Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/149/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľky : A. R., bytom Q. č. XX, J., proti odporcovi : A. D., bytom Q. ulica č. XX, J. a odporcovi v 2.rade : maloletá W. R., bytom Q. č. XX, J., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Trnavská č. 1, Senec, o určenie otcovstva a iné takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 78 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 22.8.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletej W., žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 200 eur od narodenia. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti prispieť polovicou nákladov súvisiacich s tehotenstvom matky a nákladov na dieťa.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, potvrdil, že s navrhovateľkou udržiaval intímny vzťah od roku 2008 do mája roku 2010, potom sa rozišli. Keď mu navrhovateľka oznámila, že je tehotná, nechcel tomu veriť, neskôr si dal urobiť trest otcovstva na vlastné náklady. Potom začal prispievať mesačne 50 eur a každý mesiac sa snaží niečo aj maloletej kupovať. Maloletú W. si berie domov, trávi s ňou čas, jeho rodina aj uznala za svoju, sestra jej krstnou matkou. Otcovstvo uznal dňa 15.1.2014 a je zapísaný v rodnom liste ako otec maloletej. Je ochotný platiť výživné a podieľať sa na výchove, ale nie sumu 200 eur, pretože jeho mesačný príjem predstavuje sumu 500 eur, žije v rodinnom dome, respektíve v nadstavbe, ktorú postavili jeho rodičia. Po smrti matky prevzal úver na dokončenie stavby, ktorý spláca.

Na výzvu súdu odporkyňa spresnila návrh, uviedla, že žiada zaplatenie nákladov vo výške 2.325,96 eur. Ďalej potvrdila, že odporca jej začal posielať 50 eur mesačne, avšak o maloletú sa nestará, neprejavuje o ňu žiaden záujem. Veci jej kúpil len raz za štyri mesiace aj to iba nejaké tričko a tepláky, plienky kúpil raz. Preto žiada výživné vo výške 200 eur mesačne. Zároveň žiadala, aby súd neumožňoval odporcovi styk s maloletou, alebo iba pod jej dohľadom, keďže ešte kojí. Po tom, čo jej matka zostala nezamestnaná, sa dohodli, že sa bude starať o maloletú a navrhovateľka sa zamestnala. Všetko čo zarába odovzdáva doma, ostáva jej len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur.

Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov a to s rodným listom maloletej Zary R., ostatných listinných dôkazov, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Maloletá W. R. sa narodila dňa X.X.XXXX. Navrhovateľka spolu s návrhom na začatie konania predložila súdu rodný list, v ktorom otec dieťaťa nebol uvedený.

Z rodného listu maloletej, ktorý bol vystavený dňa 15.1.2014, súd zistil, že ako otec dieťaťa je v rodnom liste zapísaný odporca.

Navrhovateľka poberala rodičovský príspevok do augusta roku 2014 vo výške 203,20 eur.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca nejavil záujem o maloletú, po troch mesiacoch si dal spraviť test otcovstva, ktorý potvrdil, že je otcom. Nasľuboval, že sa o ňu postará, že sa bude podieľať na výchove. Najskôr nejavil žiadny záujem, potom sa to zmenilo, začal si maloletú brávať, kupovať jej veci. Prispieva sumou 50 eur mesačne, čo jej však nestačí. Chcela, aby sa odporca s maloletou W. stretával častejšie. Navrhovateľkin príjem predstavuje sumu 660 eur mesačne v čistom. Na podanom návrhu naďalej zotrvala.

Odporca uviedol, že odkedy sa dozvedel, že je otcom, respektíve odkedy si dal urobiť trest, platí 50 eur mesačne, snaží sa maloletej kupovať aj iné veci. Potvrdil, že spolu s navrhovateľkou boli na matrike, kde sa dal zapísať ako otec dieťaťa. Pracuje ako servisný technik a jeho príjem je 500 eur mesačne v čistom.

Podľa ustanovenia § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ustanovenia § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

V zmysle ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ustanovenia § 113 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

V tomto konaní bolo preukázané, že otcovstvo k maloletej Zare Velkovovej bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov, preto súd návrh na určenie otcovstva zamietol. Keďže s týmto konaní je zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, súd zamietol aj tento návrh. Navrhovateľke však nič nebráni tomu, aby v prípade nezhôd o výchove, prípadne vo veci zvýšenia výživného, sa obrátila s takýmto návrhom na súd.

Navrhovateľka zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 2.325,96 eur, z titulu úhrady nákladov nevydatej matky.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Rozsah príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je vymedzený primeranosťou príspevku. Pri jej posudzovaní treba vychádzať z účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje, t.j. aby sa postavenie nevydatej matky v tejto situácii priblížilo postaveniu matky vydatej za otca dieťaťa. Súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustálenej judikatúry matka dieťaťa nemôže uplatniť vo vlastnom mene a pre seba náhradu nákladov spojených so zadovážením detskej výbavičky, kočíka, postieľky a podobne, nakoľko ide o vlastné nároky dieťaťa, ktoré sa priznávajú priamo dieťaťu pri úprave jeho výživného.

Nákladmi spojenými s tehotenstvom a pôrodom zákon rozumie náklady spojené so zaopatrením tehotenského oblečenia, obuvi, liekov, prípadne ďalšie náklady, ktoré nie sú hradené z poistenia matky, náklady spojené s pôrodom, pobytom v nemocnici, lekárskym zákrokom a podobne. Súd by mal pritom prihliadať len k účelne vynaloženým nákladom.

Z množstva dokladov, ktoré navrhovateľka predložila, súd zobral do úvahy len doklady, ktorými navrhovateľka preukazovala náklady spojené s pôrodom a tehotenstvom. Súd neprihliadal na doklady preukazujúce náklady v súvislosti so zaobstaraním výbavy pre maloletú, ani doklady preukazujúce náklady na jej výživu. Za relevantné súd považoval doklad preukazujúci zaplatenie 30 eur za vyšetrenie gynekológa - pôrodníka a doklady, ktorými navrhovateľka preukazovala zakúpenie topánok a oblečenia zo dňa 3.4.2013 a dňa 25.7.2013 spolu v sume 48 eur. Tieto výdavky súd považoval za primerané a účelne vynaložené, aj vzhľadom na majetkové pomery a zárobkové možnosti odporcu a preto zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 78 eur a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

V náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prejednávanom prípade bol návrh navrhovateľky v časti určenia otcovstva zamietnutý, v časti návrhu jej súd vyhovel, preto náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.