Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/147/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. č. XXXX/XX, v konaní právne zast. JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Dolný Kubín, ul. Radlinského č. 1718, proti odporkyni: H. R. O., N. mieru XXXX/X, B., S.: XX XXX XXX, v konaní právne zast. JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, Dolný Kubín, J. Ťatliaka 2051/8, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je p o v i n n á vypratať priestor na prízemí so samostatným vchodom z ulice označený ako predajňa odporkyne O. o výmere 75 m2 nachádzajúci sa v nehnuteľnosti - X. I. súp. č. XXX postavenom na pozemkoch KN-C parc. č. XXX a č. XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. B., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 33,19 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.741,75 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Jozefovi Polákovi, advokátovi, Dolný Kubín, ul. Radlinského č. 1718, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 4,20 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom (počas konania spresneným) žiadal pôvodný navrhovateľ A. J. B., spotrebné družstvo (pôvodne s obchodným menom N. spotrebné družstvo) uložiť odporkyni povinnosť vypratať priestor na prízemí so samostatným vchodom z ulice označený ako predajňa odporkyne O. o výmere XX m2 nachádzajúci sa v nehnuteľnosti - X. I. súp. č. XXX postavenom na pozemkoch KN-C parc. č. XXX a č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. B..

Dôvodnosť návrhu vyvodzoval z toho, že odporkyňa užíva uvedený priestor neoprávnene, pretože nájomnou zmluvou jej tento priestor prenajalo pozemkové spoločenstvo C. B., ktoré nikdy nebolo vlastníkom hotela I.. Odporkyňa užíva priestor neoprávnene aj vzhľadom na to, že väčšina spoluvlastníkov dňa 12.03.2002 rozhodla, že subjektom oprávneným hotel prenajímať je A. J. B. ako väčšinový spoluvlastník, pričom odporkyňa s ním nájomnú zmluvu uzavrieť odmietla. Spochybňoval aj existenciu spoluvlastníckeho podielu odporkyne k hotelu I., pretože reštitučný nárok neuplatnil splnomocnenec poverený na tento úkon odporkyňou a aj samotné reštitučné rozhodnutie prevzal jej splnomocnenec, ktorý na to nebol oprávnený.

V priebehu konania súd na návrh navrhovateľa uznesením zo dňa 24.09.2010 pripustil, aby na jeho miesto vstúpil J. Q., ktorý od neho odkúpil spoluvlastnícky podiel k budove hotela I. súp. č. XXX kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX zavkladovanou pod č. V XXXX/XXXX.

Odporkyňa požadovala cestou právneho zástupcu návrh zamietnuť. Namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pretože tento nadobudol spoluvlastnícky podiel od A. J. B., ktorej podiel k hotelu I. v dôsledku neplatnosti nadobúdacích titulov nepatril. Bránila sa aj tým, že má uzavretú nájomnú zmluvu s C. B. a okrem toho je podielovou spoluvlastníčkou hotela I. v podiele na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v E. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom stretnutie podielnikov hotela dňa 12.03.2002 neupravilo práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov tak, že by predmetný priestor užívať nemohla.

Tunajší súd sa po opätovnom vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie znovu zaoberal predovšetkým otázkou vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetu sporu a zistil na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a spismi tunajšieho súdu nasledovné:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporu a potvrdila to aj odporkyňa v rámci svojej výpovede, že ako maloobchodnú predajňu užíva v hoteli I. priestor, ktorého vypratania sa navrhovateľ domáha.

V konaní bolo tiež medzi účastníkmi nesporné, že budova hotela I. súp. č. XXX vedená na LV č. XXXX, k.ú. B. nachádzajúca sa na pozemkoch KN-C parc. č. XXX a č. XXX vedených na LV č. XXXX, k.ú. B. bola začiatkom 90. rokov minulého storočia vo vlastníctve J., spotrebné družstvo B., voči ktorej ako povinnej osobe došlo k uplatneniu reštitučných nárokov. To, že v tom čase vlastníkom hotela I. bola J., spotrebné družstvo B., je zrejmé nepriamo aj z jej listu zo dňa 02.03.1993 (č.l. 470 spisu), ktorým voči pozemkovému úradu deklarovala svoje nesúhlasné stanovisko k výzve C. mesta B. na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku aj zo samotného faktu, že následne pozemkový úrad vydal jednotlivým oprávneným osobám spoluvlastnícke podiely k tejto nehnuteľnosti.

Konkrétne ako vyplýva z rozhodnutí Pozemkového úradu v E. Q. zo dňa 03.05.1994 č. I zo dňa XX.XX.XXXX č. I a zo dňa XX.XX.XXXX č. I spoluvlastnícke podiely k budove hotela I. boli vydané jednotlivým oprávneným fyzickým osobám ako podielnikom spolku C. mesta B. v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, medzi inými aj odporkyni v podiele 3200/3225600 (č.l. 418 spisu). Konkrétne prvým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX bolo oprávneným osobám priznané vlastnícke právo v celkovom podiele 1634207/3225600, druhým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX v podiele a tretím zo dňa XX.XX.XXXX v podiele o veľkosti 183490/3225600. Spolu to predstavuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2189629/3225600. Jednote, spotrebné družstvo B. v dôsledku toho teda zostal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1035971/3225600.

Na základe týchto reštitučných rozhodnutí sa podľa § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stali spoluvlastníkmi hotela I. jednotlivé fyzické osoby vrátane odporkyne a nie C. mesta B. ako právnická osoba, ktorý bol v rozpore so skutočnosťou istý čas dokonca vedený na liste vlastníctve č. XXXX k.ú. B. (výpis zo dňa 13.12.1999 z č.l. 499 spisu) ako výlučný vlastník hotela. Jednalo sa ale o zápis nezodpovedajúci skutočnosti, lebo jednotlivé reštitučné rozhodnutia priznávali spoluvlastnícke práva fyzickým osobám a nie urbáru.

Zápis na liste vlastníctva bol neskôr daný do súladu so skutočným právnym stavom rozhodnutím Okresného úradu B. zo dňa XX.XX.XXXX č. X X/XX v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Žiline zo dňa XX.XX.XXXX č. Xo-X/XXXX-Ma, pričom aj v súčasnosti je odporkyňa vedená na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX k.ú. B. ako podielová spoluvlastníčka pod B XX (resp. B XX) v podiele 3200/3225600.

Navrhovateľ spochybňoval, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou hotela dôvodiac tým, že osoba, ktorá v jej mene uplatnila reštitučný nárok, nebola ňou na to písomne splnomocnená a aj reštitučné rozhodnutie týkajúce sa priznania spoluvlastníckeho podielu odporkyni bolo doručené osobe, ktorá na prevzatie rozhodnutia nebola splnomocnená.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo (listina označená ako uplatnenie nároku na vydanie pozemkov na č.l. 399 spisu) čo je známe súdu aj z vlastnej rozhodovacej činnosti z konania vedeného pod sp. zn. , že síce reštitučné nároky za spoluvlastníkov vrátane odporkyne uplatnil a reštitučné

rozhodnutie prevzal splnomocnenec, no podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak niekto konal za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil.

Pre dodatočné schválenie právneho úkonu podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je stanovená žiadna osobitná forma, čo znamená, že k schváleniu právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne a môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo chcel účastník prejaviť. To platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré vyžadujú pre svoju platnosť písomnú formu.

Podľa názoru súdu pokiaľ do súčasnosti po celý čas od uplatnenia reštitučných nárokov vrátane obdobia, kedy došlo k prevzatiu reštitučného rozhodnutia v polovici 90. rokov minulého storočia odporkyňa ako oprávnená osoba nijakým spôsobom nenamietala či už uplatnenie nárokov v jej mene inou osobou, resp. prevzatie rozhodnutia o reštitúcii podielov, treba v takomto jej chovaní vidieť konkludentné schválenie (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) konania osoby, ktorá reštitučné nároky uplatnila a následne príslušné rozhodnutie prevzala. Evidentne totiž, ak by odporkyňa nesúhlasila s týmito úkonmi osôb, ktoré konali v jej mene bez plnomocenstva v súvislosti s reštitúciami podielu, za vyše dvadsať rokov mohla kedykoľvek dať najavo svoj nesúhlas, čo sa však ani raz za toto dlhé obdobie nestalo. Súd preto uzavrel, že zápis odporkyne na liste vlastníctva č. XXXX zodpovedá skutočnosti, táto je spoluvlastníčkou, ktorá nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k hotelu podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe reštitučného rozhodnutia.

Okrem toho, odo dňa právoplatnosti reštitučného rozhodnutia týkajúceho sa odporkyne uplynulo do dnešnej doby viac než desať rokov a doteraz nebolo v žiadnom súdnom (či inom) rozhodnutí právoplatne konštatované, že odporkyňa nie je spoluvlastníčkou hotela I. a priľahlých pozemkov. Preto v konečnom dôsledku by ako dobromyseľná držiteľka nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, lebo iba samotné namietanie jej spoluvlastníctva aktuálnym (či pôvodným) navrhovateľom v tomto konaní nemohlo u nej vyvrátiť subjektívne presvedčenie o spoluvlastníctve. Ako osoba bez právneho vzdelania nemohla v žiadnom prípade kvalifikovane posúdiť právne následky „vady“, ktorá nastala v súvislosti s reštitučným konaním. Tento záver má oporu v ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená.

Napokon možno k tomu dodať, že aj pôvodný navrhovateľ považoval odporkyňu ešte v roku 2002 za riadnu spoluvlastníčku. V marci 2002 jej totiž zaslal pozvánku na stretnutie spoluvlastníkov hotela konané dňa XX.XX.XXXX. Pozvánku odporkyňa podľa doručenky prevzala dňa XX.XX.XXXX, no stretnutia sa podľa predloženej zápisnice nezúčastnila. V zápisnici zo stretnutia sa uvádza, že prítomní spoluvlastníci schválili spôsob hospodárenia s hotelom I. a pozemkom v tom smere, že spoločné nehnuteľnosti bude prenajímať vo svojom mene záujemcom výlučne N. spotrebné družstvo B.. Toto podľa zápisnice v tom čase disponovalo väčšinovým spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1963444/3225600.

Odporkyňou boli produkované dôkazy, podľa ktorých nedošlo na stretnutí k odsúhlaseniu práva N. spotrebného družstva hospodáriť so spoločnými nehnuteľnosťami (čestné prehlásenia J. P. a J. Q.) s tým, že aj vypočutí svedkovia D. Q., F. L. a J. P. sa vyjadrili v zásade rovnako.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou založené na väčšinovom princípe. Menšina spoluvlastníkov sa musí rozhodnutiu väčšiny prispôsobiť (viď R 54/1997). Podkladom pre rozhodnutie spoluvlastníkov je nepochybne „hlasovanie“ ako spôsob zistenia ich názorov na ďalšie hospodárenie so spoločnou vecou. Zákon ale žiadny formálny postup tohto procesu neupravuje. Ak niektorý zo spoluvlastníkov disponuje väčšinovým spoluvlastníckym podielom je situácia špecifická v tom, že v podstate sám môže rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou. V takom prípade ale musí dať možnosť zúčastniť sa na rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou aj ostatným spoluvlastníkom, lebo inak by išlo len o rozhodnutie jedného spoluvlastníka napriek tomu, že zákonná úprava má na mysli rozhodovanie všetkých spoluvlastníkov založené na majoritnom princípe (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

Z výpovedí menovaných svedkov i z čestných prehlásení nepochybne vyplýva, že N. spotrebné družstvo ako väčšinový spoluvlastník zvolaním stretnutia (na ktoré bola pozvaná aj odporkyňa) poskytlo v súlade s ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť ostatným spoluvlastníkom podieľať sa na rozhodovaní o otázke ďalšieho hospodárenia so spoločnou vecou. Ak potom samotné N. spotrebné

družstvo ako väčšinový spoluvlastník rozhodlo o tom, kto a akým spôsobom bude so spoločnou vecou hospodáriť, bolo povinnosťou ostatných spoluvlastníkov (vrátane odporkyne) toto rozhodnutie ako menšina rešpektovať. Nemá preto právnu relevanciu, či menšina spoluvlastníkov právo hospodárenia N. spotrebného družstva so spoločnou vecou odhlasovala, či odsúhlasila ako bolo uvedené v čestných prehláseniach, resp. či niektorí zo spoluvlastníkov stretnutie opustili kvôli konfliktnej atmosfére.

Z týchto dôvodov neobstojí obrana odporkyne o oprávnení užívať sporné priestory v spoločnej nehnuteľnosti hoteli I. z dôvodu, že je jeho podielovou spoluvlastníčkou. Je síce pravdou, že na stretnutí spoluvlastníkov dňa XX.XX.XXXX sa nerozhodlo explicitne o tom, že by priestor prv jej prenajatý nájomnou zmluvou s C. B. nemohla užívať. No z logického hľadiska je toto subsumované v rozhodnutí o tom, že spoločné nehnuteľnosti bude prenajímať vo svojom mene záujemcom výlučne N. spotrebné družstvo B.. Svedčí o tom aj obsah zápisnice zo stretnutia v ktorej sa konštatuje, že doterajšie právne úkony vykonané C. B. sú neplatné. Inými slovami, ak väčšina spoluvlastníkov spoločnej veci nerozhodla o tom, že odporkyňa bude užívať určité priestory v hoteli I., takéto oprávnenie jej po rozhodnutí väčšinového spoluvlastníka zo dňa XX.XX.XXXX nevyplýva zo samotnej skutočnosti, že je jednou z menšinových spoluvlastníkov.

V tejto súvislosti je samozrejme tiež potrebné vysporiadať sa s námietkami odporkyne smerujúcimi k tomu, že N. spotrebné družstvo spoluvlastníkom v tom čase nebolo, nakoľko spoluvlastnícky podiel nadobudlo na základe neplatnej zmluvy o prevode nepeňažného vkladu a na základe relatívne neplatných kúpnych zmlúv, ktorými odkúpilo spoluvlastnícke podiely od niektorých z reštituentov v dôsledku čoho potom vystupovalo ako majoritný spoluvlastník.

Konkrétne išlo o dohodu o prevode nepeňažného vkladu zo dňa XX.XX.XXXX (ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX) uzavretú medzi J., spotrebné družstvo B. ako prevodcom a N. spotrebným družstvom B. ako nadobúdateľom (v súčasnosti A. J. B.). Dohodu za J., spotrebné družstvo B. podpísali členovia predstavenstva D. P. a D. T. a za nadobúdateľa N. spotrebné družstvo B. N. B. a T. T., ktorí to potvrdili aj vo svojich svedeckých výpovediach. Predmetom prevodu bola podľa textu dohody okrem iného aj budova hotela I. súp. č. XXX na parc. XXX v podiele 1035791/3225600. V písacím strojom spísanej dohode je na konci identifikácie budovy súp. č. XXX dodatočne dopísaný text „v podiele “, pri ktorom sa nachádza perom napísaný znak (hviezdička) a v pravom dolnom rohu tej istej strany dohody sa nachádzajú pod ďalšou hviezdičkou opätovne odtlačky pečiatok prevodcu a nadobúdateľa už iba s jediným podpisom, o ktorom T. T. uviedol, že sa jedná o jeho podpis. Súčasne z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z uvedenej dohody vyplynulo, že účastníci zmluvy navrhovali povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti hotelu I. súp. č. XXX v celosti, o čom svedčí aj výpis z uznesenia 8. riadneho zasadnutia predstavenstva J. SD B. zo dňa 25.11.1996 kde je uvedené, že predstavenstvo J. SD B. schválilo vklad nepeňažného vkladu do N. spotrebného družstva B. a to budovy súp. č. XXX na parc. XXX, kat. úz. B..

V tejto otázke podľa názoru súdu jedine svedok D. T. pravdivo a logicky popísal, že na upozornenie katastra bol spoluvlastnícky podiel obojstranne dopísaný a to v čase, kedy už ľavá časť tejto strany dohody obsahovala podpisy všetkých štyroch konajúcich osôb. Súd jeho výpoveď na rozdiel najmä od logicky rozpornej výpovede T. T. a neuveriteľnej výpovede D. P. považoval za pravdivú už len preto, že pokiaľ by potreba opravy vyvstala pred podpisom dohody a pred jej predložením katastru, logicky by ju nebolo potrebné meniť spôsobom „cez hviezdičku“ znamenajúcim vo všeobecnosti vykonanie opravy, či zmeny až po finálnom vyhotovení určitého textu. Ak prvotná vôľa oboch zmluvných strán (najmä prevodcu) skutočne smerovala iba k prevodu spoluvlastníckeho podielu a nie budove v celosti, nebol logický dôvod toto neuvádzať už v jednotlivých úkonoch, ktoré uzavretiu dohody predchádzali, a to predovšetkým vzhľadom k skutočnosti, že práve podľa katastrálnych zápisov muselo (resp. malo) byť zrejmé, čo môže byť predmetom prevodu. Už inou otázkou potom je, že po dodatočnom dopísaní spoluvlastníckeho podielu obe zmluvné strany tento fakt akceptovali a nebol medzi nimi následne sporným.

Súd vzhľadom na vykonané dôkazy vyhodnotil túto dohodu ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo vôľa oboch zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy bola skutočne daná len vo vzťahu k prevodu hotela I. v celosti a nie k prevodu spoluvlastníckeho podielu k nemu. Podľa názoru súdu možno výkladom právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka

odstrániť nejasnosť iba takého textu právneho úkonu, ktorý v čase jeho dovŕšenia bol v ňom obsiahnutý a nemožno ním nahrádzať vôľu, ktorú v tom čase zmluvné strany evidentne nemali. Rovnaký záver o neplatnosti dohody ako predbežnej otázke (i keď z iných dôvodov) bol konštatovaný odvolacím súdom aj v konaní na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. , v ktorom sa A. J. B. ako navrhovateľ domáhal proti odporcom C. B. a spoločnosti Q. neplatnosti nájomnej zmluvy a zdržania sa zásahov do vlastníckych práv. Konanie však skončilo zastavením po späťvzatí návrhu. Dohoda o prevode nepeňažného vkladu zo dňa 12.12.1996 bola napadnutá aj žalobou o určenie jej neplatnosti, ktorú podal dňa 13.12.1999 C. B. ako žalobca proti J. spotrebné družstvo a N. spotrebnému družstvu. Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , no nakoľko žalobca C. B. zobral žalobu v celom rozsahu späť, aj toto konanie skončilo zastavením.

Z uvedeného súd vyvodzuje, že aj keď N. spotrebné družstvo v čase rozhodnutia spoluvlastníkov dňa XX.XX.XXXX nebolo v dôsledku neplatnosti dohody o prevode nepeňažného vkladu spoluvlastníkom v podiele, ktorý bol jej predmetom, bolo oprávneným držiteľom tohto podielu podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dobromyseľnosť N. spotrebného družstva v otázke spoluvlastníctva mala svoj základ v dohode o prevode nepeňažného vkladu, ktorej neplatnosť nebola do súčasnosti konštatovaná v žiadnom v merite veci právoplatne skončenom konaní. Samotné podanie žaloby v konaní sp. zn. síce mohlo vzbudiť určité pochybnosti o právnej perfektnosti nadobudnutia tohto spoluvlastníckeho podielu od J. (konanie sp. zn. v tom čase ešte začaté nebolo), no v takýchto prípadoch platí ust. § 130 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa v prípade pochybností predpokladá, že držba je oprávnená. N. spotrebné družstvo preto podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka malo v spojení s ust. § 123 Občianskeho zákonníka oprávnenie rozhodovať ako spoluvlastník o hospodárení so spoločnou vecou, čo sa týka rozsahu spoluvlastníckeho podielu prevádzaného dohodou o prevode nepeňažného vkladu.

Pokiaľ ide o kúpne zmluvy, ktorými nadobudlo začiatkom roku 2002 N. spotrebné družstvo zvyšok svojho spoluvlastníckeho podielu od reštituentov, súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že sú vedené na tunajšom súde viaceré konania (napr. sp. zn. ), v ktorých sa J. P. ako jeden z podielových spoluvlastníkov hotela I. so súvisiacimi pozemkami domáha voči navrhovateľovi okrem iného určenia (relatívnej) neplatnosti týchto kúpnych zmlúv tvrdiac, že bolo porušené jeho predkupné právo. Konania však v čase rozhodovania spoluvlastníkov dňa 12.03.2002 ešte začaté neboli a dosiaľ právoplatne nie sú skončené. Preto ak by aj boli tieto kúpne zmluvy neplatnými, aj v rozsahu týchto nadobúdacích titulov N. spotrebné družstvo oprávnene v tom čase rozhodovalo ako podielový spoluvlastník podľa ust. § 130 ods. 1 druhej vety, § 130 ods. 2 a § 123 Občianskeho zákonníka.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že do súčasnosti žiadne meritórne právoplatne skončené konanie nevyslovilo či už neplatnosť dohody o prevode nepeňažného vkladu z roku 1996 alebo jednotlivých kúpnych zmlúv, ktorými N. spotrebné družstvo odkúpilo zvyšné spoluvlastnícke podiely k hotelu I. s pozemkami. Za tohto stavu nielen N. spotrebné družstvo (neskôr premenované na A. J.) ale aj navrhovateľ ako nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu k hotelu I. na základe kúpnej zmluvy V XXXX/ XXXX boli celý čas dobromyseľnými držiteľmi spoluvlastníckych podielov. Ako uviedol aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 07.06.2012, samotné podanie žaloby nie je dôvodom pre to, aby sa z dobromyseľného (a tým oprávneného) držiteľa stal držiteľ nedobromyseľný. V tomto smere súd dodáva, že pre stratu dobromyseľnosti je potrebná znalosť takých okolností, na základe ktorých môže priemerne znalá osoba usúdiť, že jej určité právo nepatrí.

V situácii kedy spoluvlastníctvo navrhovateľa a predtým A. J. k hotelu I. bolo spochybňované, no žiadne súdne rozhodnutie doteraz nedalo definitívnu a jednoznačnú odpoveď v otázke spoluvlastníctva, možno navrhovateľa považovať v súčasnosti minimálne za oprávneného držiteľa spoluvlastníckeho podielu, ktorý má evidovaný v katastri nehnuteľností. Už z tohto dôvodu by preto bol navrhovateľ podľa § 130 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný domáhať sa vypratania voči odporkyni, za predpokladu, že táto neoprávnene užíva sporné priestory v hoteli I.. Opätovne súd poukazuje na to, že v prípade pochybností sa považuje držba za oprávnenú a ani navrhovateľ ani jeho právny predchodca nemali vzhľadom na absenciu relevantného súdneho výroku dôvod pochybovať o existencii svojho spoluvlastníctva. Preto navrhovateľ vzhľadom na oprávnenú (a dobromyseľnú) držbu spoluvlastníckeho podielu svoju a svojho právneho predchodcu v trvaní viac než 10 rokov, nadobudol spoluvlastnícky podiel vydržaním najneskôr koncom roku 2012 podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa svoje oprávnenie priestory užívať odvodzovala od nájomnej zmluvy zo dňa 31.03.2000, ktorou jej C. B. ako prenajímateľ prenajal časť priestorov v hoteli I. za účelom zriadenia obchodných priestorov. Tieto boli definované tak, že ide o miestnosti v budove hotela I. o výmere 75 m2. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.04.2000 do 31.03.2005.

Ako už bolo uvedené, urbár nebol vlastníkom hotela I., týmito boli jednotlivé fyzické osoby ako jeho členovia. C. tak nemohol prenajať odporkyni priestory, ktoré mu nepatrili, pretože právo vec prenajať ako súčasť vlastníckeho práva patrí predovšetkým vlastníkovi veci podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Ešte v zmysle usmernenia odvolacieho súdu zostávalo posúdiť, či C. B. mohol prenajať predmetné priestory na základe ustanovení zmluvy o založení urbáru, resp. stanov.

Podľa čl. II zmluvy o založení C. B., pozemkové spoločenstvo (č.l. 256 spisu) rovnako ako aj podľa čl. 3 ods. 2 stanov urbáru (č.l. 121 spisu), tento hospodári s vlastným majetkom pozostávajúcim z vlastných lesov, pozemkov a budov.

Z týchto ustanovení a ani z iných ustanovení zmluvy alebo stanov urbáru nevyplýva iné než to, že hospodári s vlastným majetkom. Týmto hotel I. nebol. V konaní nebolo preukázané, že spoluvlastníci oprávnili C. B. prenajímať hotel I., resp. že by vôbec mohol s týmto majetkom hospodáriť. Preto súd vyhodnotil nájomnú zmluvu uzavretú odporkyňou s urbárom ako absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s ust. § 123 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko teda odporkyňa užíva predmetné priestory bez právneho titulu, ktorý by ju na to oprávňoval, súd vyhovel návrhu navrhovateľa s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník (čo obdobne platí aj pre spoluvlastníka) právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Ešte v roku 2002 bolo platne rozhodnuté o spôsobe užívania hotela I. a preto odporkyňa, ktorá nedisponuje platnou nájomnou zmluvou užíva priestory neoprávnene.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej odporkyni. Náhrada trov konania navrhovateľa pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 33,19 Eur a z trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej pomoci (pri základnej sadzbe jedného úkonu s peniazmi neoceniteľnou hodnotou): 1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. podanie žaloby po 38,84 Eur za jeden úkon plus 2 x RP 3,32 Eur, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 15.01.2004, 16.03.2004 a vyjadrenie k odvolaniu po 45,14 Eur plus 3x RP po 4,51 Eur, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 30.03.2007 v sume 45,51 Eur plus 5,91 Eur RP, 5. návrh na zámenu účastníka 27,75 Eur plus 7,21 Eur RP, 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 21.03.2011, 04.04.2011, 21.09.2011, 05.10.2011, 07.12.2001 po 57 Eur plus 5x RP 7,41 Eur, 7. zastupovanie na pojednávaní dňa 24.10.2011 odročenom bez prejednania veci 14,25 Eur plus 7,41 Eur, 8. zastupovanie na pojednávaní dňa 18.01.2012 a odvolanie proti rozsudku 58,69 Eur plus 2x 7,63 RP, 9. zastupovanie na vyhlásení rozsudku dňa 06.02.2012 v sume 14,67 Eur plus 7,63 Eur, 10. zastupovanie na pojednávaní dňa 04.03.2015 v sume 64,53 Eur plus 8,39 Eur RP. Spolu to predstavuje 868,92 Eur. Ostatné úkony súd nepriznal ako neúčelne vynaložené, resp. na ostatných pojednávaniach sa právny zástupca navrhovateľa nezúčastnil. K tomu súd priznal náhradu za stratu času za cestu E. Q. - V. a späť za cesty na pojednávania za rok 2011 - 6 x 49,40 Eur (4 polhodiny x 12,35 Eur), za rok 2012 - 2 x 50,84 Eur (4 polhodiny x12,71 Eur), za rok 2015 1 x 55,92 Eur (4 polhodiny x 13,98 Eur) plus náhrada cestovného 6 x 18,72 Eur za rok 2011, 2x 18,71 Eur za rok 2012 a 17,68 Eur v roku 2015, spolu 621,42 Eur. K tomu súd priznal DPH za úkony vykonané po 01.07.2004 zo sumy 1.257,07 Eur, čo je 251,41 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.741,75 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Vzhľadom na výsledok konania súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil neúspešnej odporkyni nahradiť štátu trovy konania predstavujúce svedočné priznané svedkovi T.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.