Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-1-2015.pdf
PDF · 101.41 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: I. a W., obe narodené XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka M. S., bytom R. O., Z. XXXX/XX, otec V. A. O., bytom A., O. 9, N., S., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. mája 2014 č.k. 13P/123/2013-189, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti A.: I., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej I. sumou 60 eur a na výživu maloletej W. sumou 100 eur mesačne od 03. 04. 2013, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 03. 04. 2013 do 31. 05. 2014 na maloletú W. A. činí sumu 1.268,24 eura, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 317,06 eura nasledovne:
- prvá splátka do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
- druhá splátka do 120 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
- tretia splátka do 210 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
- štvrtá splátka do 300 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a to pod následkom straty výhody splátok, k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 03. 04. 2013 do 31. 05. 2014 na maloletú I. A. činí sumu 711 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 177,75 eura nasledovne:
- prvá splátka do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
- druhá splátka do 120 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
- tretia splátka do 210 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
- štvrtá splátka do 300 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a to pod následkom straty výhody splátok, k rukám matky.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním dospel súd prvého stupňa k záveru, že maloleté deti I. a W. A., obe narodené XX. XX. XXXX, pochádzajú z matky M. S. a otca V. O. A.. Manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 35P/72/2012-1090 zo dňa 12. 06. 2012, právoplatným dňa 22. 06. 2012. Okrem maloletých detí I. a W. z manželstva pochádza i maloletý syn V. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/276/2012-36 zo dňa 17. 01. 2013, právoplatným dňa 13. 05. 2013, súd určil obom maloletým deťom meno. Iné vyživovacie povinnosti rodičia voči maloletým deťom nemajú. Do rozvodu manželstva žili rodičia v spoločnej domácnosti, otec sa dňa 23. 06. 2012 odsťahoval do Španielska, kde žije aj v súčasnej dobe. Starostlivosť o maloletú I. a W. zabezpečuje od narodenia matka, ktorá žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec maloletých detí žiadnym spôsobom na ich výživu neprispieva, nejaví o ne záujem. Od narodenia prispel iba sumou 250 eur na obe deti a aj nákupom oblečenia. Matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 254 eur, rodinné prídavky v sume 70,56 eura, žije spoločne s maloletými deťmi I., W. a V. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi M. a P. S. v rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom mal. W., ktorá má zriedkavú genetickú poruchu, boli jej diagnostikované polycystické obličky automózovo recesívne, z ktorého dôvodu je sledovaná v nefrologickej ambulancii, v rizikovej ambulancii, v ambulancii u kardiológa a gastroenterológa vo Fakultnej nemocnici G. - Detská klinika, kde chodí 1-2 krát do mesiaca na kontroly. Maloletá W. užíva množstvo liekov, v dôsledku čoho jej kupuje matka probiotiká a s maloletou navštevuje aj homeopata. Mesačné výdavky na mal. W. matka vyčíslila nasledovne: homeopat 150 eur, lieky na predpis 13,29 eura, probiotiká 11,15 eura. Pre obe maloleté deti má výdavky na stravu - mlieko Nutrilon 77,94 eura mesačne, plienky 60 eur mesačne, jednorazové výdavky na protetické topánky pre W. 25,99 eura, fonendoskop 8,37 eura, inhalátor 52,10 eura. Výdavky na mal. V. má matka bežného charakteru, je žiakom tretieho ročníka základnej školy.
Otec maloletých detí je občanom Španielska, do rozvodu manželstva žil s rodinou na Slovensku, po rozvode sa odsťahoval do Španielska, N., ku svojej matke. V čase pobytu na Slovensku pracoval v spoločnosti Y. Z., a.s. ako operátor skladu s priemerným príjmom 515,97 eura, pracovný pomer skončil výpoveďou otca s tým, že sa vracia do Španielska. V súčasnej dobe žije v N., v dome svojej matky, nemá žiadny príjem, je nezamestnaný, nie je poberateľom štátnej dávky, nepoberá žiaden dôchodok zo systému sociálneho poistenia, je odkázaný na pomoc svojej rodiny. Jeho matka prenajíma časť nehnuteľnosti, príjem z tohto prenájmu je asi 2.000 eur mesačne. Otec maloletých detí je vlastníkom štvorizbového bytu v dedine Y. v Španielsku, ktorý byt je momentálne nevyužívaný. Otec nepreukázal žiadny svoj záväzok ani vo vzťahu k fyzickým osobám a ani vo vzťahu k bankovým inštitúciám, hoci tvrdí, že spláca hypotekárny úver v splátke 300 eur mesačne, má záväzok voči priateľom vo výške 4.000 eur, ktorý nespláca.
Maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, čím je daná právomoc súdu Slovenskej republiky rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec podľa čl. 8 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, čl. 3 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12. 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, čl. 15 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinnosti a opatrení na ochranu dieťaťa, § 24 ods. 4, ods. 3, ods. 5, § 25 ods. 5, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). K rozhodnutiu o zverení maloletých detí I. a W. do osobnej starostlivosti matky dôvodil tým, že matka od narodenia detí im zabezpečuje osobnú starostlivosť, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, z ktorého dôvodu návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti vyhovel. K výške výživného, ktorú určil otcovi, a to na maloletú W. vo výške 100 eur a na maloletú I. vo výške 60 eur mesačne, prihliadol hlavne na odôvodnené potreby maloletých detí, ale aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom. Náklady na maloleté deti predstavujú všetky náklady na
uspokojenie ich potrieb, pričom u maloletej W. prihliadol na vyššie výdavky v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom. Zaoberal sa tiež možnosťami a schopnosťami otca maloletých detí plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, keď skúmal jeho majetkové pomery, mieru jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Otec maloletých detí navrhoval určiť výživné v minimálnej výške (27,13 eura mesačne na jedno dieťa) s odôvodnením, že nemá žiadny príjem, nie je zamestnaný a je odkázaný na finančnú podporu svojej rodiny. Jeho argumentácia, že sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, neobstojí a súd ju považoval za účelovú. Otec nepreukázal, že si prácu aktívne hľadá, nepredložil o tom žiadny dôkaz, pričom počas jeho pobytu na Slovensku pracoval a prácu si dokázal nájsť, a preto ak by otec mal reálny záujem o prácu aj v súčasnosti, dokázal by si zabezpečiť príjem a nebol by odkázaný na finančnú pomoc rodičov, ako sám uvádza. Súd prihliadol tiež na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému V.. Výživné otcovi na maloleté deti súd určil aj napriek tomu, že otec vyjadril pochybnosť o svojom otcovstve. Na Okresnom súde Nitra je vedené konanie o zapretie otcovstva, ktoré doteraz ukončené nie je, otec je zapísaný v rodnom liste maloletých detí, preto jeho rodičovské práva aj povinnosti sú ku dňu rozhodnutia súdu dané. Matka so svojim príjmom, ktorý tvorí len rodičovský príspevok, sa môže len v minimálnej miere podieľať na nákladoch spojených so zabezpečovaním potrieb maloletých detí, jej finančná vyživovacia povinnosť je kompenzovaná osobnou starostlivosťou o deti. Výživné otcovi súd prvého stupňa určil od 03. 04. 2013, t.j. odo dňa podania návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom na spätné určenie výživného nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa. Matkou uvádzané dôvody (v minulosti nechcela upravovať rodičovské práva a povinnosti, vzhľadom k zmene správania sa otca zmenila svoje stanovisko) súd za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine nepovažoval. Otcovi zročné výživné za obdobie od 03. 04. 2013 do 31. 05. 2014 na maloletú W. vo výške 1.268,24 eura a na maloletú I. vo výške 711 eur povolil splácať v štyroch splátkach. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním matka maloletých detí dôvodiac tým, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, nevykonal všetky dôkazy, ktoré mal vykonať, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Odvolanie podáva iba proti výroku, ktorý sa týka výživného, a to tak platného do budúcnosti, ako aj zročného výživného. Poukazuje na skutočnosť, že otec detí je 37-ročný, zdravý, vzdelaný muž a to, že nepracuje, nemôže mať vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Podľa jej vedomostí pracuje a má dostatok finančných prostriedkov na život. Súd vo vzťahu k otcovi maloletých detí nevykonal všetky dôkazy, uspokojil sa len s jeho tvrdeniami, týkajúcimi sa zárobkových možností, pričom za rozhodujúce mal považovať to, koľko by mohol zarábať. Opätovne poukázala na zdravotný stav najmä maloletej W. a na zvýšené výdavky s tým súvisiace. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že určí výživné otcovi na maloletú W. na sumu 200 eur a na maloletú I. sumu 150 eur spätne odo dňa narodenia detí.
Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
V tomto konaní sa matka svojim návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 03. 04. 2013, domáhala zverenia maloletých detí I. a W. A. do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej I. sumou 150 eur a na výživu maloletej W. sumou 200 eur mesačne. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej I. sumou 60 eur mesačne a na výživu maloletej W. sumou 100 eur mesačne. Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním matka maloletých detí, ale iba v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá rodičovi povinnosť bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima (napr. výška životného minima na nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 9.042 eura a 30% z tejto sumy je 27,13 eura). Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť rodiča prispievať aspoň minimálnou sumou na výživné dieťaťa a to aj vtedy, ak povinný rodič nemá žiadny príjem, resp. má minimálny príjem pozostávajúci zo sociálnych dávok.
V tomto konaní súd prvého stupňa, riadiac sa platnou právnou úpravou dopadajúcou na prejednávanú vec, vo svetle týchto záverov i postupoval, v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti ako plne vyčerpávajúceho a presvedčivého.
Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku len podčiarkuje, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom I. a W. nepochybne trvá, keďže ide o maloleté deti. Otcovi maloletých detí, ktorý si dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť neplní, súd preto po dostatočne vykonanom dokazovaní určil vyživovaciu povinnosť voči maloletej I. v sume 60 eur mesačne a voči maloletej W. v sume 100 eur mesačne, vychádzajúc zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, ako i z odôvodnených potrieb maloletých detí v súlade s ustanovením § 62 a § 75 Zákona o rodine. V tomto smere správne konštatoval, že uvedená suma je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí za situácie, že matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri maloleté deti. Maloletá I. je zdravé dieťa a matka nemá zvýšené výdavky na jej starostlivosť, avšak má nepochybne zvýšené výdavky so starostlivosťou o maloletú W., ktorej potreby sú čiastočne negatívne ovplyvnené jej nepriaznivým zdravotným stavom (maloletá vedená v dispenzári nefrologickej, gastroenterologickej, rizikovej a kardiologickej ambulancie), majúcim za následok ich navýšenie spojené s potrebou zakupovania liečiv a hygienických potrieb. Pokiaľ ide o otca, tento má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej I. a W. aj k maloletému V., trvale žije v Španielsku, v N., v súčasnej dobe je nezamestnaný a nemá žiadny príjem, žije so svojou matkou, ktorá ho podporuje finančne. Je nesporné, že táto okolnosť nezbavuje otca povinnosti prispievania na výživu svojim maloletým deťom. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by otec maloletých detí mal zníženú pracovnú schopnosť, preto je jeho základnou povinnosťou zabezpečiť si dostatočný príjem na to, aby sa mohol riadne podieľať na starostlivosti o svoje deti, minimálne prispievaním určenej výšky výživného. Je nesporné, že určená výška výživného je nepostačujúca najmä s prihliadnutím na zvýšené výdavky súvisiace so zhoršeným, trvajúcim zdravotným stavom maloletej W.. Na druhej strane je však potrebné prihliadnuť na možnosti a schopnosti otca maloletých detí, ktorý v súčasnej dobe nemá žiadny príjem. Tvrdenie matky, ktorá v podanom odvolaní uvádza, že sa domnieva, že otec detí pracuje, je bez preukázania ďalších okolností, nasvedčujúcich tomuto tvrdeniu, iba účelové. Odvolací súd sa nestotožnil s jej tvrdením, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie v tomto smere, keď zabezpečil z príslušného úradu prehľad zamestnaní a potvrdenie o tom, že otec detí je nezamestnaný a evidovaný ako nezamestnaný, nepoberajúci žiadnu peňažnú dávku. Ak má matka preukázateľné dôkazy o svojom tvrdení, že otec detí má dostatočný príjem, bolo aj jej povinnosťou tieto dôkazy súdu uviesť, resp. navrhnúť vykonanie potrebných konkrétnych dôkazov. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd v súlade so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletých detí I. a W., ako i možnostiam a schopnostiam otca detí zodpovedá vyživovacia povinnosť otca vo výške 60 eur na maloletú I. a 100 eur na maloletú W. mesačne. Táto výška výživného zohľadňuje možnosti a schopnosti otca detí a z veľkej časti potreby detí zodpovedajúce ich veku, fyzickej vyspelosti, zdravotnému stavu, ale i skutočnosť, že potreby detí sú čiastočne kryté prídavkami na deti a že matka svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vyvažuje sčasti svojou osobnou starostlivosťou. Určené výživné takto nielenže zodpovedá zákonnej úprave, ale predovšetkým zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Rovnako tak správne súd prvého stupňa určil i počiatok vyživovacej povinnosti otca, výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti, postupujúc plne v intenciách § 160 ods. 1 OSP. Odvolací súd sa tak s rozhodnutím, ako aj s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa aj v tejto časti v plnom rozsahu stotožnil.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.