Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-14Sa/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1441-2/2023-BA zo dňa 22. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie č. 1441-2/2023-BA zo dňa 22. februára 2023 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín č. 200-031047-CA04/2022 zo dňa 1. decembra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 02. 11. 2022 požiadal Sociálnu poisťovňu žiadosťou iného poistenca o materské, ktorou si uplatnil nárok na materské od 02.11.2022 do 15.11.2022 v súvislosti so starostlivosťou o dieťa – B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to z dôvodu, že dieťa žalobcu bolo v období 6 týždňov odo dňa pôrodu v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na strane dieťaťa od 27.09.2022 do 06.10.2022. Predmetná žiadosť obsahuje aj potvrdenie zamestnávateľa o tom, že žalobca čerpal otcovskú dovolenku od 02.11.2022 do 15.11.2022 a naposledy pracoval dňa 31.10.2022. Žalobca k predmetnej žiadosti pripojil aj prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnice Trenčín, z ktorej vyplýva, že dieťa žalobcu narodené dňa XX.XX.XXXX bolo hospitalizované – 2 –

odo dňa XX.XX.XXXX do 06.10.2022. Z prepúšťacej správy vyplýva diagnostický záver, že dieťa žalobcu trpelo prechodnou tachypneou novorodenca.

Prvostupňové rozhodnutie 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 200-031047-CA04/2022 zo dňa 01. 12. 2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobca má podľa , , a o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) nárok na materské z dôvodu, že od 02. 11. 2022 sa stará o dieťa, ktorým je B. C., narodený XX.XX.XXXX, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Slovenské elektrárne, a. s. Vodné elektrárne, Soblahovská 2, 911 01 Trenčín vo výške 54,411 eur za deň od 02.11.2022 do zániku nároku na materské,

najdlhšie v rozsahu dvoch týždňov od priznania materského alebo do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na túto dávku. Prvostupňové rozhodnutie podľa neobsahovalo odôvodnenie, nakoľko sa všetkým účastníkom konania vyhovelo v celom rozsahu.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal dňa 28.12.2022 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že hoci Sociálna poisťovňa potvrdila prvostupňovým rozhodnutím, že žalobcovi priznáva materské v období od 02.11.2022 do 15.11.2022, teda tak ako to uviedol žalobca k žiadosti iného poistenca o materské zo dňa 02.11.2022, keďže ako účastníkovi konania mu bolo vyhovené v celom rozsahu a rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, že táto skutočnosť uvedená vo výroku nie je pravdivá, no napriek tomu Sociálna poisťovňa žalobcovi v rozpore s jej prvostupňovým rozhodnutím vyplatila žalobcovi materské len za obdobie šiestich dní, čo žalobca zistil až po pripísaní týchto prostriedkov na jeho účet, a teda Sociálna poisťovňa mu nevyhovela v celom rozsahu tak, ako to tvrdí v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia. Na základe uvedeného je podľa žalobcu nesporné, že Sociálna poisťovňa mu svojvoľne vyplatila len časť materského, čo je v rozpore s jej rozhodnutím a tým žalobcu ukrátila o dávku vo výške 435,288 eur. Vzhľadom na uvedené žalobca v odvolaní navrhol, aby mu Sociálna poisťovňa doplatila nevyplatenú časť materského za obdobie zvyšných ôsmich dní vo výške 435,288 eur. Odvolanie žalobcu bolo v zmysle § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

Napadnuté rozhodnutie

4. Sociálna poisťovňa, ústredie vo veci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu vydala rozhodnutie č. 1441-2/2023-BA zo dňa 22. 02. 2023 , ktorým na základe odvolania žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci priznania nároku na materské, zmenila výrok napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín tak, že ho – 3 –

nahrádza nasledovným znením: „pán A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., podľa § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má nárok na materské z dôvodu, že od 02.11.2022 sa stará o dieťa, ktorým je B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Slovenskej elektrárne a.s., Vodné elektrárne, Soblahovská 2, 911 01 Trenčín, vo výške 54,411 eur za deň od 02.11.2022 do 07.11.2022.“ Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnula priebeh prvostupňového konania ako aj obsah odvolania žalobcu, pričom poukázala na list, ktorým prvostupňový orgán postúpil odvolanie spolu so súvisiacim spisovým materiálom žalovanej. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si uplatnil nárok na materské ako otec dieťaťa do šiestich týždňov odo dňa pôrodu, od 02.11.2022 do 15.11.2022, v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, ktoré sa narodilo dňa XX.XX.XXXX. Dieťa žalobcu bolo v období šiestich týždňov odo dňa pôrodu v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na strane dieťaťa od 27.09.2022 do 06.10.2022, čo preukázal predloženou lekárskou správou. V časti, ktorú potvrdzuje zamestnávateľ, zamestnávateľ žalobcu Slovenské elektrárne, a.s. potvrdil, že otcovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 02.11.2022 do 15.11.2022 a naposledy pracoval 31.10.2022. Žalobca si uplatnil nárok na materské z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa Slovenské elektrárne, a.s. Žalovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zistila, že žalobca je evidovaný ako povinne nemocensky poistený zamestnanec zamestnávateľa Slovenské elektrárne, a.s. Vodné elektrárne, Soblahovská 2, 911 01 Trenčín s dátumom vzniku poistenia od 01.01.2014, poistný vzťah ku dňu 02. 11. 2022 trval. Žalovaná zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na povahu materskej ako nemocenskej dávky, pričom uviedla všeobecné a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca. Zároveň poukázala na to, že zákonom č. 350 zo dňa 04.10.2022, ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 29.10.2022 bol v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/1158 zo dňa 20. 06. 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica rady 2010/18/EÚ (ďalej aj ako „smernica EÚ 2019/1158“), okrem iného zmenený a doplnený zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to tak aby sa umožnilo

súbežné čerpanie materského otcom aj matkou dieťaťa počas dvoch týždňov v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Vychádzajúc z dôvodovej správy k osobitnej časti návrhu zákona (parlamentná tlač č. 1039), táto novela má umožniť, aby otcovi dieťaťa vznikol nárok na materské v rozsahu dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa, pričom prekážkou tohto nároku nemá byť poberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Vzhľadom na to, že obdobie poberania materského iným poistencom (otcom) je v podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní s inými krajinami Európskej únie nastavené nadštandardne, v súlade s účelom článku 20 bodu 7 smernice EÚ 2019/1158, obdobie výplaty materského poskytovaného otcovi po narodení dieťaťa sa má započítavať do úhrnného obdobia nároku na materské pri tom istom dieťati, čo znamená, že ucelené obdobie poberania materského (napríklad 28 týždňov) sa rozdelí na 2 obdobia poberania materského (napríklad 2 týždne a 26 týždňov). Zároveň podmienka nároku získania 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred podaním žiadosti u toho istého poistenca – 4 –

sa má posudzovať pri tom istom dieťati ku dňu vzniku nároku na prvé materské (podľa § 49 ods. 1 písm. a), pretože vzhľadom na zavedenie rozdelenia nároku na materské na 2 roky nie je žiaduce, aby sa pri predlžovaní dĺžky úhrnného nároku na materské pri tom istom dieťati duplikovala podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia. Podľa článku IX. tento zákon nadobúda účinnosť dňa 01.11.2022. Žalovaná zároveň uviedla, že vzhľadom na naliehavý všeobecný záujem bol v uvedenom zákone ustanovený skorší začiatok jeho účinnosti, a to dňom 01.11.2022 (nie 15. dňom po vyhlásení v Z.z. ). Novelizované ustanovenia zákona týkajúce sa nároku na materské otca dieťaťa po narodení dieťaťa v rozsahu dvoch týždňov v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa tzv. otcovské sú účinné od 01.11.2022. Žalovaná s poukazom na osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca – otca dieťaťa s účinnosťou od 01.11.2022, ktoré sú upravené v a zákona o sociálnom poistení, uviedla, že v prípade uplatnenia nároku na materské iným poistencom – otcom dieťaťa – tzv. otcovské sa skúma splnenie osobitných podmienok nároku na materské: či otec dieťaťa poskytuje dieťaťu starostlivosť, či získal najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom, od ktorého žiada priznať materské, či žiada materské priznať za obdobie do uplynutia šiestich týždňov (42 dní) odo dňa pôrodu, t.j. v podpornom období, v rámci ktorého možno poskytnúť materské najviac za 2 týždne (14 dní), prípadne do uplynutia predĺženého podporného obdobia (ak je na predĺženie zákonný dôvod). Skutočnosť, či matka dieťaťa poberá materské alebo rodičovský príspevok, nie je rozhodujúca.

5. V prípade žalobcu žalovaná uviedla, že dieťa žalobcu sa narodilo dňa XX.XX.XXXX, teda v čase pred účinnosťou uvedenej novely zákona, pred 01.11.2022, resp. za účinnosti skoršieho znenia zákona, ktorý neumožňoval čerpanie tzv. otcovského. Žalobca si predloženou žiadosťou uplatnil nárok na materské – tzv. otcovské od 02.11.2022, teda v čase účinnosti uvedenej novely zákona, pričom uviedol, že nárok na materské si uplatňuje do 15.11.2022. Obdobie šiestich týždňov od pôrodu je obdobím od XX.XX.XXXX do 07.11.2022 (42 kalendárnych dní). Za štandardných okolností zákon v znení účinnom od 01.11.2022 žalobcovi umožňuje uplatniť si nárok na tzv. otcovské za obdobie od 01.11.2022 do 07.11.2022 – spadajúce do obdobia účinnosti vyššie uvedenej novely zákona. Zmyslom inštitútu predĺženého podporného obdobia je umožniť otcovi dieťaťa vyčerpať dni, za ktoré by mal za štandardných okolností na tzv. otcovské nárok, až po uplynutí 6 týždňového podporného obdobia, ak ide o dni, počas ktorých bolo dieťa hospitalizované a z tohto dôvodu sa mu nemohol venovať v požadovanom rozsahu. Inými slovami – podporné obdobie možno predĺžiť len o tie dni, za ktoré by inak otcovi dieťaťa nárok na tzv. otcovské vznikol. Podľa predloženej lekárskej správy bolo dieťa žalobcu prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia dňa XX.XX.XXXX a hospitalizované bolo do 06.10.2022. Celé obdobie hospitalizácie dieťaťa spadá do obdobia pred 01.11.2022, teda pred účinnosťou Z uvedeného dôvodu nemožno pristúpiť podľa žalovanej k predĺženiu podporného obdobia podľa druhej časti vety zákona o sociálnom poistení. Predĺženiu podporného obdobia by bolo možné pristúpiť, napríklad vtedy, ak by dieťa bolo hospitalizované dňa 01.11.2022 – v tom prípade by došlo k predĺženiu o 1 deň do 08.11.2022. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že ak by mal zákonodarca v úmysle uznať právne skutočnosti (v tomto prípade hospitalizáciu dieťaťa), ktoré vznikli počas – 5 –

účinnosti skoršieho znenia zákona, upravil by to v prechodných ustanoveniach. V však prechodné ustanovenia v súvislosti s legislatívnou úpravou dávky materské absentujú. Žalovaná po preskúmaní veci v odvolacom konaní skonštatovala, že žalobcovi na základe predloženej žiadosti vznikol nárok na materské od 02.11.2022 trval do 07.11.2022, teda do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

6. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej bolo žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím vyhovené v plnom rozsahu, no napriek tomu mu bola vyplatená len časť materského, žalovaná uviedla, že pobočka pri vyhotovovaní prvostupňového rozhodnutia použila predpísanú šablónu, ktorá sa používa v prípade priznania nároku na materské – tzv. otcovské, ak žiadna skutočnosť nie je sporná a žiadateľovi o dávku sa vyhovuje v plnom rozsahu. V prípade žalobcu však nebolo vyhovené v plnom rozsahu, keďže mu bolo materské priznané za kratšie obdobie, než za aké materské žiadal. Z uvedeného dôvodu, že žalovaná v odvolacom konaní výrok prvostupňového rozhodnutia zmenila a uviedla, že rozhodnutie malo obsahovať aj odôvodnenie, nakoľko postup podľa druhej vety nie je dôvodný. Tento nedostatok bol v napadnutom rozhodnutí odstránený. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávne vyplatenej sumy materského, respektíve ukrátenia o dávku vo výške 435,288 eur je nedôvodná. Žalovaná zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že prvostupňový orgán výšku materského určil v súlade s a zákona o sociálnom poistení. Zároveň uviedla aj spôsob výpočtu materského, ktoré je vo výške 75% denného vymeriavacieho základu, teda v sume 54,411 eur za deň (75 % zo sumy 72,5480 eur). Za obdobie od 02.11.2022 do 07.11.2022 (za 6 dní) patrí žalobcovi materské v sume 326,50 eur. Táto suma bola prvostupňovým orgánom žalobcovi vyplatená dňa 14.12.2022. Materské podľa zákona o sociálnom poistení bolo žalobcovi vyplatené v správnej výške. Žalovaná pre úplnosť uviedla, že žalobca bol v deň vydania prvostupňového rozhodnutia zamestnankyňou prvostupňového orgánu ústne informovaný o nepredĺžení podporného obdobia o dni hospitalizácie a o tom, že mu dávka bude vyplatená za obdobie od 02.11.2022 do 07.11.2022, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 01.12.2022, ktorý sa nachádza v postúpenom spisovom materiáli. Následne bol žalobcovi vysvetlený postup aj stanovisko riaditeľky odboru nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 57869 - 2/2022 - BA zo dňa 06.12.2022. V závere odôvodnenia žalovaná uviedla, že v zmysle , na základe ktorého v žalobcovom prípade sa do úhrnného obdobia nároku na materské otca dieťaťa pri tom istom dieťati sa počíta len 6 dní výplaty materského poskytovaného žalobcovi po narodení dieťaťa, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku na materské podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bude mať možnosť tieto nevyčerpané dni (14-6=8) dočerpať, za predpokladu splnenia podmienok nároku na materské, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa (získanie 270 dní nemocenského poistenia už nebude skúmané, keďže túto podmienku pri tzv. otcovskom navrhovateľ splnil), pričom je tiež potrebné pamätať na to, že materské za obdobie po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu sa poskytuje otcovi dieťaťa najviac do dovŕšenia tretieho roku veku dieťaťa. – 6 –

Správna žaloba - žalobné body 7. Žalobca sa správnou žalobou včas podanou (dňa 17.04.2023) na Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd, domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je otcom dieťaťa narodeného dňa XX.XX.XXXX a uplatnil si nárok na materské od 02.11.2022 do 15.11.2022, pričom má k dispozícii lekársku správu, podľa ktorej jeho dieťa bolo prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa dňa XX.XX.XXXX a hospitalizované bolo do 06.10.2022. Žalobca s poukazom na § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení uviedol, že žalobcovi obdobie šiestich týždňov odo dňa pôrodu sa predlžuje o kalendárne dni od XX.XX.XXXX do 06.10.2022, teda o 10 dní, pretože v tomto časovom období bolo jeho dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti a deň prijatia XX.XX.XXXX spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu dieťaťa. Žalobcovi sa pôvodné obdobie šiestich týždňov odo dňa pôrodu teda od XX.XX.XXXX do 07.11.2022 predlžuje do 17.11.2022. Zároveň uviedol, že zákon o sociálnom poistení platný od 02.11.2022 nenariaďuje zisťovať, či hospitalizácia dieťaťa bola pred 01.11.2022 alebo po 01.11.2022. Žalobca má preto nárok na materské od 02.11.2022 do 15.11.2022 v súlade so zákonom o sociálnom poistení platným od 02.11.2022. Žalovaná v rozpore s týmto zákonom platným od 02.11.2022 priznala žalobcovi nárok na materské iba od 02.11.2022 do 07.11.2022. V závere žaloby žalobca uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania a súhlasí, aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo bez pojednávania.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe 8. K správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným Krajskému súdu v Trenčíne dňa 28.04.2023, v ktorom zopakovala argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad rámec tejto argumentácie uviedla, že ak by bolo žalobcovi podporné obdobie predĺžené a nárok na materské by mu bol priznaný aj za ďalšie dni po 07.11.2022, došlo by tak k zvýhodneniu žalobcu oproti tým otcom, ktorým sa dieťa tak isto narodilo XX.XX.XXXX, avšak v ich prípade nebola splnená podmienka hospitalizácie zo zdravotných dôvodov, a preto nárok na tzv. otcovské im bol priznaný len za obdobie od 01.11.2022 do 07.11.2022, teda od účinnosti novely zákona do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, za obdobie pred 01.11.2022 nemali možnosť uplatniť si nárok na tzv. otcovské. Na záver svojho vyjadrenia už len zopakovala, že zmyslom inštitútu predĺženého podporného obdobia je vytvoriť otcom narodených detí rovnaký časový priestor, v rámci ktorého si otcovia zvolia najviac 2 týždne na zblíženie sa s dieťaťom, za ktoré im bude poskytnutá dávka materské. V zásade ide o časový priestor šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V zákonom stanovených prípadoch ak počas obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu je dieťa hospitalizované, či už zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo zo zdravotných dôvodov na strane jeho matky, spomenutý časový priestor šiestich týždňov sa predlžuje o tieto dni hospitalizácie, nakoľko počas nich je proces pre zbližovanie otca so svojím dieťaťom značne obmedzený. Dochádza tak k vyváženiu možnosti uplatnenia nároku na tzv. otcovské. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Vzhľadom – 7 –

na to žalovaná navrhla, aby súd správnu žalobu žalobcu zamietol. Na záver vyjadrenia uviedla, že nežiada, aby bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie.

9. Postupom správneho súdu, a to výzvou dňa 19.06.2023, bolo vyjadrenie žalovanej doručené žalobcovi dňa 27.06.2023 (doručenka na č. l. 19 súdneho spisu). S možnosťou, aby sa k nemu písomne vyjadril v lehote dvadsiatich dní od doručenia vyjadrenia, pričom žalobca túto možnosť nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou , sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) pod spisovou značkou .

11. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa v znení účinnom do 30. 06. 2023 podľa (ďalej aj ako „SSP“), preto správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 08.07.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu a na webovej stránke súdu od 11.06.2024 do 09.07.2024.

12. Správny súd ako vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátane postupu, ktorý vydaniu predchádzal ( ), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( v spojení s ), keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, vychádzajúc pritom zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( v znení účinnom do 30. 06. 2023 podľa v aktuálnom znení), pričom dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

13. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. – 8 –

14. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa ; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa ; Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa ; Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

18. Podľa ; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Podľa ; V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

20. Podľa ; Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a.

21. Podľa ; Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 48 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.11.2022; Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

23. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.11.2022; Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d). – 9 –

24. Podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.11.2022; Iný poistenec je otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

25. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.11.2022; (1) Materské sa poskytuje za dni. (2) Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.

26. Podľa § 53 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.11.2022; Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

27. Správna žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

28. Správny súd mal z obsahu pripojeného spisu za preukázané, že žalobca ako iný poistenec požiadal o materské žiadosťou zo dňa 02.11.2022. Materské žiadal priznať od 02.11.2022 do 15.11.2022, nakoľko ako otec dieťaťa do šiestich týždňov odo dňa pôrodu si uplatnil nárok na materské v súvislosti so starostlivosťou o dieťa B. C., ktoré bolo v období šesť týždňov odo dňa pôrodu v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na strane dieťaťa (mimo štandardnej dĺžky popôrodnej starostlivosti) od XX.XX.XXXX do 06.10.2022. Predmetná žiadosť obsahuje aj potvrdenie zamestnávateľa o tom, že žalobca čerpal otcovskú dovolenku od 02.11.2022 do 15.11.2022 a naposledy pracoval dňa 31.10.2022. Žalobca k predmetnej žiadosti pripojil aj prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnice Trenčín, z ktorej vyplýva, že dieťa žalobcu narodené dňa XX.XX.XXXX bolo hospitalizované odo dňa XX.XX.XXXX do 06.10.2022. Z prepúšťacej správy vyplýva diagnostický záver, že dieťa žalobcu trpelo prechodnou tachypneou novorodenca. Prvostupňovým rozhodnutím orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol, že žalobca má nárok na materské z dôvodu, že od 02.11.2022 sa stará o dieťa, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Slovenské elektrárne, a.s., vodné elektrárne, Soblahovská 2, 911 01 Trenčín vo výške 54,411 eur za deň od 02.11.2022 do zániku nároku na materské, najdlhšie v rozsahu 2 týždňov od priznania materského alebo do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na dávku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že – 10 –

Sociálna poisťovňa mu v rozpore s prvostupňovým rozhodnutím vyplatila materské len za obdobie šiestich dní, nie v celom rozsahu ako to tvrdí v prvostupňovom rozhodnutí, čím ho ukrátila o dávku vo výške 435,288 eur a túto nevyplatenú časť materského za obdobie zvyšných ôsmych dní žiadal doplatiť. Nakoľko prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie z dôvodu, že prvostupňový orgán mienil žalobcovi vyhovieť v celom rozsahu z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by mu nevyhovel aj v časti zvyšných ôsmych dní. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na základe odvolania žalobcu zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že ho nahradila nasledujúcim znením „pán A. B. C. , narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F., podľa § 30, § 49, § 53 a § 55 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má nárok na materské z dôvodu, že od 02.11.2022 sa stará o dieťa, ktorým je B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Slovenskej elektrárne a.s., Vodné elektrárne, Soblahovská 2, 911 01 Trenčín, vo výške 54,411 eur za deň od 02.11.2022 do 07.11.2022“. Žalovaná po preskúmaní veci v odvolacom konaní dospela k záveru, že žalobcovi na základe predloženej žiadosti vznikol nárok na materské od 02.11.2022 trval do 07.11.2022, teda do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Žalovaná uviedla, že nemožno pristúpiť k predĺženiu podporného obdobia podľa druhej časti vety zákona o sociálnom poistení, nakoľko celé obdobie hospitalizácie dieťaťa spadá do obdobia pred 01.11.2022, teda pred účinnosťou Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že ak by mal zákonodarca v úmysle uznať právne skutočnosti (v tomto prípade hospitalizáciu dieťaťa), ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho znenia zákona, upravil by to v prechodných ustanoveniach. V však prechodné ustanovenia v súvislosti s legislatívnou úpravou dávky materské absentujú. 29. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v článku 39 a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti.

Princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, naopak princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov do poistného systému.

30. Ustanovenie § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Toto ustanovenie vymedzuje účel nemocenského poistenia, ktorým je jednak kompenzácia straty alebo zníženia príjmu v dôsledku vzniku určitej sociálnej udalosti, jednak zabezpečenie jeho príjmu počas takejto udalosti, a to formou nemocenskej dávky. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné obdobie, tlač 283) sa týmto ustanovením novo „definuje sociálne poistenie ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku – 11 –

sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti...“ (zvýraznenie pridané). Inak povedané, účelom uvedenej formulácie bolo vyjadriť, že z nemocenského poistenia môžu čerpať nielen tí, ktorí predtým mali príjem a v dôsledku sociálnej udalosti sa im stratil alebo znížil, ale aj tí, ktorí ho nikdy nemali a nemôžu ho mať ani počas trvania sociálnej udalosti. Účelom materského (ako jednej z dávok nemocenského poistenia) je preklenúť časové obdobie, kedy poistenec v dôsledku starostlivosti o dieťa nemôže dosahovať príjmy zo zárobkovej činnosti (vôbec alebo len znížené). Toto plnenie sa však nemalo poskytovať ako „benefit“ k príjmu poistenca, ktorý naďalej v plnom rozsahu vykonáva zárobkovú činnosť.

31. V bode 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“ Z uvedeného možno dôvodiť, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o dieťa.

32. S účinnosťou od 1. novembra 2022 došlo k zmene znenia § 49 odseku 1 a odseku 3 a k dopleniu nových odsekov 4 a 5 tak, aby otcovi dieťaťa vznikol nárok na materské v rozsahu dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Tento nárok vznikne aj vtedy, ak matka dieťaťa poberá materské alebo rodičovský príspevok. Ide o právnu úpravu v záujme transpozície záväzkov vyplývajúcich zo smernice EÚ 2019/1158, konkrétne v súvislosti s právom pracovníka na príspevok pri čerpaní otcovskej/rodičovskej dovolenky. Obdobie výplaty materského poskytovaného otcovi po narodení dieťaťa sa započítava do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati, teda napr. do 28 týždňov (v prípade, ak ide o starostlivosť o jedno dieťa). Ide o úpravu, ktorá je v súlade s účelom článku 20 bodu 7 smernice EÚ 2019/1158 a ktorá bola prijatá vzhľadom na to, že obdobie poberania materského iným poistencom (otcom) je na Slovensku nastavené nadštandardne v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Podmienka nároku získania 270 dní nemocenského poistenia v období 2 rokov pred podaním žiadosti u toho istého poistenca sa posudzuje pri tom istom dieťati ku dňu vzniku nároku na prvé materské [podľa § 49 ods. 1 písm. a)] vzhľadom na to, že nová právna úprava zavádza rozdelenie súčasného nároku na materské na dva nároky. Sociálna poisťovňa pri opätovnom vzniku nároku na materské pri tom istom dieťati už nebude túto podmienku opätovne posudzovať a bude ju považovať za splnenú. K uvedeným zmenám došlo na základe článku IV bodov 1 až 3

33. Zákonom č. 530/2022 Z.z. došlo k zmene a doplneniu zákona o sociálnom poistení, na – 12 –

základe ktorého zamestnancovi, ktorý využije svoje právo ostať na otcovskej dovolenke v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa, vzniká nárok na tzv. „otcovské“. Otcovskú dávku môžeme vo všeobecnosti vymedziť ako nemocenskú dávku zo sociálneho poistenia (tzv. nový typ dávky materské), ktorou si otec čerpá časť materskej a ktorú mu vypláca Sociálna poisťovňa. V zmysle § 49 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 3 písm. d) nového znenia zákona o sociálnom poistení má otec pri narodení dieťaťa na účely starostlivosti o toto dieťa nárok na materské (resp. otcovské) v období dvoch týždňov (t.j. 14 po sebe idúcich kalendárnych dní) od priznania materského (resp. otcovského) do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia do obdobia šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Nárok na dávku otcovské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na jeho poskytnutie a otec je povinný k tomuto dňu spĺňať nasledovné podmienky: je osobou poskytujúcou dieťaťu starostlivosť; je nemocensky poistený alebo mu plynie ochranná lehota po skončení poistenia podľa ustanovenia § 32 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení; má najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie otcovského; v prípade, že otec dieťaťa je zamestnancom, tak mu počas obdobia, v ktorom mu je vyplácaná dávka otcovské, nemôže byť zároveň vyplácaná aj mzda; v prípade, že otec dieťaťa je samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nesmie mať v Sociálnej poisťovni za posledných 5 rokov nedoplatky vo výške viac ako 5 eur; nesleduje sa, či matka dieťaťa zároveň poberá materské alebo rodičovský príspevok. Podľa novelizovaného znenia § 49 ods. 4 zákona o sociálnom poistení platí, že: „Do obdobia podľa odseku 1 písm. b) až d) sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa odseku 1 písm. a).“ Uvedené znamená, že čerpaním otcovskej dovolenky po narodení dieťaťa a poberania otcovského (resp. časti dávky materské) podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení otec dieťaťa nedostáva 14 kalendárnych dní voľna navyše, pretože čerpaním otcovskej dovolenky a poberaním otcovského podľa § 49 ods. 1 písm. a) sa im skráti o 14 kalendárnych dní prípadné čerpanie materského podľa písm. b), c) alebo d). Ak teda otcovia využijú možnosť poberať otcovské 14 kalendárnych dní (t.j. v trvaní 2 týždňov) podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, štandardné vyplácanie materskej, ktoré trvá 28 týždňov, sa im rozdelí na dve časti: 1. obdobie maximálne 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa (tzv. otcovské), ktoré môže otec poberať bez ohľadu na to, či matka v tomto období poberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok a 2. obdobie ďalších 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa do troch rokov veku dieťaťa, ktoré si môžu uplatniť do troch rokov veku dieťaťa.

34. Správny súd uvádza, že v posudzovanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné splnenie ostatných všeobecných a osobitných podmienok žalobcu pre vznik nároku na tzv. otcovské, a to existencia nemocenského poistenia (či ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky žiadateľovi o dávku trvalo nemocenské poistenie alebo ochranná lehota po jeho zániku), absencia príjmu, či otec dieťaťa poskytuje dieťaťu starostlivosť, či otec dieťaťa získal najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom, od ktorého žiada materské priznať, či otec dieťaťa žiada priznať materské za obdobie do uplynutia 6 týždňov (42 dní) odo dňa pôrodu, t.j. v podpornom období, v rámci ktorého možno poskytnúť – 13 –

materské najviac za 2 týždne (14 dní), prípadne do uplynutia predĺženého podporného obdobia (ak je na predĺženie zákonný dôvod). Sporným nebola ani skutočnosť, že dieťa žalobcu bolo hospitalizované v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti od XX.XX.XXXX (odo dňa pôrodu) do 06.10.2022.

35. V prejednávanom prípade zostala spornou otázka, či možno pristúpiť k predĺženiu podporného obdobia (o 10 dní) podľa druhej časti vety zákona o sociálnom poistení, ak celé obdobie hospitalizácie dieťaťa v trvaní 10 dní, od XX.XX.XXXX (odo dňa pôrodu) do 06.10.2022, spadalo do obdobia pred 01.11.2022, teda pred účinnosťou , ak v predmetnej novele zákona o sociálnom poistení absentujú prechodné ustanovenia, ktoré by riešili právne skutočnosti (hospitalizáciu dieťaťa), ku ktorým došlo počas účinnosti skoršieho znenia zákona.

36. Správny súd vyhodnotil v zásade jedinú žalobnú námietku žalobcu, podľa ktorej zákon o sociálnom poistení účinný v čase podania žiadosti o dávku (dňa 02.11.2022) nestanovuje ako podmienku vzniku nároku na materské, aby hospitalizácia dieťaťa nastala po účinnosti , teda po 01.11.2022, ako dôvodnú. Je pravdou, že síce neupravuje prechodné

ustanovenia, ktoré by riešili situáciu v prejednávanej veci, kedy žalobca ako iný poistenec podal žiadosť o materské dňa 02.11.2022, teda za nadobudnutia účinnosti , pričom hospitalizácia dieťaťa nastala predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Na druhej strane však zákon účinný v čase podania žiadosti žalobcu jednoznačne neupravuje ako podmienku predĺženia podporného obdobia o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťa, aby dieťa bolo hospitalizované po účinnosti Takáto podmienka z dikcie zákonného znenia nevyplýva. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca splnil tak podmienku nároku na materské – byť nemocensky poistený najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiadal o priznanie materského, ako aj podmienku požiadať o materské do uplynutia 6 týždňov odo dňa pôrodu. Pokiaľ žalovaná podmieňovala vznik nároku žalobcu na materské tým, že hospitalizácia dieťaťa nastala predo dňom nadobudnutia účinnosti predmetnej novely zákona o sociálnom poistení, na takýto postup nemala zákonný podklad, nakoľko podmieňovala vznik nároku na materské splnením podmienky, ktorú zákon nestanovoval a interpretovala zároveň zákon v rozpore s jeho účelom.

37. Správny súd poukazuje na to, že analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, keď zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Analógia zákona (analógia legis) je použitie „práva na prípady, ktoré nie sú upravené v žiadnom ustanovení právneho predpisu, t.j. nachádzanie práva v oblasti mimo rozsah pojmu“ (Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha : C.H.BECK, 2010, s. 211). Analógia je metodologický nástroj na uzavretie medzier zákona, ktorej podstatou je to, že „spojuje právne dôsledky (dispozíciu) noriem s prípadmi, ktoré nie sú zahrnuté do ich jazykového vyjadrenia v právnych predpisoch“. (tamtiež, s. 240). Prípustnosť analógie musí vyplynúť z objektívnej teleologickej argumentácie, teda v zásade – 14 –

z účelu právneho predpisu (jeho teleologického pozadia) a z vyvažovania právnych princípov (pozri tamtiež, s. 240 – 241). Normovaná povinnosť správneho súdu zohľadňovať pri prejednávaní a rozhodovaní veci vzájomný vzťah právnych predpisov a právnych noriem v nich obsiahnutých je len zdôraznením povinnosti priorizovane hľadať spoločenský účel právnej úpravy cez prizmu tzv. objektívneho teleologického výkladu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 62 – 102).

38. Správny súd má aj s poukazom na znenie dôvodovej správy za to, že zákonodarca zmenou právnej úpravy sledoval podporu čerpania materského v období po narodení dieťaťa (posilnenie väzieb medzi otcom, dieťaťom a matkou) aj otcom, ktorým starostlivosť o dieťa v domácom prostredí počas prvých šiestich týždňov od narodenia dieťaťa z objektívnych dôvodov (hospitalizácia dieťaťa) nie je umožnená. Správny súd sa nestotožnil so značne protirečivou argumentáciou žalovanej uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe, keď žalovaná na jednej strane tvrdila, že by došlo „k zvýhodneniu žalobcu oproti tým otcom, ktorým sa dieťa narodilo v rovnaký deň, avšak v ich prípade nebola splnená podmienka hospitalizácie zo zdravotných dôvodov, no na druhej strane uviedla, že zmyslom predĺženého podporného obdobia je vytvoriť otcom narodených detí rovnaký časový priestor, v rámci ktorého si otcovia zvolia najviac dva týždne na zblíženie sa s dieťaťom, za ktoré im bude poskytnutá dávka materské...ak počas obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu je dieťa hospitalizované, časový priestor šiestich týždňov sa predlžuje o dni hospitalizácie, nakoľko počas nich je proces zbližovania otca so svojím dieťaťom značne obmedzený. Dochádza tak k vyváženiu možnosti uplatnenia nároku na tzv. otcovské.“ Podľa názoru správneho súdu je to práve argumentácia žalovanej, ktorá vedie k znevýhodneniu žalobcu a nesledovaniu účelu zákonodarcu tým, že žalobca by bol objektívne ukrátený o posilňovanie väzby s dieťaťom v dôsledku hospitalizácie dieťaťa oproti tým otcom, ktorých dieťa nebolo hospitalizované. Práve predĺžením podporného obdobia o kalendárne dni hospitalizácie dôjde k vyváženiu možnosti oboch skupín otcov rovnakou mierou starať sa o svoje dieťa.

39. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd nestotožňujúc sa správnym posúdením veci žalovanou zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa . Vzhľadom na to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu nevykonateľný, nakoľko z neho nie je jednoznačne zrejmé, do kedy má žalobca nárok na materské, správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa . Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa bude vo veci opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti

rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu na materské a o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).

40. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).