Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1569-2002.pdf
PDF · 95.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/1569/2002
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda, IČO: 30 807 484, so sídlom Galantská cesta č. 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: EUROGLOBAL TRADE spol. s r.o. (predtým CHARON spol. s r. o.), IČO: 31 102 468, so sídlom Viharoš č. 39/5, 946 15 Tôň, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Jonata, Exekútorský úrad so sídlom Šafárikovo nám. č. 4, 811 02 Bratislava, pod sp. zn. EX 318/2002, o vymoženie uloženej povinnosti 217,32 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 22.03.2002 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - Platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 221/2001-MZ-KČ, zo dňa 18.06.2001 o predpísaní na úhradu penále vypočítané z dlžnej sumy poistného. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.07.2001. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa 10.04.2002 pod č. k. 12Er/1569/2002-7 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5201 013018* na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Písomným podaním zo dňa 31.12.2013 súdny exekútor navrhol súdu zastaviť exekúciu, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúciu.
Oprávnený na výzvu súdu v podaní zo dňa 04.09.2014 uviedol, že s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie č. EX 318/2002 z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasí, nakoľko právny predpis upravujúci vymáhanie poistného, platný v čase nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia (resp. v čase podania návrhu na exekúciu) t. j. zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni upravuje v znení účinnom od 01.07.2001 v ustanovení § 25 možnosť vykonať rozhodnutie resp. platobný výmer najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného. Zároveň poukazuje na to, že z predloženého vyúčtovania trov exekúcie je zrejmé, že činnosť súdneho exekútora ohľadom vymoženia pohľadávky oprávneného bola ukončená dňa 22.05.2002 doručením upovedomenia o začatí exekúcie konateľovi povinného a opätovne pokračovala 16.12.2011, čo je rozpätie 9 rokov. V prípade rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie z akéhokoľvek dôvodu má za to, že súdny exekútor mal dostatočne dlhý čas na vymoženie pohľadávky na povinnom, ktorý náležite nevyužil, aj preto je opodstatnené vymáhanie trov exekúcie na povinnom.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003, osobám uvedeným v § 19 ods. 1 až 3, ktoré neodviedli poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej výške, pobočka predpíše penále vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo v hotovosti v príslušnej pobočke banky, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003, pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
Podľa ustanovenia § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa ustanovenia § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
Súd po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že existuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konania sa začalo dňa 22.03.2002, vymáhanie pohľadávky podlieha teda v zmysle prechodného ustanovenia § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení právnemu režimu zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003. Zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v § 25 ods. 2 upravuje prekluzívnu lehotu, v zmysle ktorej rozhodnutia o úhrade pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. V zmysle § 30 cit. zákona pre penále platia primerane ustanovenia o poistnom, a z toho dôvodu sa aplikuje plynutie prekluzívnej lehoty aj na rozhodnutia o uložení penále. Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 11.07.2001, prekluzívna lehota v zmysle vyššie uvedeného uplynula dňa 11.07.2011. V prípade preklúzie prihliadne súd na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Keďže s poukazom na uplynutie prekluzívnej lehoty dňa 11.07.2011 exekučný titul stratil svoju účinnosť, súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 96,44 €, ktoré požaduje priznať v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30.04.2008, a to nasledovne:
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhlášky
- prevzatie návrhu a preštudovanie spisu 60 min.
- spracovanie žiadosti o poverenie 60 min.
- spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 60 min.
- spracovanie výzvy na poskytnutie súčinnosti 60 min.
- spracovanie žiadosti o súčinnosť 60 min.
- spracovanie žiadosti o zastavení exekúcie a priznania trov 60 min.
Spolu bez DPH 360 min. 39,84 €
podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 3,32 €
- zisťovanie informácií o povinnom cez SP 3,32 €
- zisťovanie informácií o povinnom cez OR SR 3,32 €
- zisťovanie bydliska spoločníka a konateľa povinného 3,32 €
- zisťovanie nehnuteľného majetku cez katastrálny portál 3,32 €
Spolu bez DPH 23,24 €
podľa § 21 písm. c) cit. vyhlášky
- odmena za požičanie spisu oprávneným osobám 3,32 €
Spolu bez DPH 3,32 €
podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky
- poštovné 8,69 €
Spolu bez DPH 8,69 €
podľa § 23 cit. vyhlášky
- strata času (4 hod.) 5,28 €
Spolu bez DPH 5,28 €
DPH 20% 16,07 €
Spolu trovy exekúcie 96,44 €
Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé zisťovanie majetku povinného.
Podľa ustanovenia § 21 písm. c) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmena za požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
Podľa ustanovenia § 22 vyhlášky ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale neúčinnosť exekučného titulu. V tomto prípade by mal byť na zaplatenie trov exekúcie zaviazaný povinný, avšak s poukazom na zistenie súdneho exekútora, ktoré vyplýva z exekučného spisu (ktoré zistenie sám súd považuje za nedostatočné), že na adrese svojho sídla sa povinný nenachádza, na uvedenej adrese je neznámy a susedia o povinnom nevedeli podať žiadnu informáciu, ktoré skutočnosti ešte nenasvedčujú tomu, že povinný je nemajetný, a s poukazom na to, že z predloženého exekučného spisu nevyplýva, že by bola exekúcia účelne vedená, nakoľko od vydania upovedomenia o začatí exekúcie 16.04.2002 súdny exekútor až do 16.12.2011 nevykonal žiadny úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky (t. j. súdny exekútor bol počas deviatich rokov nečinný), súd nezaviazal na náhradu trov exekúcie ani povinného.
Ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008 uvádza, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).