Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18C-142-2022.pdf
PDF · 71.96 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/142/2022
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, proti žalovanému: JUDr. Atila Ádam, súdny exekútor so sídlom Exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2022 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý by bola uložená povinnosť žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania a nakladania s nehnuteľnosťou, ktoré by smerovalo k prevodu nehnuteľností uvedených na LV č. XX, kat. úz. D. na tretiu osobu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 6.12.2022 jej bol doručený Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností spolu s Upovedomením o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti. Na LV č. XX, kat. úz. D. je zapísaná ako 1/3-inová podielová spoluvlastníčka. Dlh vznikol z kontokorentného úveru, ktorý si jej manžel bral na podnikanie ako živnostník a ona ako manželka musela byť spoluručiteľkou. Predmetná dlžoba jej nie je jasná, nakoľko istina je v rozpore skutočnou dlžnou sumou a taktiež je istina úročená dvomi rozdielnymi úrokmi. E. C., F. uviedla, že zostatok dlhu je 31 412,78 eur. Dlh sa vyšplhal k 30.11.2022 na sumu 221 396,63 eur, čo jej príde na úrovni neoprávneného obohacovania sa zo strany Prima banky, a.s.
Žalobkyňa pripojila k návrhu aj listinné dôkazy, a to exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností sp. zn. 269EX 475/20-18-AA z 30.11.2022, upovedomením o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti sp. zn. 269EX 475/20-19-AA z 30.11.2022, LV č. XX kat. úz. D., upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 269EX 475/20-5-And z 14.10.2020 a potvrdenie z Prima banky, a.s.
Z predloženého listinných dôkazov je osvedčené, že na majetok žalobkyne je vykonávaná exekúcia predajom nehnuteľností súdnym exekútorom JUDr. Atilom Ádamom. Poverenie č. 6120378322 bolo vydané Okresný súdom Banská Bystrica.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 200 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 201 ods. 2 EP, v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.
Podľa § 2 ods. 1 EP, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou navykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").
Podľa § 3 EP, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
Podľa § 5 EP, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 55 ods. 1 veta prvá EP, exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.
Podľa § 31 ods. 1 EP, exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.
V uznesení sp. zn. 1Skomp 12/2022 Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v bode 13 konštatoval cit.: „Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/240/98 a 7Cdo/59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc.“
Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti postavením súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti zaoberal. Vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy).
Uvedenému zodpovedá právna úprava, v zmysle ktorej súdny exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, prípadne za splnenia podmienok štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom.
V súdenej veci žalobkyňa žiada od súdu, aby neodkladným opatrením zasiahol do výkonu exekučnej činnosti žalovaného, keďže považuje sumu, ktorá sa núteným spôsobom vymáha za odporujúcu výške skutočného dlhu, preto žiada, aby bola uložená povinnosť sa zdržal akéhokoľvek konania a nakladania s nehnuteľnosťou, ktoré by smerovalo k prevodu nehnuteľností uvedených na LV č. XX, kat. úz. D. na tretiu osobu, a to v rámci prebiehajúceho exekučného konania, čo plynie z pripojených listinných dôkazov.
Z ust. § 201 ods. 2 EP je však explicitne vylúčené nariadiť neodkladné opatrenie súdnemu exekútorovi, v predmetnej veci žalovanému, zasahujúc do výkonu jeho exekučnej činnosti.
S poukazom na uvedené sa súd prvej inštancie sa nemohol zaoberať splnením podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 a 326 CSP, pretože tieto ustanovenia sa nepoužijú v prípade, ak by sa malo neodkladným opatrením zasiahnuť do výkonu exekučnej činnosti súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku.
Orgánom dohliadajúcim na výkon exekučnej činnosti povereným súdnym exekútorom v súlade so zákonom je exekučný súd.
Majúc na zreteli uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).