Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/67/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. októbra XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 4. októbra 2021, č. k. -403, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2022 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným v bode 1/ zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa a prečinu ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa a v bode 2/ zo spáchania prečinu výtržníctva podľa , , s poukazom na na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

Okresný súd obžalovanému napadnutým rozsudkom podľa a podľa , , , a uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého obžalovaného podľa zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný zahlásil odvolanie proti výroku o vine aj proti výroku o treste ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania, avšak odvolanie napokon nepodal.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu a ku skutku v bode 1/ uviedol, že v právnej teórii ako aj praxi sa pokus trestného činu ublíženia na zdraví, okrem pokusu smerujúceho k ťažkej ujme spochybňuje, pretože je ťažko preukázateľné, či by vzhľadom na predpokladanú dobu liečby nemohlo ísť o priestupok, pričom touto skutočnosťou sa okresný súd vôbec nezaberal. Obžalovaný ďalej uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo bez logicky odôvodnených pochybností preukázané, že by obžalovaný chcel poškodeného s motorovým vozidlom zraziť a spôsobiť mu ujmu na zdraví v rozsahu podmienok právnej kvalifikácie podľa . Obžalovaný ďalej namieta, že okresný súd taký záver vyvodil z vytlačenej komunikácie z aplikácie Messenger, pričom táto komunikácia nie je pravdivá a nie je možné zistiť, ako bola zabezpečená, pretože telefón poškodeného na overenie predmetnej komunikácie nebol k dispozícii. Podľa obžalovaného mal poškodený svoj mobilný telefón vydať polícii a tento mal byť preskúmaný znalcom za účelom zistenia, či sa v ňom taká komunikácia

skutočne nachádza. Obžalovaný ďalej uvádza, že nepopieral, že by s vozidlom cúval, popieral však, že by tak urobil s úmyslom zraziť poškodeného, pričom toto tvrdenie obžalovaného nevylučujú ani výpovede svedkov D. D. a A. E. a z výpovedí poškodeného a jeho rodičov nie je možné zistiť, či obžalovaný s vozidlom cúvol s úmyslom ublížiť poškodenému, alebo z iného dôvodu. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej a vôľovej, pričom aj preukázanie prítomnosti vedomostnej zložky neznamená, že je súčasne prítomná aj zložka vôľová. Podľa obžalovaného teda okresný súd nemôže svoje zistenia o vine a treste oprieť len o pravdepodobnosť, či domnienku. Obžalovaný ďalej vo vzťahu k prečinu nebezpečného vyhrážania namieta, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplynulo spojenie „toto len tak nenechám, skapeš“, ktoré mal obžalovaný vysloviť a z ktorého zrejme okresný súd vyvodzuje právnu kvalifikáciu podľa , pričom v tomto smere napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie, čím je v rozpore s ustanovením .

Ku skutku v bode 2/ obžalovaný uviedol, že znak „na mieste verejnosti prístupnom“ je naplnený vtedy, ak ide o čin spáchaný na mieste, ktoré je prístupné širokému okruhu individuálne neurčených osôb a zároveň na mieste, kde sa viac ľudí spravidla aj zdržuje, hoci práve v dobe činu sa viac ľudí na mieste nachádzať nemusí. Obžalovaný v tejto súvislosti uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané nič k kritériu, či išlo o miesto, kde sa viac ľudí spravidla aj zdržuje a poukázal na výpoveď svedka F. A., ktorý vypovedal, že do herne nemal prístup každý, čo sa však ďalej neobjasňovalo, pričom je dôležité posúdiť aj to, či išlo o herňu legálnu, alebo nelegálnu, pretože nezákonnú prevádzku zariadenia takéhoto typu nie je možné považovať za miesto verejnosti prístupné, ale za miesto páchania trestnej činnosti. Obžalovaný preto vytýka, že okresný súd tejto otázke nevenoval primeranú pozornosť a neobjasnil ju dokazovaním.

Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa , , , a zrušil a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsah znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k odôvodneniu odvolania obžalovaného do predloženia veci krajskému súdu nevyjadril.

Podľa (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa Ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala oprávnená osoba / / a odvolanie bolo podané včas / /. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

K výhrade obhajoby vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku pod bodom 1/ obžaloby ako prečinu ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa krajský súd poukazuje na výpovede poškodeného, ďalej na výpovede svedkov G. H. I. a J. H. ako aj na Zápisnicu o obhliadke miesta činu a pripojenú fotodokumentáciu. Poškodený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. mája 2021 vypovedal, že obžalovaný s vozidlom začal cúvať až potom, ako sa najskôr s vozidlom rozbehol dopredu, čo potvrdil aj svedok G. H. st. a svedkyňa J. H.. Z výpovedí poškodeného a menovaných svedkov potom vyplýva, že konanie obžalovaného bolo vedomé a cielené, keď obžalovaný sa s vozidlom najskôr pohol dopredu a až následne prudko dozadu smerom na poškodeného. Pokiaľ obhajoba poukazuje na výpovede svedkov D. D. a A. E., ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaný síce s vozidlom cúvol, ale len preto, lebo tam bola nejaká prekážka, potom krajský súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý poprel, že by s vozidlom cúval na poškodeného (teda o žiadnej nutnosti cúvať z dôvodu prekážky nevypovedal) a zároveň na nezrovnalosti medzi výpoveďou obžalovaného, podľa ktorej poškodeného videl v spätnom zrkadle, teda za vozidlom a výpoveďou svedka A. E., ktorý vypovedal, že poškodený stál asi v prednej časti vozidla a obžalovaný cúvol preto, aby poškodeného nezrazili. K výpovediam poškodeného a svedkov G. H. I. a J. H. potom pristupuje Zápisnica o obhliadke miesta činu a pripojená fotodokumentácia, z ktorých je zrejmé, že pri dome poškodeného nebola žiadna prekážka, ktorá by bránila v odchode vozidla obžalovaného. Na základe uvedeného preto krajský súd považuje výpovede svedkov D. D. a A. E. za nevierohodné.

Z výpovedí poškodeného a svedkov G. H. I. a J. H. zároveň vyplýva aj odpoveď na výhradu obhajoby k zavineniu obžalovaného, keď obhajoba argumentuje tým, že aj preukázanie prítomnosti vedomostnej zložky ešte neznamená, že je súčasne prítomná aj zložka vôľová. Pokiaľ sa obžalovaný s vozidlom najskôr pohol smerom dopredu a potom, ako poškodený hodil smerom k jeho autu palicu, sa s vozidlom pohol prudko dozadu smerom na poškodeného, ktorého ako sám vypovedal videl v spätnom zrkadle, potom konanie obžalovaného je nutné posúdiť ako vedomé a vôľové konanie majúce za cieľ poškodeného autom zraziť, zrejme v reakcii na pokus poškodeného zasiahnuť vozidlo obžalovaného palicou. V konaní obžalovaného je tak bez dôvodných pochybností preukázaná nielen zložka vedomostná, ale aj vôľová, preto pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, toto aj krajský súd posúdil ako zavinenie v priamom úmysle.

Prečin ublíženia na zdraví podľa spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, pričom ublížením na zdraví sa podľa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sedel vo vozidle a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že s vozidlom sa pohol smerom na poškodeného tak prudko, že tento musel odskočiť, aby ho obžalovaný s vozidlom nezrazil je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zranenie poškodeného, pokiaľ by došlo k stretu vozidla obžalovaného s telom poškodeného, by nevyhnutne bolo takého charakteru, že by si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Keďže obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa . Krajský súd na tomto mieste len dopĺňa, že na jeho závery nemá žiaden vplyv komunikácia

z aplikácie Messenger, o ktorú svoj výrok o vine obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 1/ v napadnutom rozsudku oprel okresný súd.

K výhrade obhajoby, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplynulo spojenie „toto len tak nenechám, skapeš“, ktoré mal obžalovaný vysloviť krajský súd upriamuje pozornosť obhajoby na priebeh hlavného pojednávania konaného dňa 19. mája 2021, na ktorom sa v rámci odstraňovania rozporov čítala zápisnica o výsluchu poškodeného zo dňa 11. decembra 2020, kde poškodený vypovedal, že keď obžalovaný s vozidlom odchádzal, cez otvorené okno poškodenému zakričal „to len tak nenechám, skapeš“. Uvedená vyhrážka, ktorá bezprostredne nadväzovala na pokus obžalovaného zraziť s vozidlom poškodeného bez pochybností mohla u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu.

K výhradám obhajoby ku skutku v bode 2/, ktoré spočívajú v tom, že do herne, kde mal obžalovaný napadnúť poškodenú nemal prístup každý, čo sa však ďalej neobjasňovalo, pričom je dôležité posúdiť aj to, či išlo o herňu legálnu, alebo nelegálnu, pretože nezákonnú prevádzku zariadenia takéhoto typu nie je možné považovať za miesto verejnosti prístupné, ale za miesto páchania trestnej činnosti krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Pokiaľ obhajoba poukazuje na výpoveď svedka F. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. októbra 2021, v tejto badať zjavnú snahu menovaného svedka spochybniť svoju výpoveď v prípravnom konaní, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravidelne pod vplyvom alkoholu a nepamätá si, čo podpisoval v prípravnom konaní. Svedok totiž v prípravnom konaní dňa 10. marca 2021 vypovedal, že sedel v bare pri Tescu, kde pil pivo, pričom do baru naraz vošiel obžalovaný a išiel rovno za pult k poškodenej. Svedok v prípravnom konaní nehovoril nič o tom, že do baru púšťajú len tých čo poznali a čo sú bohatí, pričom z jeho výpovede a ani z opisu príchodu obžalovaného do baru nevyplýva, že by obžalovaného do baru niekto vpúšťal a ani to, že by obžalovaný mal byť bohatý. Do predmetného baru, resp. herne tak mal zrejme prístup ktokoľvek, pričom na posúdenie skutku spáchaného v predmetnom bare obžalovaným nemá žiaden vplyv skutočnosť, či predmetná prevádzka (či už baru, resp. herne) bola prevádzkovaná v súlade so všetkými predpismi, ktoré na prevádzku vyžaduje zákon či predpisy nižšej právnej sily. Okresný súd preto správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že aj keby bolo pravdivé tvrdenie svedka A., že do herne púšťali len tých, čo mali peniaze, ide o široký okruh individuálne neurčených osôb, preto predmetná herňa má povahu miesta verejnosti prístupného.

Krajský súd preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, pričom v postupe okresného súdu nezistil žiadne pochybenia. Obžalovaný spáchal celkom tri trestné činy - prečiny, a to dvoma skutkami, preto okresný súd správne aplikoval ustanovenie o úhrnnom treste a obžalovanému správne ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým ustanovením je . Okresný súd správne zistil dve priťažujúce okolnosti, a to že obžalovaný spáchal viacej trestných činov, teda priťažujúcu okolnosť podľa a zároveň, že už bol za trestný čin odsúdený, teda priťažujúcu okolnosť podľa a pri prevahe priťažujúcich okolností (nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť) zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody zo šiestich mesiacov na šestnásť mesiacov. Okresný súd tak obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od šestnásť mesiacov do troch rokov.

Okresný súd podľa názoru krajského súdu nepochybil ani pri určení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, keď obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Zohľadňujúc trestnú minulosť obžalovaného a tiež skutočnosť, že v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. obžalovaný vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 26. apríla 2020 a prejednávané skutky spáchal už v mesiaci september 2020 sa uložený úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby javí byť ako trest zákonný a spravodlivý, obsahujúci v sebe tak prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie. Okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody správne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Pretože krajský súd nezistil dôvody na zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.