Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-92-2014.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/92/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, pred samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa JD., správca konkurznej podstaty úpadcu N. proti odporcovi PALEKO, s.r.o., IČO: 44398123, Dubovského 977/25, 901 01 Malacky, o zaplatenie 142,23 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 142,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 142,23 Eur odo dňa 09.05.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi súd náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 16,50 Eur na účet Okresného súdu Malacky vedený v Štátnej pokladnici, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu 20.02.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3609,26 Eur s príslušenstvom.
Uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky odôvodnil tým, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu N.. Uznesením Okresného sudu Bratislava I., sp. zn. 4K/3/2011 zo dna 19.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka N.. Uznesením Okresného súdu Bratislava 4K/3/2011 zo dňa 05.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2011 bol ustanovený za správcu JD.j. Odporca (ako podnikateľ) si u navrhovateľa (ako podnikateľa živnostníka, IČO: 40155927) objednal presun drtiča a drtenie podľa dohodnutej ceny. Navrhovateľ predmetnú objednávku zabezpečil. Objednané práce vykonal a odporcovi vystavil faktúru č. 2009025 splatnú dňa 08.05.2009, vo výške 142,23 Eur a faktúru č. 2009024 splatnú dňa 07.05.2009 vo výške 3.467,03 Eur. Odporca však k dnešnému dňu neuhradil navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradil.
O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 18Rob/75/2013-15 zo dňa 29.05.2013, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že záväzok navrhovateľa zanikol, nakoľko obe žalované faktúry sú vyrovnané. Faktúra č.2009024 na sumu 3.467,03 Eur bola dňa 06.05.2009 riadne uhradená prevodným príkazom z účtu odporcu, o čom preložil súdu
kópiu výpisu z účtu. Faktúra č. 2009025 na sumu 142,23 Eur bola taktiež vyrovnaná jednostranným zápočtom v službách, odporca vykonal pre úpadcu služby teleskopickým nakladačom MERLO vo vyššie uvedenej hodnote.
K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu 09.05.2014 v ktorom uviedol, úpadca potvrdil, že bankový účet na ktorý bola vykonaná platba na sumu 3.467,03 Eur bola účtom úpadcu ako živnostníka. Suma úhrady korešponduje s fakturovanou sumou a variabilný symbol platby s číslom faktúry. Čo sa týka úhrady faktúry č. 2009025 na sumu 142,23 Eur, úpadca peniaze fyzicky neprijal, predmetnú sumu údajne odpracoval čelným nakladačom, ktorú ale nevyúčtoval a nevystavil faktúru, s ktorou by sa predmetná suma dala započítať. Z tohto dôvodu ostala evidovaná v účtovníctve. Navrhovateľ preto vzal návrh v časti zaplatenia 3.467,03 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.467,03 Eur od 08.05.2009 do zaplatenia späť, vo zvyšku na návrhu trvá.
Súd uznesením č.k. 10Cb/92/2014-31 zo dňa 25.09.2014 konanie v časti o zaplatenie 3.467,03 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.467,03 Eur od 08.05.2009 do zaplatenia, zastavil.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 10.03.2015, pretože ide o drobný spor, a to rozsudkom podľa § 153b O.s.p bez nariadenia pojednávania z dôvodov uvedených súdom nižšie. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.02.2015.
Súd sa oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 2009024, faktúrou č. 2009025, výpisom z bankového účtu úpadcu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Z faktúry č. 2009025 súd zistil, že úpadca vyúčtoval dňa 27.04.2009 odporcovi cenu za presun drtiča vo výške 142,23 Eur, faktúra bola splatná dňa 08.05.2009.
Z faktúry č. 2009024 súd zistil, že úpadca vyúčtoval dňa 27.04.2009 odporcovi cenu za drtenie vo výške 3467,03 Eur, faktúra bola splatná dňa 07.05.2009. Z výpisu z bankového účtu odporcu vedeného P. súd zistil, že odporca zaplatil úpadcovi sumu 3467,03 Eur dňa 06.05.2009 pod variabilným symbolom XXXXXXX, totožným s číslom faktúry vystavenej za drtenie.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 veta prvá Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Podľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu spisu súd zistil, že úpadca pre odporcu vykonal objednané práce - presun drtiča, ktoré mu vyúčtoval faktúrou na sumu 142,23 Eur. Zo zhodného tvrdenia účastníkov mal súd za preukázané, že peňažná pohľadávka navrhovateľa nebola zaplatená, odporca však tvrdí, že pohľadávka zanikla jednostranným započítaním voči jeho pohľadávke spočívajúcej vo vykonaní služieb teleskopickým nakladačom MERLO v rovnakej hodnote.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa nemohla zaniknúť jednostranným započítaním, nakoľko nejde o pohľadávky rovnakého druhu a nebola medzi účastníkmi uzatvorená dohoda o započítaní v zmysle ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka : navrhovateľ eviduje voči odporcovi peňažnú pohľadávku vo výške žalovanej istiny, odporcovi tvrdí, že eviduje voči úpadcovi pohľadávku v hodnote žalovanej istiny spočívajúcu vo výkonoch, teda pohľadávku nepeňažnú. Jednostranné započítanie preto s poukazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka nespôsobuje zánik pohľadávky navrhovateľa, nakoľko nejde o plnenie je rovnakého druhu. Zánik takýchto pohľadávok by bol možný podľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán, keď by bolo možné možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky, v dohode by strany v takomto prípade museli identifikovať druh pohľadávok a podmienky započítania, nakoľko ide o započítanie, ktoré zákon nepripúšťa jednostranným právnym úkonom. Žiaden z účastníkov však uzatvorenie takejto dohody netvrdil, a ani nepreukázal, naopak, odporca súdu uviedol, že pohľadávka mala zaniknúť jednostranným započítaním zo strany odporcu.
Súd dospel k záveru, že jednostranný započítací prejav odporcu nebol spôsobilý vyvolať účinky zániku pohľadávky navrhovateľa, odporcovi preto uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi požadovanú istinu v plnej výške. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania z priznanej časti istiny odo dňa omeškania so zaplatením faktúry až do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby NBS navýšenej o 8 %. ( pri vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúry 09.05.2009).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší odporca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3609,26 Eur, navrhovateľ zobral návrh späť čo so sumy 3467,03 Eur a keďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný odporcovi nahradiť trovy konania. Navrhovateľ bol v úspešný v časti o zaplatenie sumy 142,23 Eur, t. j. 4 %, v časti o zaplatenie sumy 3467,03 Eur bol úspešný odporca, t. j. 96 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), odporcovi tak vzniklo právo na náhradu 92 % (96 % - 4 %) jeho účelne vynaložených trov. Odporca si náhradu trov v konaní neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu. Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Nakoľko na navrhovateľa ako správcu konkurznej podstaty sa vzťahuje oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku z výsledku konania, teda zo súdom priznanej sumy, ktorá je základom pre výpočet súdneho poplatku v sume 16,50 Eur ( 6 % zo základu poplatku, najmenej však 16,50 Eur v zmysle pol. 1 písm. a) sadzobníka).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)