. - E. A. U. H.. Študuje v 1. ročníku. Výdavky mal v súvislosti so štúdiom - prvotné náklady, musel si zabezpečiť notebook potrebný pre štúdium v sume 600 €, operačný systém 90 €, učebné pomôcky, mesačník MHD, kredit na telefón, ošatenie, obuv. Jeho najnutnejšie opodstatnené výdavky sú nasledovné: inkaso 184,50 €, nájomné 71 €, internet 17,90 €, daň z nehnuteľnosti 35,02 €, ročné poistenie bytu 110 €, káblová televízia 14,46 €, upratovanie vchodu 5 €. Výdavky sa týkajú domácnosti, pretože aj naďalej býva spolu so svojou matkou a dvoma súrodencami. Výdavky na jeho osobu sú nasledovné: kredit na telefón 25 €, MHD 10 €, strava 150 € mesačne, oblečenie 60 € mesačne, vreckové 100 € mesačne. Ďalšie iné výdavky ako zdravotné ošetrenie, výlety, akcie, vreckové. Vzhľadom k tomu, že jeho výdaje sú podstatne vyššie, s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí.
V konaní bola vypočutá matka odporcu, ktorá je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že nemá žiadny príjem, nakoľko žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je zamestnaný. Výdavky sú nasledovné: inkaso 184,59 €, nájomné 71 €, internet 17,90 €, daň z nehnuteľnosti, poistenie bytu, káblová televízia, upratovanie vchodu. Sú to náklady, ktoré už uviedol odporca vo svojej výpovedi.
Navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť na odporcu plní sporadicky a nepravidelne. Niekoľkokrát podala naňho trestné oznámenie.
Z pripojeného potvrdenia o štúdiu bolo zistené, že odporca študuje v 1. ročníku študijného programu informatika, kde je forma štúdia denná v akademickom roku 2014/2015. Dĺžka bakalárskeho štúdia je 3-ročná.
Z pripojeného oznámenia ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka odporcu X. V. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.4.2014, evidencia trvá. Poberá prídavok na dieťa od 1.12.1999 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 70,56 €.
Z pripojeného oznámenia ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľ bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 6.2.2014 do 31.3.2014. Vyradený bol z dôvodu nástupu do zamestnania. Menovaný nie je poberateľ dávky v hmotnej núdzi a ani iných štátnych sociálnych dávok.
Navrhovateľ predložil súdu listinné doklady preukazujúce jeho nedoplatky a dlhy.
Odporca predložil súdu listinné doklady preukazujúce jeho výdavky.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb odporcu ako plnoletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, tak na strane navrhovateľa ako aj na strane matky odporcu na starostlivosť matky o odporcu a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na výživu odporcu aj naďalej. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky aj na odporcu, nakoľko nastúpil do 1. ročníka I. univerzity. Vzhľadom na jeho vek vzrástli náklady na výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mal v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 € mesačne vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa, ktorý má aj iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby odporcu. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 130 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4,33 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb odporcu, ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživné, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb odporcu a preto jeho matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ bol zamestnaný v zahraničí, opakovane bol na území SR vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z evidencie bol vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania. Po nástupe do zamestnania bol však pracovný pomer ukončený zo zdravotných dôvodov, opakovane je preto nezamestnaný, avšak s nemožnosťou sa opätovne zaevidovať. V danom prípade navrhovateľ ako povinný rodič majúci dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri určení výživné súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 € mesačne je primerané a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
V konaní bol úspešný odporca (§ 142 ods. 1 O.s.p.), nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.