Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/133/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne: W. M., X. I., nar.: XX.X.XXXX, bytom: Z. Č.. XX, XXX XX Š. B., štátna občianka SR, v zastúpení: Centrom právnej pomoci, so sídlom: Námestie Slobody 12, P.O.BOX 125, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, v zastúpení: JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, 040 01 Košice, o určenie trvania platnosti poistnej zmluvy

rozhodol:

Súd u r č u j e , že právny vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, typ UDP-K, o životnom poistení, uzavretou dňa 24.9.2001 medzi žalobkyňou a žalovaným trvá naďalej, vrátane Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

Žalobkyňa j e p o v i n n á doplatiť žalovanému dohodnuté zmluvné poistné za roky 20087, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 v sume 909,93 €, a to v pravidelných splátkach, každá vo výške 151,66 €, splatných ku dňu 25.9.2015, 25.9.2016, 25.9.2017, 25.9.2018, 25.9.2019, 25.9.2020 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti nárok žalovaného na zaplatenie doplatku poistného voči žalobkyni z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 482,44 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30.dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.4.2010 domáhala, aby súd určil, že právny vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX typ UDP-K o životnom poistení, uzavretou dňa 24.9.2001 medzi žalobkyňou a žalovaným trvá naďalej, vrátane Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Zároveň žalobkyňa je povinná doplatiť žalovanému dohodnuté zmluvné poistné za roky 2008, 2009 a 2010 v sume 389,97 €, do 5.dni od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 24.9.2001 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o životnom poistení pre prípad smrti alebo dožitia s typovým označením UDP-K. Zmluvne bola dohodnutá výška poistnej sumy pre prípad smrti na sumu 110.000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 219.757,- Sk. Taktiež bol dohodnutý začiatok a koniec poistenia od 25.9.2001 do 25.9.2026, s dobou platenia poistného 20 rokov. Prílohou zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Po medializovanom spore medzi žalovaným a Národnou bankou Slovenska a zodpovednosti za zlý prepočet poistného produktu UDP-K, v ktorom nariadila NBS žalovanému tento produkt prepočítať

bol žalobkyni doručený list žalovaného dátovaný 25.4.2008 vo veci prepočtu a zvýšenia poistného k poistnému produktu UDP-K. V tomto liste žalovaný navrhol 3 alternatívy riešenia problému, pričom prvá alternatíva ponúkla zotrvať na pôvodných platbách poistného, bez ich reálneho zvýšenia, pri znížení výslednej sumy produktu. Druhá alternatíva ponúkala zvýšiť platby poistného spätne, so zachovaním výslednej sumy produktu. Na vyjadrenie sa ponechal žalovaný žalobkyni lehotu do 10.5.2008 prostredníctvom priloženej návratky. V prípade, že žalobkyňa nebude reagovať, nastupuje tretia alternatíva - jednostranné zrušenie poistnej zmluvy k 15.5.2008, pričom odkupná hodnota produktu poistenia, tzv. odbytné bude žalobkyni poukázané do 90 dní od 15.5.2008 a tým sa poistný vzťah končí. V mesiaci jún 2008 bol žalobkyni doručený list zo dňa 6.6.2008 označený ako Oznámenie o zániku poistenia, v ktorom žalovaný odvolávajúc sa na nešpecifikované ustanovenia oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 došlo k jednostrannému zrušeniu poistnej zmluvy č. 4107800137 s výplatou odkupnej hodnoty, na čo žalobkyňa reagovala listom zo dňa 2.7.2008 a žiadala, aby poistná zmluva trvala za podmienok dohodnutých pri jej uzatváraní alebo jej bola vyplatená celá suma, ktorú od roku 2001 poisťovni uhradila, teda 27.412,- Sk. Ďalším listom zo dňa 27.4.2009 žalobkyňa vyzývala žalovaného na právne účinné ukončenie záväzkového právneho vzťahu a do úvahy podľa žalobkyne prichádza len možnosť zrušenia vzťahu dohodou. Na túto výzvu žalobkyne žalovaný nereagoval. Podľa názoru žalobkyne zistená chyba pri prepočte produktu uvedeného na poistný trh, ani nepristúpenie žalobkyne na podmienky žalovaného výhodné len pre ňho, nezakladajú pre ňho titul na jednostranné zrušenie poistnej zmluvy. Žalobkyňa a žalovaný si predmetnou poistnou zmluvou dojednali ročnú splatnosť poistného v sume 3.916,- Sk/129,99 € po dobu 25.rokov. Žalobkyňa uhradila poisťovni na poistnom sumu 909,91 € (27.412,- Sk), t.j. za 7 rokov, počnúc rokom 2001. Poistné za roky 2008 a 2009 nezaplatila v dohodnutej lehote, keďže listy žalovaného vyvolali u žalobkyne dojem, že žalovaný považuje poistný vzťah založený poistnou zmluvou za skončený a stanovisko žalobkyne nerešpektuje. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neplnila žalovanému z dôvodu právnej neistoty poistné za rok 2008, 2009 a 2010 je potrebné, aby súd zaviazal žalobkyňu na doplatenie poistného v sume 389,97 €.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 15.7.2010, v ktorom žiadal konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť a návrh postúpiť Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska a vo veci samej navrhol rozhodnúť v merite tak, že súd žalobu zamietne a nahradí žalovanému trovy konania. Žalovaný je vzhľadom na jeho predmet činnosti podmienený nielen Obchodným zákonníkom, aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejno-právnymi predpismi, ale zároveň je veľmi striktne podriadený špecifickým prepisom upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti. Predovšetkým sa jedná o Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, Zákon č. 6/1992 Z.z. o Národnej banke SR a Zákon č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom. Naproti tomu otázku uzatvárania zmlúv, aj konkrétne poistných zmlúv upravuje Občiansky zákonník, ktorý je základným predpisom súkromného práva. Predmetom poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby UDP-K pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa. Právny vzťah založený poistnou zmluvou spadá do kategórie občiansko-právnych vzťahov. V prípade tohto občiansko-právneho vzťahu však dochádza k podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného práva s právom verejným, ktoré tak prinajmenšom nepriamo ovplyvňuje obsah, ako aj existenciu tohto občiansko-právneho vzťahu. Za situácie, ak subjekt právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho vzťahu je v konečnom dôsledku v číselnom vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie je na mieste právnu úpravu poistno-právneho vzťahu redukovať na úroveň právnej úpravy obsiahnutej v občianskom zákonníku, a to tým skôr, že všeobecne-záväzná právna úprava poisťovníctva bola už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu, ktorého obnovenia sa žalobca dožaduje, predmetom výraznej verejno-právnej regulácie. Ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na tretej autorite. Dôvodom toho, prečo sa zmena kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán. Predmetná poistná sadzba, vrátane jej kalkulácie bola zahrnutá v obchodnom pláne poisťovacej činnosti z poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia MF SR č.j. zo dňa 30.5.1995. Dňa 31.7.1999 bola vykonaná previerka činnosti žalobcu zameraná na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a

schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom, z ktorého protokolu orgán dozoru konštatoval, že tieto produkty, vrátane UDP-K sú v súlade s obchodným plánom predloženým Ministerstvu financií SR. Počnúc dňom 18.2.2003 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste nad činnosťou poisťovne uzatvorený protokolom z 28.5.2003, kedy bolo zistených 6 pochybení z oblasti účtovníctva, či formálneho výkazníctva, pričom však Úrad pre finančný trh SR nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby v UDP-K, ani v prípade iných produktov. Zákonom č. 186/2004 Z.z. došlo s účinnosťou nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únii, t.j. od 1.5.2004 k novelizácii zákona č. 95/2002 Z.z., ktorý bol doplnený o ustanovenie § 31a, ktorý znel: Poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Toto ustanovenie zákona bolo neskôr právnym základom vytýkaného nedostatku v kalkulácii poistného, sadzby UDP-K. Následne Zákonom č. 7/2004 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.9.2005 k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu pôsobností Úradu v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný NB Slovenska, Útvarom dohľadu nad poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu č. z 29.10.2007 ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente, a to poistno-matematické modely produktov životného poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Listom NBS č. ODO-262/2008 z 15.2.2008 oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenie na odstránenie nápravu zistených nedostatkov, pričom toto bolo uložené opätovne listom č. ODO-3126/2008 z 18.3.2008. S účinnosťou od 1.4.2008 vstúpil do platnosti Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý nahradil Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Ustanovenie pôvodného zákona § 1a prešlo do ustanovenia § 30 ods. 1 zák.č. 8/2008 Z.z.. Dňa 7.4.2008 sa uskutočnilo stretnutie skupiny dohľadu Národnej banky Slovenska so zástupcami poisťovne, kedy bolo uvedené, že poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického pohľadu, t.j. nízke, nesprávne kalkulované poistné je kľúčovým problémom. NBS označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Problémom malo byť nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto (čo je poistno-matematicky správne) z poistnej zmluvy na dožitie. Podľa § 31a Zákona č. 95/2002 Z.z. nadväzne podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z.z. je poisťovňa povinná pod sankciou uloženia opakovaných pokút až do výšky 20.miliónov Sk určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z popísaného skutkového stavu a citovaného právneho stavu vyplynula pre žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby zohľadňovala poistno-matematicky všetky záväzky z poistenia, z čoho vyplynuli 3 alternatívne riešenia: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia, b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia, alebo c) poistenie pre neočakávanú podstatu zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistno-matematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému poistnému. Opatrenia prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynov orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Ďalej sa žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberal nesúladom výkonu dohľadu nad poisťovníctvom s Ústavou SR, aj s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., t.j. ustanovenia upravujúce prerušenie konania. Žalovaný ďalej uviedol, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. § 800-802 sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Tento výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia je demonštratívny. Základom argumentácie žalobcu je zásada, že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. zmluvu možno meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán (§ 493 Občianskeho zákonníka). Argumentácia žalobcu však neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia

žalobcu predchádzal. Citované ustanovenie § 493oza pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. Meniť zmluvný vzťah bez dohody strán znamená nevyhnutne meniť záväzkový vzťah jednostranne. V skutkovo výnimočných situáciách je teda právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa. Žalovaný sa v momente uzavretia poistnej zmluvy zaviazal voči žalobcovi k podmieneným budúcim záväzkom v podobe poistných plnení vo výške vypočítanej podľa kalkulácií poistnej sadzby UDP-K aprobovanej orgánom kontroly. Pri vzniku záväzku vychádzalo obe zmluvné strany z legitímneho očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese na základe správneho poriadku v konečnom dôsledku schváli, je materiálne aj formálne správne, záväzné a nemeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu UDP-K sa však pomery závažným spôsobom (bez zavinenia žalobcu či žalovaného) zásadne zmenili. Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu poistno-právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia výšky vzájomných peňažných nárokov od počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali, znamenala pre žalovaného tieto závažné z objektívneho práva vyplývajúce právne dôsledky: a) jasné a správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve; b) vznik zodpovednosti za správny delikt a tým vznik rizika opakovaných, a vzhľadom na pôvodnú dĺžku trvania poistného vzťahu, aj dlhodobo ukladaných pokút až do výšky 20.000.000,- Sk (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) za každý prípad; c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe poskytovania inej finančnej služby ako poistenia, pretože finančný produkt založený na nesprávnom poistno-matematickom prepočte nie je vo svojej podstate poistným produktom ale iným finančným produktom, čo znamená, že poisťovňa koná nad rámec povolenia na poisťovaciu činnosť, čo vyvoláva druhé riziko sankcie až do výšky 20.000.000,- Sk a to opakovane (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) a zároveň vznik zodpovednosti za trestnú činnosť v podobe neoprávneného podnikania; d) konanie v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v hospodárskej súťaži spočívajúce v tom, že za tú istú cenu (poistné) poskytujú iné poisťovne poistenie kalkulované správne pri záväzkoch v matematicky správnej (nižšej) výške, teda ten istý produkt za matematicky adekvátne, vyššie ceny, čo zakladá zodpovednosť poisťovne za zakázanú obchodnú praktiku - tzv. dumpingu cien - na relevantnom trhu; Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne) očakávať, že zotrvá v nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne inej skutkovej situácie pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by znamenalo zároveň porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Občiansky zákonník v § 788 a nasl. osobitne neupravuje dôsledky podstatných zmien v objektívnych okolnostiach a v právnom prostredí. Dôsledky podstatnej zmeny pomerov v záväzku právneho subjektu na určité budúce plnenie upravuje § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych dôvodov ukončenia poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. Občiansky zákonník analógiu legis pri aplikácii jeho ustanovení pripúšťa. Výnimočne je možné záväzok meniť aj jednostranne (§ 493 a v prípade záväzku z poistenia aj iným spôsobom, ako upraveným v § 800 až § 802oza, pretože tam uvedené spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy nie sú Občianskym zákonníkom osobitne upravené. Občiansky zákonník však upravuje právne vzťahy podliehajúce v čase podstatným zmenám analogicky v prípade budúcich záväzkov tak, že ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takýto záväzok zaniká. Skutková podobnosť situácie predvídanej v hypotéze ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka so situáciou, ktorá predchádzalo zrušeniu poistenia žalobcu bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení, za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo. Je nemožné zároveň plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Takýto konflikt medzi súkromnoprávnou povinnosťou a zákazom vyplývajúcim z právnej normy, je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda neplatnosťou toho práva, ktorému povinnosť zodpovedá. Ak by aj nastala poistná udalosť (dožitie), ani táto by nemusela pre žalobcu znamenať právnu garanciu nároku v pôvodnej nesprávne stanovenej výške. V prejednávanom prípade je objektívna nemožnosť kalkulačne nesprávneho poistného plnenia daná právnymi predpismi. Praktickým dôsledkom toho je

to, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú, matematicky správnu kalkuláciu. Žalovaný ďalej poukázal na na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy uviedol, že problém nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné posúdiť aj ako chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. S poukazom na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že príkaz na úhradu takéhoto poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Ani nerešpektovanie existujúcich jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so žalobcom, žalobcovi právne nemôže zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Ak verejné právo či pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administatívno-právny subjekt k určitému konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii) je zmluvne oprávnený či povinný voči svojmu zmluvnému partnerovi ki určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť oprávnený či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci, ktorý tak nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne realizovať zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach prípadu ani nie je) sám osobe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe prezumpcie znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je predmetom pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a obsahom zmluvného vzťahu prináša, ako a j s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. Žalovaný v závere namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pozitívnom vyslovení výrokov, ktorých sa v konaní domáha, pretože dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok (žalovateľné subjektívne právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia pre prípad dožitia sa poistného konca doby poistenia v pôvodnej výške.

Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu zaujala stanovisko zo dňa 30.8.2010, kedy uviedla, že žalovaný skôr ako začal podnikať v oblasti poisťovníctva aj s produktom UDP-K požiadal orgán dohľadu o schválenie obchodného plánu, ktorého súčasťou boli aj údaje o sadzbách poistného, vrátane kalkulácie. Z uvedeného je zrejmé, že prepočty vypracoval žalovaný a tieto predložil na schválenie. Chybu v poistno-matematickej kalkulácii nie je možné prenášať na žalobcu - spotrebiteľa. Vzťah štátneho dohľadu nad finančným trhom, právna záväznosť jeho metodík a rozhodnutí, ako aj zodpovednosť za škodu vyplývajúcu z výkonu štátneho dohľadu patrí do oblasti verejného práva a teda je mimo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý patrí do oblasti súkromného práva. Žalovaný zaujal taký výklad práva, ktorý značne prispôsobuje svojej potrebe - sanácii straty z podnikania. Jednostranné zrušenie zmluvy pokladá žalobkyňa za nezákonné, nehľadiac na dôvody, ktoré žalovaného k tomuto kroku viedli. Žalobca neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja a jeho raritnosť, pretože túto špecifickosť žalobkyňa nespôsobila. Nie je pravda, že poistno právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený aj na iných ako súkromno-právnych predpisoch. Na týchto iných právnych predpisoch je založená len podnikateľská činnosť žalovaného. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovaného, že poistenie nezaniklo bez náhrady ale s výplatou v dannom momente poistno-matematicky stanovenej hodnoty poistenia, ktorou je tzv. odkupná hodnota a ktorá vraj bola žalobkyni vyplatená. Táto uvádza, že k vyplateniu odkupnej hodnoty nedošlo. Žalobkyňa je toho názoru, že iba rozhodnutie súdu môže dať odpoveď na otázku, či k ukončeniu právneho vzťahu došlo zákonným spôsobom a teda či právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Žalobkyňa považuje jednostranny právny úkon žalovaného, ktorým sa pokúsil ukončiť poistno-právny vzťah za neplatný podľa § 39 OZ. Z uvedeného vyplýva aj naliehavý právny záujem žalobkyne na podanie určovacej žaloby. Výklad ustanovenia tak, ako prezentuje žalovaný, je podľa názoru žalobkyne priamo v rozpore s ustanovením § 54 ods. 2 OZ.

Podaním zo dňa 8.11.2010 žiadal žalovaný konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť a návrh postúpiť Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Zároveň ďalším podaním z toho istého dňa doručil

žalovaný aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.

Uznesením č.k. -226 zo dňa 20.9.2011 súd neprerušil konanie podľa návrhu žalovaného zo dňa 8.11.2011 v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p.. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.: -246 zo dňa 25.5.2012 uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil.

Podaním zo dňa 22.8.2012 žalovaný predložil súdu ako listinný dôkaz list Národnej banky Slovenska č. zo dňa 30.7.2012. V predmetnom liste Národná banka Slovenska reagovala na otázku tretieho subjektu odlišného od žalovaného ohľadom zmyslu, významu a záväznosti kalkulácie a sadzieb poistného pre poisťovne. Tento dôkaz potvrdzuje, že výšku poistného, ktorá sa premietla do poistnej zmluvy, ktorej sa predmetný prípad dotýka, stanovil v rámci kalkulácii sadzieb poistného vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom. Sadzby poistného sa stali po ich schválení Ministerstvom financií SR pre žalovaného záväznými. To znamená, že k prijatým opatreniam v roku 2008, ku ktorým pristúpila žalobkyňa a ktoré sa dotkli obsahu, resp. trvania poistného vzťahu a ktoré vyvolali prebiehajúci súdny spor žalovaný nepristúpil svojvoľne, ale bol povinný poistné zmluvy a ich obsah pri svojej činnosti, ktoré uzatvára zosúladiť nielen s ustanoveniami občianskeho zákonníka, ale aj s ustanoveniami iných právnych predpisov. Poisťovanie a poistná zmluva včítane jej vstupu (poistného) a výstupu (poistného plnenia) teda neexistovala iba v prostredí občianskeho zákonníka, ale i v prostredí iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný tvrdí, že orgány verejnej moci sú zodpovedné nielen za časť obsahu poistných zmlúv, pokiaľ ide o stanovenie ceny poistného plnenia (poistné) a tomu zodpovedajúcemu hlavnému predmetu plnenia (poistnému plneniu v tomto prípade pre prípad dožitia) a teda za nevyváženosť poistných zmlúv a rozpor časti ich obsahu s právnymi predpismi, ale najmä za zanedbanie kontroly nad parametrami a obsahom týchto zmlúv v minulosti, čoho dôsledkom boli udalosti v roku 2008, kedy žalovaný musel pristúpiť k úpravám poistných vzťahov spôsobom, akým k ním pristúpil.

Podaním zo dňa 12.2.2013 žalovaný požiadal o prerušenie konania s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. -290 zo dňa 3.7.2013, ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi a výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, produkt UDP-K, s dátumom začiatku poistenia 25.9.2001, dátumom konca poistenia 25.9.2026, doba platenia poistného bola 20 rokov s ročným poistným vo výške 3.916,- Sk. Poistná suma pre prípad smrti bola 110.000,- Sk a pre prípad dožitia 219.757,- Sk. Žalovaný predložil žalobkyni list, ktorým jej oznámil, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jej poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných poistno- matematických metód a postupov, žalobkyni predkladá 3 alternatívy ako postupovať v zmluvnom vzťahu, a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c) neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste uviedol, že v prípade, ak na priloženej návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu bude jednostranne zrušené (alternatíva c/).

Listom zo dňa 6.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný oznámil, že dňom 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku XI. odsek 2. Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovaného PČSP Rapid, a.s. s tým, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú už touto poistnou zmluvou kryté.

Odbytné bolo stanovené vo výške 13.128,- Sk, nespotrebované poistné 1.406,- Sk. Spolu suma 14.534,- Sk jej mala byť následne vyplatená šekovou poukážkou. Žalobkyňa listom zo dňa 2.7.2008 žiadala o pokračovanie zmluvy za starých podmienok alebo vrátenie celej nasporenej sumy.

Listom zo dňa 2.3.2009 žalovaný oznámil žalobkyni, že stav jej poistnej zmluvy ku dňu 31.12.2008 je ukončený - dátum ukončenia 16.5.2008. Na to reagovala žalobkyňa listom zo dňa 27.4.2009 kedy vyzvala na právne účinné riešenie ukončenia záväzkovo-právneho vzťahu a to uzatvorením dohody o zrušení vyššie uvedenej poistnej zmluvy.

Tlačovou správou zo dňa 30.4.2008 Národná banka Slovenska oznámila svoje stanovisko k informáciám žalovaného a to, že jeho tvrdenia v liste týkajúceho sa prepočtu a zvýšenia poistného, citácia: „Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky Slovenska, právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno- matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie Vášho poistného, resp. jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“ sú nepravdivé a zavádzajúce.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že k uzavretiu zmluvy došlo tak, že chodil podomový predajca, ponúkal výhodný produkt, keďže tomu spočiatku nerozumela, poslala ich preč, avšak oni prišli ešte 2 - 3 krát, vsunuli sa až do izby, povedala by až pod nátlakom. V tom čase bola na tom zdravotne zle, taktiež prežili traumu, mali celý zaplavený dom, poškodený, presťahovali sa do nedokončeného rodinného domu s malými deťmi, takže keď jej v tom čase sľubovali, že budú deti zabezpečené, manžel bol ešte k tomu vycestovaný v zahraničí, myslela si, že takýmto spôsobom zabezpečí rodinu. Sľubovali, že zmluva sa

nebude meniť a bude platná počas celého obdobia a že v prípade smrti bude celá čiastka uhradená hneď a že z tejto zmluvy sú rôzne výhody. Asi na tretí krát zmluvu podpísala. Prvú splátku uhradila hneď v byte a potom pravidelne plnila všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Po niekoľkých rokoch jej došli rôzne ponuky od žalovaného, že keby zmenila zmluvné podmienky, tak jej ponúknu zdarma mobilný aparát a rôzne prezentácie. V tom čase sa už snažila spojiť s poradcom, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy, avšak sa jej to nepodarilo, tak volala priamo do pobočky žalovaného, ani tam nemali záujem s ňou komunikovať. Vybrala sa tam aj osobne a v podstate ju tam ani nepustili. Písala aj na Ministerstvo spravodlivosti, nakoľko bola v hmotnej núdzi a oni ju odporúčili na pobočku Centra právnej pomoci, ktorými pokynmi sa už potom ona riadila. K tomu, že poistné neplatila uviedla toľko, že ak jej zrušili zmluvu, nemala vlastne prečo platiť. Svojimi listami, ktoré adresovala žalovanému chcela len to, aby zmluva pokračovala za tých pôvodných podmienok, nič nechcela meniť.

Podaním zo dňa 25.8.2014 žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu petitu žaloby zo dňa 26.4.2010 a žiadala rozhodnúť tak, že: 1/ Súd určuje, že právny vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, typ UDP-K o životnom poistení uzavretou dňa 24.9.2001 medzi žalobkyňou a žalovaným trvá naďalej, vrátane všetobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. 2/ Žalobkyňa je povinná doplatiť žalovanému dohodnuté zmluvné poistné za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014 v sume 1.039,92 v splátkach po 173,32 € splatných ku dňu 02.11.2015, 01.11.2016, 01.11.2017, 01.11.2018, 01.11.2019, 02.11.2010. 3/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 482,44 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4/ Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh na pripustenie zmeny petitu odôvodnila žalobkyňa tým, že uhradila poisťovni na poistnom sumu 909,91 € za 7 rokov, počnúc rokom 2001. Poistné za roky 2008 - 2014 nezaplatila v dohodnutej lehote, keďže listy žalovaného vyvolali u nej dojem, že žalovaný považuje poistný vzťah založený poistnou zmluvou za skončený a stanovisko žalobkyne nerešpektuje. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neplnila žalovanému z dôvodu právnej neistoty poistné za rok 2008 - 2014 v sume 1.039,92 € ( 7 rokov x 129,99 €) je potrebné, aby súd zaviazal žalobkyňu na doplatenie poistného. Termíny a splatnosti poistného a jeho výšku navrhuje žalobkyňa z dôvodu, že celková výška dlžného poistného je natoľko vysoká, že ju nebude môcť žalobkyňa uhradiť jednorázovo. Termín splatnosti bol navrhnutý vždy v závere roka, keďže bežné poistné je splatné vždy začiatkom toho-ktorého roka a počet splátok je rozvrhnutý tak, aby zodpovedal počtu rokov, počas ktorých je žalobkyňa povinná platiť poistné (do roku 2020). Rozšírenie žaloby opiera žalobkyňa aj o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práv alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práv alebo povinností ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalobkyňa je toho názoru, že správaním žalovaného bolo porušené minimálne jej právo na poskytovanie služieb v bežnej kvalite (§ 3 ods. 1 cit.zákona) pokiaľ sa preukáže, že poistno-právny vzťah založený poistnou zmluvou trvá. Žalovaný sa pokúsil ukončiť poistno-právny vzťah protiprávne, keďže listom zo dňa 6.6.2008 sa snažil žalobkyňu presvedčiť, že jej patrí len suma 14.534,- Sk (482,44 €). Žalobkyňa si preto uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v tejto sume, aby bola naplnená odradzovacia funkcia tohto sankčného prostriedku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn.: súd zistil svedeckú výpoveď JUDr. Jaroslava Škapinca, ktorý vypovedal, že pôsobí u žalovaného ako generálny riaditeľ správy poistenia. K postupu žalovaného, t.j. zrušeniu poistnej zmluvy došlo z dôvodu zásahu orgánu dohľadu, konkrétne Národnej banky Slovenska do podnikania žalovaného, ktorý orgán vytkol určité nedostatky v oblasti kalkulácií konkrétneho produktu UDP-K. Opraviť chybu v kalkulácii reálne znamenalo opraviť chybu, ktorá sa vyskytla medzi poisťovňou a poistníkom. Oni vychádzali z obchodného plánu z roku 1995, prekontrolovaného v rámci kontroly v roku 1999 a protokolom o výsledku kontroly z roku 1999, ktorá je verejnou listinou, bolo potvrdené, že postup pri kalkuláciách produktu UDP-K je správny. To isté bolo potvrdené aj protokolom z roku 2004 a až v protokole z roku 2007 bolo uvedené, že kalkulácia je nesprávna. Do februára 2008 nemali dôvod žiadnym spôsobom tie kalkulácie meniť, ako vyplýva z doloženého znaleckého posudku, riadne si plnili vyše 57.000 zmlúv v čase, keď im nikto nevytýkal, že kalkulácie sú neprávne. V roku 2008 nastala situácia, keď im orgán dohľadu uložil opatrenie prijať nápravu zistených nedostatkov okrem iného aj vady v kalkulácii produktu UDP-K. Krajným termínom

na odstránenie nedostatku bol 30.apríl 2008. Prax v súčasnom orgáne dohľadu je taká, že po výkone kontroly alebo dohľadu sa vyhotoví protokol a pokiaľ kontrolovaný subjekt neprijme opatrenia na odstránenie nedostatkov dobrovoľne, nastane konanie na uloženie sankcií. Aby sa ich spoločnosť vyhla nepriaznivým dôsledkom, napr. uloženiu sankcie do 20 miliónov korún, vyhodnotili viacero postupov a aj tento postup, ktorý použili, považovali za najvhodnejší. Čo sa týkalo dožitia, tam nastala určitá chyba, ktorá bola objavená v roku 2008. Taktiež in orgánom dohľadu bolo vytknuté, že suma poistného je neadekvátna voči poistnému plneniu dožitia, poistné sa malo zvýšiť. V danom prípade zvolili tretiu možnosť, zmluvu zrušili. Podľa § 550 ods. 3 O.s.p. v nadväznosti na § 852oza sa im v tejto situácii vytvorila možnosť poistenie ukončiť vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, ktoré od času uzavretia zmluvy, bez ich vôle a vplyvom objektívnych okolností, nastali. V danom prípade nastala chyba v počítaním ktorá sa stala objektívne, nie z viny žalovaného. O správnosti produktu nemal pochybnosti ani žalovaný ani štát.

Súd nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz - vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j. , nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a vo veci nebolo sporné, že poisťovňa vyratúvala poistné podľa matematického vzorca tam obsiahnutého.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 1 VPP, návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí mať písomnú formu, ak sa poistenie dojednáva na dobu najviac jedného roka.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie poisteného dňa dojednaného v poistenej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania poistenia.

Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva

a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa § 804 Občianskeho zákonníka, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. k) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bežnou kvalitou je taká kvalita, ktorá zabezpečuje zachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku, ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala určovacou žalobou vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Zároveň žiadala aj zaviazať ju k doplateniu poistného za roky 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 v sume 1.039,92 € v splátkach po 173,32 € splatných ku dňu 2.11.2015, k 1.11.2016, k 1.11.2017, k 1.11.2018, k 1.11.2019 a 2.11.2020. Zároveň sa domáhala od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 482,44 € s poukazom na § 3 ods. 5 a § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. .

Určovacou žalobou sa žalobca v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je. Takéhoto určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa na rozdiel od žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom.

Súd mal zato, že v danom prípade žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX je platná a naďalej trvá, pretože za súčasného stavu, keď žalovaný tvrdí, že táto poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia bolo jej právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej žalobe bude mať pre žalobkyňu za následok odstránenie jej terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti žalobkyňa bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ním a žalovaným trvá, či je zmluva platná, alebo či zanikla, a teda nevie, či v prípade nastania poistnej udalosti touto poistnou zmluvou predpokladanej, žalovaný pristúpi k plneniu.

Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli vzájomné práva a povinnosti, a to povinnosť žalobkyne platiť dohodnuté poistné po dobu 20 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 25 rokov a žalovaný bol povinný v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia

- vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie vo výške 110.000,- Sk v prípade smrti a 219.757,- Sk v prípade dožitia.

Žalovaný listom zo dňa 6.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a že dňa 16.5.2008 o 0.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku XI ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté a súčasne jej oznámil, že suma 13.128,- Sk (odkupná hodnota) plus suma 1.406,- Sk (nespotrebované poistné) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou.

Ustanovenie čl. 11 ods. 2 VPP upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa nikdy neadresovala žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii (list zo dňa 2.7.2008, 27.4.2009) prejavila vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným. Jednostranný úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy.

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobkyňa. Ak by žalobkyňa aj nereagovala na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom

rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka, poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Z § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným, pretože ako sám uviedol, podmienky sa mu zdali výhodné. V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve. Analogická aplikácia daného ustanovenia je zo strany žalovaného výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený paragraf na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa súd však nestotožnil.

Kľúčová argumentácia žalovaného o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jeho tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za

následok zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia obtiažneho je uvedené v ustanovení § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že žalovaný sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Ak žalovaný argumentoval právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. z 20.3.1997 súd má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si súd dovoľuje poznamenať, že je nesprávny záver žalovaného o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaný ochotný splniť. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovaným a práve preto presúvanie ťarchy vymáhania náhrady škody na žalobcu súd považuje za neprijateľné. Súd má jednoznačne za to, že žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec takýmto spôsobom, akým to urobil žalovaný, upravovať už existujúce poistné vzťahy nevyplýva z textu Protokolu NBS, ide len o účelový výklad žalovaného. Odkazovanie na § 67 citovanej novely zákona o poisťovníctve taktiež nemá opodstatnenie, pretože toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do účinnosti tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zákon č. 95/2002 zrušil doterajší právny predpis - zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovaného prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovaného) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 24.9.2001, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 24.9.2001.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovoprávneho vzťahu založeného poistnou zmluvou účastníkmi konania v danom prípade nedošlo k žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá vrátane Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných a účinných ku dňu uzavretia tejto poistnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva predtým nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť sa potom súd zaoberal výrokom, ktorým sa žalobkyňa domáhala zaviazať ju k doplateniu poistého za roky, kedy v dôsledku správania sa žalovaného nemala istotu, či tento právny vzťah založený poistnou zmluvou č. 4107800137 trvá a teda či je viazaná aj povinnosťou uhrádzať dohodnuté poistné. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá, bolo potrebné upraviť vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanému poistné za roky 2008 až 2014 v súlade s ustanovením § 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na to, že v prípade poistného vzťahu sa vždy jedná o synalagmaticcké záväzky oboch strán prejavujúce sa povinnosťou poistného platiť poisťovateľovi poistné a povinnosť poisťovateľa plniť poistenému v prípade poistnej udalosti.

Z predmetnej poistnej zmluvy mal súd zistené, že ročné poistné činilo sumu 129,99 €, ktoré bolo splatné nasledovne: prvé poistné bolo splatné v deň začiatku poistenia a ďalšie poistné vždy v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Začiatok poistenia bol stanovený ku dňu 25.9.2001, čo za použitia vyššie uvedeného dojednaného ustanovenia znamenalo, že každé ďalšie poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia, ktorým bol poistný rok začínajúci 25.septembrom každého kalendárneho roka. Z uvedeného dôvodu potom i dohodnuté poistné v sume 129,99 € malo byť splatné vždy k 25.9. toho- ktorého kalendárneho roku. Súd mal ďalej za to, že za roky 2008 až 2014 (t.j. 7 rokov) dlžné poistné činí 7x 129,99 € = 909,93 € a nie 1.039,92 €. Vzhľadom na túto skutočnosť súd následne v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalobkyňu k úhrade dlžného poistného za roky 2008 až 2014 v celkovej sume 909,93 € splatné k 25.9.2015, 25.9.2016, 25.9.2017, 25.9.2018, 25.9.2019, 25.9.2020, s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti nárok žalovaného voči žalobkyni v rozdiele súm 1.039,92 € a 909,93 € zamietol ako nedôvodný.

Čo sa týka poistnej zmluvy, túto je nutné vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na uvedené ustanovenia súd potom právne uzavrel, že postup žalovaného pri ukončovaní

poistného vzťahu uzavretého so žalobkyňou bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a prinajmenšom bol v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorú žalovaný mal vynaložiť, avšak pri tomto procese nevynaložil. Na základe uvedeného žalobkyňa oprávnene v postavení spotrebiteľa si uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výšku primeraného zadosťučinenia súd odvodil zo sumy odkupnej hodnoty poistenia spolu s nespotrebovaným poistným uvedenej v liste o oznámení o zániku poistenia zo dňa 6.6.2008 vo výške 14.534,- Sk / 428,44 €. Súd mal za to, že ak žalovaný chcel žalobkyni vyplatiť túto sumu pri skončení poistenia, táto jednoznačne môže predstavovaž sumu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákona. Súd mal ďalej za to, že uvedená suma nie je neprimeraná porušeniu povinnosti žalovaného zotrvať v poistnom vzťahu, resp. uvedený poistný vzťah neukončiť spôsobom odporujúcim zákonu, ako to žalovaný v tomto prípade urobil. Táto suma v porovnaní so sumou poistného plnenia či už pre prípad smrti žalobkyne (3.319,39 €/ 110.000,- Sk) resp. pre prípad dožitia (7.294,60 €/ 219.757,- Sk) je sumou mnohonásobne nižšoua teda nenapĺňa znaky neprimeranosti a to najmä s poukazom na to, že žalobkyňa od oznámenia žalovaného o zániku poistenia až do samotného rozhodnutia súdu nemala istotu, či jej prípadná, týmto poistením krytá poistná udalosť, bude odškodnená v zmysle dohodnutých poistných podmienok. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný a tomuto v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nakoľko uvedený žalobný návrh pozostával z viacerých uplatňovaných nárokov, súd v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.