Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-16-2015.pdf
PDF · 70.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľky: C. K., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, I., proti odporcovi: Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, I., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo C. K., rodenej O., nar. X.X.XXXX v I. a Z. K., nar. X.X.XXXX v I., uzavreté dňa XX.X.XXXX pred F. E. K. I. U., zapísané v knihe manželstiev- sobášnej matrike vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 19.1.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.X.XXXX, na strane navrhovateľky išlo o druhé manželstvo, na strane odporcu o prvé. Z prvého manželstva navrhovateľky pochádza dcéra A. nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená do starosti navrhovateľky. Z manželstva s odporcom pochádza dcéra K., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo s odporcom uzavrela po ročnej známosti a spočiatku bolo harmonické. Neskoršie začalo dochádzať k nedorozumeniam odporcu s dcérou navrhovateľky A. následkom čoho prichádzalo stále častejšie k nedorozumeniam aj medzi účastníkmi konania. Prestali sa s odporcom tolerovať a prichádzalo k vzájomnému odcudzeniu, aj keď sa dcéra A. z bytu odsťahovala, vzťahy s odporcom sa nezlepšili. V manželstve účastníci zotrvávali len kvôli dcére K.. Intímne spolužitie s odporcom skončilo v roku 1997 a dlhé roky spoločne s odporcom nehospodária. Navrhovateľka mala za to, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko narušené a manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka sa tiež vyjadrila, že problémy, ktoré v manželstve vznikali neriešila a dusila ich v sebe, začala piť, následne sa liečila. Pričom vnútorný zlom z jej strany nastal asi v roku 2000, kedy zo vzťahu vnútorne odišla. Návrh na rozvod manželstva napísala už v roku 2002, ale ho nepodala. Keďže až doteraz bolo toho veľmi veľa ( dcéry sa osamostatnili a sú zabezpečené, prišli vnúčatá), rozhodla sa situáciu riešiť až teraz.
Odporca s návrhom na rozvod súhlasil. Potvrdil, že navrhovateľka mala v čase uzavretia manželstva maloletú dcéru ako aj to, že prítomnosť maloletého dieťaťa nie veľmi dobre zvládal. Potvrdil, že kvôli tomu začali vznikať medzi manželmi rozbroje, čo spôsobilo, že sa začali s navrhovateľkou postupne odcudzovať, vytrácala sa náklonnosť, prestali spolu viesť sexuálny život. Zostávali spolu len kvôli dcére, ktoré je však už dospelá a preto odporca nevidí žiadny dôvod na ďalšie trvanie manželstva. Odporca aj navrhovateľka žijú vlastnými životmi, celé spolužitie je na bude mrazu.
Podľa § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na pojednávaní konanom dňa 11.3.2015 sa po vyhlásení rozsudku navrhovateľka ako aj odporca vzdali odvolania. Súd preto vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie písomne do zápisnice o pojednávaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).