Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-78-2014.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/78/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČO: 00001350, zastúpená usadeným euroadvokátom Mgr. Petrom Olejárom, Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému Š.W. R., X. XXXX/X X., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 45.402,02,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C/88/2013-183 z 10.12.2013 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému ich nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 43.702,02 Kč, spolu so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 25.204 Kč od 20.2.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 25.204 Kč od 20.2.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu o zaplatenie 1.700,-Kč istiny a v prevyšujúcom rozsahu zmluvného úroku a úroku z omeškania zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni 95,50 eur trov konania a trovy právneho zastúpenia 315,65 eur na účet advokáta Mgr. Romana Ambroža, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení uviedol čoho sa žalobkyňa doručenou žalobou domáhala, ako svoj návrh odôvodnila, z čoho žalovaná suma pozostáva, že žalovanému z dôvodu neznámeho pobytu ustanovil opatrovníka, že vzhľadom k tomu, že ide o vec s cudzím prvkom - žalobkyňa je zahraničnou právnickou osobou, skúmal otázku právomoci slovenského súdu a dospel k záveru, že právomoc súdu na konanie vyplýva z Nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, že podľa čl. 16 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, že pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah účastníkov vychádzal čl. 4 a 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, podľa ktorého sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje právnym poriadkom Českej republiky, keďže má s týmto právnym poriadkom najužšie väzby, strany si nezvolili iný právny poriadok a ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu o úvere. Poukázal na vykonané dokazovanie konkrétne oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobkyňou a to smlouvou o úvěru z 18.9.2008, prihláškou k poisteniu, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, sadzobníkom poplatkov, prehľadom pohľadávky, oznámením o zosplatnení úveru, výzvami na zaplatenie, prehľadom účtovaných poplatkov, a zistil tento skutkový stav veci, že 18.9.2008 uzavreli žalobca a žalovaný ako klient smlouvu o úvěru č. 002914991R, (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému
peňažné prostriedky, formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 25.000,- Kč, že v čl. I. bod 2 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že peňažné prostriedky môžu byť vyčerpané k 18.9.2008, po splnení všetkých zmluvných podmienok a to jednorázovo, bezúčelovo, prevodom na určený účet. Žalovaný ako klient zároveň dňom uzavretia zmluvy, požiadal o prevod peňažných prostriedkov na tento svoj účet v plnej výške úverového limitu, že podľa čl. I bod 5 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že nesplatený úver alebo jeho časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a., pričom ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 321/2001 Sb. činila 19,87 % p.a. za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového limitu, že za poskytnutie úveru mal klient zaplatiť poplatok vo výške 500,- Kč najneskôr ku dňu podpisu zmluvy, za správu úveru mala ČSOB účtovať žalovanému mesačný poplatok vo výške 30,- Kč a to za každý, i začatý, kalendárny mesiac, že žalovaný sa zaviazal platiť tento poplatok vždy do 20. dňa v mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po uzavretí Zmluvy, že žalobkyňa si zároveň vyhradila právo účtovať aj ďalšie poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov, že v čl. I bod 6 predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 36 mesačných anuitných splátkach vo výške 818,- Kč, vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom každá anuitná splátka mala obsahovať čiastku určenú na zaplatenie istiny a čiastku na zaplatenie úrokov, že prvá splátka mala byť v súlade so zmluvou splatná 20.10.2008 a posledná splátka mala byť splatná 20.9.2011, pričom výška poslednej anuitnej splátky mala závisieť od priebehu splácania. Poukázal na čl. I bod 7 predmetnej zmluvy kde sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade ak klient nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy, je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 15 % p.a. z tých čiastok, ktoré je klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti, že ČSOB bola v zmysle predmetného bodu oprávnená inkasovať úrok z omeškania z účtu klienta aj bez jeho súhlasu a že splátky istiny po termíne splatnosti mali byť úročené úrokovou sadzbou uvedenou v čl. I bod 5 Zmluvy a aj sadzbou úroku z omeškania, že v súlade s čl. I. bod 8 predmetnej zmluvy mala byť súčasťou zmluvy aj prihláška k poisteniu klienta, pre prípad smrti alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti. Na základe Přihlášky k pojištění zo dňa 18.9.2008 uzavrela Československá obchodní banka, a.s. ako poistník a žalovaný ako poistený prihlášku k poisteniu v rozsahu podľa zvolenej varianty - poistenie pre prípad smrti alebo úplnej invalidity a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti. Poplatok za poistenie mal poistník účtovať poistenému mesačne za každý i začatý mesiac a to vo výške 42,- Kč, že počiatok poistenia bol prvý deň čerpania úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodní podmínky pro ČSOB Spotřebitelské úvěry zo dňa 1.1.2008 a Sadzebník poplatků Poštovní spořitelny. Poukázal na to, že žalovaný ani napriek výzve na zaplatenie dlžných súm z poskytnutého úveru dlžné splátky úveru neuhradil, stal sa splatným celý úver, že túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému „Oznámením o zesplatnění úvěru“ z 20.1.2009, pričom týmto dňom sa pohľadávka vyplývajúca z úveru stala splatnou a že zároveň žalovaného vyzvala na zaplatenie celej zostávajúcej časti úveru, pričom dlžná suma nebola žalobkyni doposiaľ uhradená. Poznamenal, že rozhodné právo pre daný právny vzťah bolo určené dohodou účastníkov Zmluvy o úvěru a keďže zmluva bola uzavretá podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodního zákonníku) je rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania právny poriadok Českej republiky, preto na tento právny vzťah aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.
Citoval znenie § 497, § 498, § 499, § 501 ods.1, § 502 ods. 1 a 2, § 503 ods.1, 2, § 504, § 330 ods. 1, 2, a 3, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníku, § 52 ods.1, 2, 3, § 56 ods.1 Občanského zákonníku a ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, že žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 25.000,-Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 36
- tich mesačných splátkach po 818,- Kč, ktoré neuhrádzal riadne a včas, čím porušil zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru a stal splatným celý úver, že ku dňu splatnosti úveru činila nesplatená úverová istina sumu 25.000 Kč, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Uviedol, že žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úhradu poplatkov súvisiacich s čerpaným úverom v celkovej výške 1904,-Kč, že pokiaľ sa jedná o uvedené poplatky vyčíslené žalobkyňou, posudzoval uzavretú zmluvu podľa § 56 ods.1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalobkyňa pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy mal status spotrebiteľa, keďže nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, bol tou zmluvnou stranou, ktorá nemohla vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť a vykonaným dokazovaním dospel k presvedčeniu, že v danom prípade ustanovenie zmluvy v čl. I bod 5 o tom, že ČSOB je oprávnená účtovať aj ďalšie poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov ČSOB, spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, ktorej dojednanie podľa § 56 ods.1 Občanského zákonníku nesmie obsahovať, že na
základe uvedeného predmetné ustanovenie zmluvy považuje za absolútne neplatné a žalobu žalobkyne v časti uplatnenej sumy vo výške 1.700,- Kč zamietol. Poukázal na to, že uvedená suma činí súčet poplatkov vyúčtovaných žalovanému postupne, a to poplatok, ktorý bol 23.10.2008 účtovaný vo výške 200,- Kč za zaslanie upomienky, poplatok, ktorý bol účtovaný 4.11.2008 za výzvu na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 500,- Kč, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky vyúčtovaný 25.11.2008 a poplatok vyúčtovaný 29.12.2008 vo výške 500,- Kč za poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a že súčet všetkých uvedených poplatkov tvorí sumu 1.700,- Kč. Uviedol, že priznal žalobkyni právo len na zaplatenie poplatku za správu úveru vo výške 30,- Kč za každý mesiac až do zosplatnenia celého úveru (4 x 30,- Kč), nakoľko sa žalovaný v čl. I. bod 5 zmluvy zaviazal na jeho platenie a v súlade s bodom 3 Prihlášky k poisteniu aj mesačný poplatok za poistenie vo výške 42,- Kč za 2 mesiace vo výške 84,-Kč až do doby, kedy poistenie pre nezaplatenie poplatku zaniklo. Celkovo tak priznané poplatky činia 204,-Kč. Uviedol, že spolu s istinou úveru zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnuté úroky za poskytnutý úver vo výške 10,90 % p.a. v zmysle čl. I bod 5 zmluvy zo sumy nezaplateného úveru 25.000 Kč, počítaný odo dňa nasledujúceho od zosplatenia úveru (21.1.20009) až do dňa spísania prehľadu úveru (19.2.2012), zmluvný úrok zo sumy 25.000 Kč činil 9.325,70 Kč, že počnúc 20.1.2012 do zaplatenia má žalobkyňa nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 10,90 % ročne zo sumy 25.204,-Kč (istina + priznané poplatky). Mal za to, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením, preto žalobkyňa má nárok aj na úroky z omeškania, že žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 25.000 Kč, ktoré do dňa 19.2.2012 činia sumu 9.172,95,-Kč a zároveň má žalobkyňa právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 25.204, -Kč od 20.2.2012 do zaplatenia. Uviedol, že výška úrokov z omeškania 15 % z dlžnej sumy ročne bola v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zákonníka určená dohodou účastníkov čl. I. bod 7 zmluvy, že z uvedeného dôvodu priznal žalobkyni úroky z omeškania tak, ako si ich žalobkyňa uplatnila. Poukázal na to, že celková výška dlhu žalovaného voči žalobkyni 43.702,02 Kč pozostáva z nezaplatenej istiny úveru vo výške 25.000,- Kč, zmluvného úroku vyčísleného k 19.2.2012 (10,90 % p.a. zo zostatku úveru) vo výške 9.325,07,- Kč, úrokov z omeškania vyčísleného k 19.2.2012 (15% p.a. zo zostatku úveru) vo výške 9.172,95,-Kč a poplatkov vo výške 204,-Kč a že v prevyšujúcej časti poplatkov 1.700,-Kč, spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania žalobu zamietol. Uviedol, že výrok rozsudku o zaplatení dlžnej sumy s príslušenstvom v súlade so žalobou a § 155 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) vyjadril v cudzej mene, nakoľko žalobkyňa je devízovým cudzozemcom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pri určení ich výšky vychádzal z priznaného plnenia podľa § 10 ods. 1, § 15 písm. a/ a b/, § 17 ods. 1, § 14 ods. 1 psím a), c), d) vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov 2x po 7,63 eur a 1x po 7,81 eur a náhradou DPH vo výške 20 % celkovo priznal trovy právneho zastúpenia 315,65 eur.
Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a to I. z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v časti dlžných poplatkov vo výške 1.700,00 Kč, žiadala zrušiť rozsudok a priznať trovy.
II. Odvolanie odôvodnila tým, že svoj nárok si uplatnila, lebo 18.9.2008 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 002914991R (ďalej len „Zmluva o úvere"), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.000,00 Kč, že v Zmluve o úvere dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 818,00 Kč, a to vždy 20. dňa v mesiaci, že v súlade s článkom 1.5 Zmluvy o úvere bol žalovanému za správu úveru účtovaný mesačný poplatok vo výške 30,00 Kč a za poistenie uzatvorené Prihláškou k poisteniu účtovaný mesačný poplatok 42,00 Kč. Uviedla, že žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu so žalobkyňou neplnil svoje záväzky dohodnuté v Zmluve o úvere a prestal splácať splátky, ku ktorým sa v Zmluve o úvere zaviazal, na čo bol žalobkyňou opakovane upozorňovaný prostredníctvom zaslaných upomienok a výziev na úhradu dlžných splátok, že žalovaný na predmetné upomienky a výzvy adekvátne nereagoval, preto žalobkyňa pristúpila k zosplateniu úveru, ale žalovaný svoje záväzky naďalej neplnil, preto pristúpila k uplatneniu svojho nároku na súde. Poukázala na listinné dôkazy pripojené k podanej žalobe a je toho názoru, že tieto preukazujú jej nárok. Uviedla, že na základe výzvy súdu podaním z 8.10.2013 presne špecifikovala a odôvodnila účtovanie poplatkov vo výške 1.700,00 Kč, pričom tieto doložila taktiež aktuálnym sadzobníkom poplatkov a historickým výpisom z účtu žalovaného.
III. Súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti poplatkov vo výške 1.700,00 Kč a poukázala na odôvodnenie rozsudku, ktorý citovala „... súd uzavretú zmluvu posudzoval podľa ust. 56 ods.1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalobkyňa pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy mal status spotrebiteľa, keďže nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Bol tou zmluvnou stranou, ktorá nemohla vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť.", že na inom mieste odôvodnenia súd uvádza: „... ustanovenie zmluvy v čl. I bod 5 od tom, že ČSOB je oprávnená účtovať aj ďalšie poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov ČSOB, spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, ktorej dojednanie podľa § 56 ods.1 Občianskeho zákonníku nesmie obsahovať, že na základe uvedeného predmetné ustanovenie zmluvy považuje za absolútne neplatné a žalobu žalobkyne v časti uplatnenej sumy vo výške 1.700,00 Kč zamietol.".
IV. Mala za to, že súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho zamietol nárok žalobkyne na zaplatenie dlžných poplatkov vo výške 1.700,00 Kč. Tvrdí, že poplatky za výzvy a upomienky, ktoré boli žalovanému účtované a na ktoré poukazuje súd, mu boli z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností a majú povahu administratívneho poplatku za náklady žalobkyne spojené s upozornením žalovaného na porušovanie zmluvne dohodnutých povinností, ku ktorých plneniu sa zaviazal. Uviedla, že žalovaný sa opakovane dostával do omeškania s platbami, keď tieto neplatil v plnej výške a včas a vzhľadom na túto skutočnosť mu následne boli zo strany žalobkyne zasielané upomienky, že poplatky za tieto upomienky a výzvy žalobkyňa účtovala vo výške podľa aktuálne platného sadzobníka poplatkov a poukázala na bod 4.5 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, je „ČSOB oprávnená účtovať Klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov Poštovej Sporiteľne." Dovolila si uviesť, že so všetkými poplatkami bol žalovaný dopredu uzrozumený, ako aj s dôsledkami porušenia svojich povinností podľa Zmluvy o úvere, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok, preto mu boli zo strany odporcu (zrejme žalobkyne) zasielané upomienky a výzvy, ktorých výška je uvedená v sadzobníku poplatkov, ktorý bol žalovanému pri podpise Zmluvy o úvere odovzdaný. Citovala § 53 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere a má za to, že takto špecifikované a odôvodnené poplatky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ich nemožno ani považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
Podľa § 206 ods. 1,3 O. s. p. nebol napadnutý I. a III. výrok rozsudku, tak tento nebol preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením §205 ods.2 písm. f) je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Na zdôraznenie správnosti poukazuje na skutočnosť, že účtované poplatky majú sankčný charakter a bod 4.5 Obchodných podmienok a čl. I.5. Smlouvy o úvěru nejasný a neurčitý a spôsob akým boli poplatky dohodnuté spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, keďže ju prijal v rámci zmluvných podmienok a nemožno konštatovať, že by si ju vyjednal. Okrem uvedených skutočností Cenník, ktorý bol žalobkyňou predložený a je súčasťou súdneho spisu (č. l. 37 - 43 a 163 - 166) je platný od 1.11.2008 teda nie v čase uzatvorenia Smlouvy o úvěru z 18.9.2008. Na základe uvedeného uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože mu žiadne nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.