Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-48-2014.pdf
PDF · 102.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému N. L. A. Z. F. I. M. N. É. W. U., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.03.2015, takto
rozhodol:
Obžalovaný
N. L., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom B., I. XXX/X, dôchodca, ženatý, t. č. na slobode,
sa podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora OP v Partizánskom pod č.k. Pv 183/14-21 zo dňa 23.10.2014 na skutkovom základe, že
dňa 07.09.2013 v čase okolo 15:00 h v obci Veľké Uherce v chatovej oblasti Poždol, na prístupovej ceste k chatám a v prítomnosti troch ďalších osôb, pri vedení osobného motorového vozidla zn. Š. J., ERČ: Z. XXX P. toto vozidlo úmyselne nasmeroval na poškodeného V. X., pričom mu následne s vozidlom prešiel po priehlavku ľavej nohy a udrel ho spolujazdcovým spätným zrkadlom, čím svojim konaním spôsobil poškodenému V. X. zranenie, a to zmliaždenie ľavej nohy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie s narušením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 19 dní, ktorý bol právne posúdený ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
o s l o b o d z u j e,
pretože skutok n i e j e trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených, a to V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. T. XXX/XX, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. zastúpenú Mgr. Evou Kožúrikovou, sídlo: Trenčín, ul. Partizánska 2315, IČO: 35 937 874 a Sociálnu poisťovnu, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, IČO: 30807484, v zast. Mgr. Mariánom Pokusom o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 24.10.2014 obžalobu na obvineného N. L. pod č.k. Pv 183/14-21 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 07.09.2013 v čase okolo 15:00 h v obci Veľké Uherce v chatovej oblasti Poždol, na prístupovej ceste k chatám a v prítomnosti troch ďalších osôb,
pri vedení osobného motorového vozidla zn. Š. J., ERČ: Z. XXX P. toto vozidlo úmyselne nasmeroval na poškodeného V. X., pričom mu následne s vozidlom prešiel po priehlavku ľavej nohy a udrel ho spolujazdcovým spätným zrkadlom, čím svojim konaním spôsobil poškodenému V. X.T. zranenie, a to zmliaždenie ľavej nohy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie s narušením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 19 dní.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.02.2015 a 11.03.2015 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného V. X., svedkov V. X., W. X., V. X. staršieho, R.. V. B., Z. L., znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., prečítaním znaleckého posudku č. 40/2014 znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. v zmysle § 268 ods. 2 Tr. poriadku, prečítaním odborného vyjadrenia č. 3/2014 MUDr. Jozefa Malého, odborného vyjadrenia spoločnosti JHS č. 166/2014 a oboznámením ostatného spisového materiálu (záznam o podanom vysvetlení, vyčíslenie náhrady škody, kúpna zmluva, katastrálne mapy a súvisiace listiny, evidenčná karta vodiča, priestupkový spis, lekárska správa, fotodokumentácia, správa o povesti obžalovaného, evidencia priestupkov a odpis z registra trestov) a zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný N. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 07.09.2013 išiel do chatovej oblasti Veľké Uherce s manželkou, ktorá išla na hríby, pričom obžalovaný chcel odovzdať kúpnu zmluvu pánu Q., spolumajiteľovi vodovodnej šachty. Obžalovaný šiel sám a keď prechádzal okolo svojej bývalej chaty, videl tam pracovať poškodeného V. X. so svojím otcom. Zdôraznil, že nik iný tam v tom čase nebol, keď šiel okolo. Ako šiel okolo, mal stiahnuté okienko a poškodený V. X. mladší mu špinavo nadával do chrapúňov. Vyšiel hore a po asi 20 sekundách sa otočil, keďže cesta bola slepá, pričom obžalovaný videl v spätnom zrkadle ako ho poškodený aj so svojim otcom sledujú, kam ide. Keď šiel naspäť, rozostúpili sa na ceste tak, že poškodený sa postavil na ľavú stranu a jeho otec na pravú stranu a vytvorili špaliér. Obžalovaný uviedol, že cesta je urobená z panelov o šírke 2,5 metra, takže tam prejde len jedno auto. Toto miesto, kde sa mala vec udiať je v prudkom stúpaní a je to v protiľahlej zatáčke, takže ten, kto ide zo spodu alebo z hora si musí dávať pozor, aby sa nestretli dve autá. Ako šiel obžalovaný smerom dolu, zavrel si okno na aute a snažil sa prejsť pomedzi nich. Keď prechádzal okolo nich, poškodený stál na ľavej strane a keď obžalovaný šiel okolo, buchol mu päsťami po kapote. Obžalovaný na to nereagoval a pokračoval plynule ďalej. Pokračoval v jazde až k chate pána B., kde chcel počkať na manželku, ktorá bola v tom čase na hríboch. Keď obžalovaný prišiel k p. B., ani mu nespomínal, čo sa stalo, išli spolu von z chaty si sadnúť a zapáliť si a v tom čase tam prišli aj poškodený so svojim otcom a vulgárne mu nadávali a poznamenali že poškodenému prešiel po nohe. Obžalovaný na to uviedol, že nevidí, žeby poškodený nejako kríval a prehlásil, že ide na políciu oznámiť, že ho poškodený aj s otcom prepadli. Na otázku prokurátora, či obžalovaný úmyselne nasmeroval na poškodeného svoje auto a prešiel mu po nohe, tento odpovedal, že určite nie. Na otázku sudcu, či obžalovaný mohol poškodenému po nohe prejsť neúmyselne, obžalovaný túto možnosť nevylúčil.
Poškodený V. X. ml. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania. Uviedol, že 07.09.2013 robili oplotenie pozemku. Vybral sa zobrať stĺpik, išiel po kraji cesty, keď zrazu počul auto. Počul tiež, ako niekto pridal plyn. V tom sa otočil a obžalovaný mu prešiel po nohe. Chytil balans, ešte rukami stihol buchnúť po kapote a po skle auta, zavadil o ľavé zrkadlo a to ho odhodilo. Obžalovaný odišiel preč. Potom za ním prišli všetci, otec, mama, brat V. a ratovali ho. Boli všetci v šoku, že ho obžalovaný chcel úmyselne zabiť. Všetko sa to odohralo v čase, keď obžalovaný išiel z chatovej oblasti dole autom. Obžalovaného zaregistroval už vtedy, keď išiel smerom hore, ale potom sa už venoval svojej činnosti, išiel vziať ďalší stĺpik, a vtedy išiel obžalovaný naspäť. Nemohol vedieť, kedy sa bude obžalovaný vracať. Akurát sa vracal popri ceste späť, keď počul pridávajúci zvuk motora. Išiel po pravej strane cesty. Na otázku prokurátora, kto tento skutok videl okrem neho, poškodený uviedol, že on nemôže povedať za ostatných, čo videli, ale bola tam jeho mama, otec a brat. Potom otec vzal auto. Chceli ísť do nemocnice, ale otec sa potom napálil. Vedeli, že obžalovaný bude u pána B.Š.. Otec navrhol, aby tam išli, aby to riešili a zavolali políciu. Báli sa, že keď to nebudú hneď riešiť, tak nič z toho nebude, obžalovaný sa z toho dostane. Na otázku prokurátora, ako zareagoval po tom, ako mu prešlo auto po nohe, poškodený povedal, že obžalovanému buchol po prednej kapote, hneď bolesť prišla. Uskočiť nestihol. Poškodený poukazoval na to, že v tejto oblasti bežne chodia aj tatrovky. Obžalovaný nemal žiaden dôvod ísť tak tesne popri ňom. Na otázku právneho zástupcu obžalovaného, keď tvrdí, že ho obžalovaný napadol, ako je možné, že ešte stihol udrieť obžalovanému po kapote auta, poškodený povedal, že je to možné, obžalovaný mu prešiel po nohe, on dostal balans a buchol po kapote auta.
Svedok V. X. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania. Skutok, ktorého bol svedkom, opísal v zásade rovnako ako v prípravnom konaní. Na otázku prokurátora, či pracoval a zareagoval až na zrýchlenie vozidla alebo sa celý čas pozeral, ako sa obžalovaný vracia s autom dole, svedok odpovedal, že pracoval a keď počul, že zrýchlilo auto, pozrel sa a videl brata ako kráča a auto. V aute rozoznal obžalovaného. Išiel rýchlo a veľmi blízko po kraji cesty, kde kráčal obžalovaný. Bolo to všetko veľmi rýchle. Počul taký pleskot, ako tupý náraz. Brat sa tam začal kymácať. Keď k nemu prišiel, brat mu povedal, že obžalovaný mu prešiel po nohe, chytal sa za priehlavok. Povedal, že ho to bolí. Obžalovaný po stretu auta s poškodeným ďalej pokračoval svojou rýchlou jazdou dole. Ani nevie, kto volal políciu, domnieva sa, že to bol otec. Bol z toho troška roztrasený. Na otázku právneho zástupcu obžalovaného, odkiaľ prichádzala svedkyňa W. X., svedok odpovedal, že prichádzala zdola. K otázke sudcu, kde stál v čase, keď išiel obžalovaný hore, svedok odpovedal, že stál priamo pri otcovi, nakoľko mu pomáhal zabíjať stĺpik a tam stál aj vtedy, keď sa obžalovaný vracal späť smerom dolu.
Svedkyňa W. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania. Skutok, ktorého bola svedkom, opísala v zásade rovnako ako v prípravnom konaní. Rovnako ako v prípravnom konaní vyjadrila presvedčenie, že obžalovaný chcel jej syna určite zraziť alebo dokonca zabiť, pretože išiel a rovno si to naňho namieril. Potom ušiel. Na otázku prokurátora, či niekto z nich volal políciu, svedkyňa odpovedala, že ona bola v šoku, bežala za synom, myslela si, že možno má aj nohy polámané. Potom volal až jej muž políciu. Na otázku právneho zástupcu obžalovaného, v akej vzdialenosti od vozidla sa asi nachádzala, keď došlo k stretu vozidla s jej synom, odpovedala svedkyňa, že nebola ďaleko, nevie však uviesť presnú vzdialenosť. Keď prichádzala, auto videla spredu. Nebola si istá, či videla to buchnutie po kapote auta obžalovaného. Mohlo to tam byť, ona bola v šoku.
Svedok V. X. st. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania. Skutok, ktorého bol svedkom, opísal v zásade rovnako ako v prípravnom konaní. Na otázku prokurátora, kedy sa pozrel tým smerom, kde došlo k stretu poškodeného s autom obžalovaného, svedok odpovedal, že až po náraze. Videl už odchádzajúce auto, syna ako skríkol a chytá sa za nohu. Zrýchlenie auta počul, potom sa obzrel, až po náraze. Na otázku právneho zástupcu obžalovaného, prečo nešli hneď podať trestné oznámenie na políciu, ale sa vybrali za obžalovaným, svedok odpovedal, že s obžalovaným má už predchádzajúcu zlú skúsenosť. Predtým sa mu už stalo, že mu na pozemku nabúral do auta a tiež ušiel. Bol vtedy nútený zavolať políciu. Keby nemal svedka, doteraz nevie, že to urobil obžalovaný. Keby neboli išli za obžalovaným hneď po tom, ako došlo k zrážke, ťažko by to obžalovanému dokázali. Odmietol tvrdenie obžalovaného, že mu tým, že sa postavili po oboch stranách cesty, urobili akýsi špalier. Ani keď išiel obžalovaný smerom hore, nenadávali mu tak, ako to tvrdí obžalovaný.
Svedkyňa Z. L. na hlavnom pojednávaní vyjadrila presvedčenie, že X. mali útok vopred naplánovaní a prenasledovali obžalovaného až k pánovi Petrášovi, kde ho dolapili a boli by ho zbili, keby pán B. nebol vonku. Podľa svedkyne sa im X. chceli pomstiť. Ich spory trvajú už dlhšiu dobu, od začiatku sa im mstia. Na otázku splnomocnenca poškodeného, ako mohol poškodený s rodinou vedieť, že tadiaľ bude obžalovaný prechádzať v ten deň, svedkyňa odpovedala, že oni vždy číhali. Kedykoľvek, keď vyšli z chaty, oni vždy číhali, prenasledovali ich, vzali auto a išli za nimi. Skutok nevidela, pozná ho len sprostredkovane od manžela - obžalovaného, ktorý jej o všetkom povedal, keď odišiel od pána B., išiel ju vziať a odišli na políciu v ten deň, čo sa stal skutok.
Svedok Ing. Ján Petráš na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň obžalovaný prišiel ku nemu na chatu, bol rozrušený, vraj mal nejaký konflikt pri jeho bývalej chate. Navrhol mu, aby si išli sadnúť von. V tom prišli dvaja páni, prišli až tesne ku dverám, tam sa stretli, správali sa veľmi agresívne, vulgárne obžalovanému nadávali. Obžalovaný nakoniec povedal, že zavolá políciu, že ho napadli. Potom oni povedali, že aj oni zavolajú políciu, že obžalovaný jednému z nich prešiel cez nohu. Potom oni odišli a obžalovaný povedal, že aj on ide pre manželku, ktorá bola kdesi na hríboch. Na otázku právneho zástupcu obžalovaného, či bolo vidieť na poškodenom, že by bol vážne zranený, svedok odpovedal, že poškodeného krívať nevidel, ani nič iné. Vyzeral v plnej kondícii, zdravý. K otázke právneho zástupcu obžalovaného, koľko schodov vedie na jeho chatu, odsúdený odpovedal, že je to 24-25 schodov so zábradlím. Ako schádzajú tí dvaja páni dole už nevidel, nesústredil sa na to.
Znalec MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov písomne podaného znaleckého posudku, ktoré na pojednávaní bližšie rozviedol. Na otázku prokurátora, koľko dní bol obžalovaný reálne obmedzený na bežnom spôsobe života, t. j. koľko dní mal obžalovaný
reálne nohu v sadre, znalec odpovedal, že 19 dní. Následne sa právny zástupca obžalovaného znalca pýtal, či mal obžalovaný možnosť vybrať si typ fixácie, keď bol ošetrovaný. Znalec odpovedal, že pacienti to niekedy chcú, avšak lekár je ten, kto musí rozhodnúť, aký typ fixácie je vhodný podľa typu poranenia. Na otázku právneho zástupcu obžalovaného, či skutočnosť, že obžalovaný tesne po zranení s nohou chodil a dokonca prebehol pár schodov, mohla mať vplyv na zhoršenie tohto poranenia, odpovedal znalec negatívne. Zdôvodnil to tým, že tam bol mierny opuch, nie krvný výron, čiže nešlo o nejaké závažné poranenie. S týmto typom poranenia môže pacient chodiť, bolesť príde spravidla až za chvíľu od okamihu zranenia. K otázke sudcu, či možno vylúčiť, že k zraneniu poškodeného došlo tak, ako vypovedal obžalovaný, sa znalec vyjadril, že ani túto verziu nemožno vylúčiť, ak by poškodený stál na pravej strane.
Zo znaleckého posudku č. 40/2014 z 25.08.2014 MUDr. Jaroslava Ridošku, PhD.. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia, traumatológia súd zistil, že poškodený utrpel dňa 07.09.2013 zmliaždenie ľavej nohy priamym pôsobením sily, ktorej nositeľom bola pneumatika osobného motorového vozidla. Sila pôsobila kolmo na chrbtovú časť nohy, čím vzniklo jej zmliaždenie. Nakoľko nebol popísaný krvný výron v lokalite zmliaždenia ani výrazný opuch, zmliaždenie necharakterizoval ako ťažké. Ďalej znalec konštatoval, že zranenie mohlo vzniknúť tak, ako uviedol vo svojej výpovedi poškodený. V súvislosti s otázkou, aká bola skutočná doba trvania liečby poškodeného znalec uviedol, že doba liečby poškodeného trvala podľa jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie 49 dní, teda do doby, kedy bola realizovaná posledná rehabilitačná procedúra. Uviedol tiež, že poškodený bol čiastočne obmedzený vo vykonávaní bežných životných činností a úkonov počas fixácie ľavej dolnej končatiny sadrovou dlahou v trvaní 19 dní. Podľa názoru znalca vychádzajúceho z klinického nálezu, ako bol popísaný pri jednotlivých vyšetreniach chirurgom nebola potrebná fixácia sadrovou dlahou v takom dlhom časovom období (prakticky 3 týždne), ale pri tomto type zranenia postačovala fixácia trvajúca jeden týždeň, prípadne elastická bandáž s obmedzením na obvyklom spôsobe života maximálne 7 dní. Zo súdno-lekárskeho hľadiska išlo o poranenie ľahké, ktoré nezanechá trvalé následky. Znalec určil bodové ohodnotenie zranenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na 15 bodov.
Z odborného vyjadrenia č. 3/2014 z 13.01.2014 MUDr. Jozefa Malého, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že poškodený dňa 07.09.2013 utrpel zmliaždenie ľavej nohy ťažšieho stupňa. Vznik zranenia znalec popísal tak, že na oblasť chrbta ľavej nohy v oblasti medzipriehlavkových kĺbov poškodeného v smere zhora nadol - tlakom, pôsobilo tupé násilie s relatívne väčšou intenzitou, čo malo za následok vznik zmliaždenia ľavej nohy ťažšieho stupňa bez poškodenia skeletu nohy. Charakter ako aj lokalizácia zranenia poškodeného v oblasti chrbta ľavej nohy nasvedčujú pre jeho vznik pôsobením aktívneho mechanického násilia, pričom k zraneniu mohlo dôjsť u poškodeného ako chodca v polohe stojacej pri dopravnej nehode - zrážke s osobným motorovým vozidlom, resp. po prejdení kolesom osobného motorového vozidla po jeho ľavej nohe, a teda znalec potvrdil, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť tak, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi. K objektívnej dobe liečenia znalec uviedol, že predmetné zranenie poškodeného si v priemere vyžaduje dĺžku liečby a PN v trvaní 4-5 týždňov, Znalec úraz hodnotil ako ľahký, ktorý nezanechal trvalo nepriaznivé následky.
Z lekárskej správy z 30.10.2013 MUDr. Pavla Gahíra vyplýva, že poškodený dňa 07.09.2013 utrpel zranenie pohmoždenie nohy ťažkého stupňa vľavo, keď mu bolo prejduté kolesom osobného motorového vozidla po ľavej nohe, zranenie bolo doprevádzané opuchom a bolestivosťou v oblasti nartu ľavej nohy. Doba liečenia trvala od 07.09.2013 do 25.10.2013, kedy poškodený skončil rehabilitácie.
Z odborného vyjadrenia č. 166/2014 z 12.03.2014 znaleckej organizácie JHS, s.r.o. vyplýva, že miesto, kde došlo k predmetnému skutku vydláždené panelmi a obsypané štrkom na parcele č. 2653/8 v katastri obce Veľké Uherce v chatovej oblasti zvanej Poždol je pozemná komunikácia podľa cestného zákona, pričom sa jedná o obecnú - miestnu komunikáciu, ktorá slúži ako prístupová komunikácia k rekreačným chatám.
Z pripojeného priestupkového spisu súd zistil, že obžalovaný, poškodený i svedkovia V. X. st., W. X. i V. X. pri podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ohľadne priebehu skutku vypovedali zhodne, ako v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného N. L. súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo správy z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný N. L. bol od roku 2010 doposiaľ trikrát postihnutý za priestupok.
Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že dňa 07.09.2013 v čase okolo 15.00 hod. v obci Veľké Uherce v chatovej oblasti Poždol, na prístupovej ceste k chatám obžalovaný N. L. síce prešiel svojím motorovým vozidlom značky Š. J. zelenej farby po nohe poškodeného V. X. ml., avšak nie tým spôsobom a v tej forme zavinenia, ako mu to bolo kladené v obžalobe za vinu, pričom súd tiež konštatuje, že k tomuto zraneniu poškodeného došlo aj jeho spoluzavinením a to tak, že obžalovaný sa vracal cestou zhora a v tiahlej zatáčke prechádzal okolo chaty X. a v tom čase mu poškodený chcel udrieť rukou po kapote, pričom mu obžalovaný neúmyselne prešiel po jeho priehlavku ľavej nohy. Tieto okolnosti vyplynuli z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že cestou späť vracajúc sa zhora prechádzal popri chate X. a otec X. so synom (poškodeným) mu vytvorili špalír a poškodený mu buchol rukou po kapote, pričom obžalovaný pokračoval ďalej v ceste. Obžalovaný však zároveň pripustil, že mohol nechtiac prejsť poškodenému po jeho nohe. Túto jeho výpoveď súd považoval za priebehu skutku najviac zodpovedajúcu (najpravdepodobnejšiu). Naviac táto je podporená aj ďalším vykonaným dokazovaním, najmä fotodokumentáciou z miesta činu, z ktorej súd zistil, že predmetné miesto skutku sa nachádza za tiahlou zatáčkou. Je preto nepravdepodobné, že by obžalovaný šiel do tejto zatáčky „ako blázon“ a tiež žeby úmyselne vozidlo namieril na poškodeného, nakoľko ide o pomerne úzku panelovú cestu, kde sa len s veľkými problémami obídu dve autá. Výpoveď obžalovaného preto súd považoval za priebehu deja najviac zodpovedajúcu. Naopak výpoveď poškodeného, ako aj svedkov V. X. st., V. X. a W. X., hoci konzistentné, tieto však súd považoval za účelové, nezodpovedajúce celkom reálnemu priebehu deja. Súd tiež prihliadol na fakt, že títo svedkovia sú vo vzťahu k poškodenému blízkymi osobami (ide o jeho rodinných príslušníkov) a je preto zrejmé, že títo sa budú snažiť potvrdiť výpoveď poškodeného. Naviac svedok V. X. M.. podľa vlastného vyjadrenia uviedol, že predmetný skutok ani nevidel, nakoľko v tom čase osádzal stĺpik a bol otočený chrbtom k danej udalosti. Za tejto situácie hodnotil súd výpovede poškodeného, ako aj svedkov X. (rodinných príslušníkov) poškodeného ako jednu výpoveď a išlo teda o tvrdenie proti tvrdeniu. To, že skutočne došlo k poraneniu nohy poškodeného V. X. W.., vyplýva zo záverov lekárskej správy o ošetrení, ako aj zo znaleckého posudku č. 40/2014 MUDr. Ridoška, či z odborného vyjadrenia MUDr. Malého. Avšak ani znalec MUDr. Ridoško vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní nevylúčil skutočnosť, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť aj jeho pričinením. Za tejto situácie nemal súd bez dôvodných pochybností preukázané, že sa skutok stal tak, ako bolo obžalovanému kladené za vinu v obžalobe, keď na jednej strane je výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel, avšak pripustil možnosť, že mohol poškodenému nechtiac prejsť po nohe a na druhej strane sú výpovede poškodeného a jeho rodinných príslušníkov, ktorí zhodne tvrdia, že obžalovaný chcel poškodeného zraziť, pričom tento išiel rýchlo a auto nasmeroval priamo na poškodeného, a tak súd vzniknuté pochybnosti o priebehu skutkového deja vyložil v prospech obžalovaného vychádzajúc tiež z princípu „in dubio pro reo“, keďže nebolo možné jednoznačne bez dôvodných pochybností preukázať zavinenie obžalovaného a nebolo možné jednoznačne vylúčiť skutočnosť, že poškodený aj svojím vlastný pričinením utrpel úraz a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku z dôvodu, že sa síce skutok stal, avšak jeho priebeh nebol úplne taký, ako je uvedené v obžalobe a tento skutok nie je trestným činom, nakoľko chýba obligatórny znak skutkovej podstaty- zavinenie.
V prípravnom konaní si poškodení V. X. W.., Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody v zmysle ustanovení Tr. poriadku. Nakoľko bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, odkázal súd poškodených v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).