Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-93-2011.pdf
PDF · 94.08 KB
No categories available
11C/93/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: A. L., U.. X.X.XXXX, Y. XX, XXX XX R. zastúpeného JUDr. Beatrica Babačová, advokátka, Hlavná 43, 931 01 Šamorín proti odporkyni: L. Y., U.. XX.X.XXXX, R. T. XXXX/XX, R., o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že právny úkon - závet a listina o vydedení č. konania U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX K. U. XXXXX/XXXX, zriadený poručiteľom C. L., U.. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. - H., Y. XXXX/XX, napísané do notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave, Hurbanovo námestie č. 5 dňa 30.12.2008 notárom JUDr. Máriou Málikovou, je neplatný.
Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 05.05.2011 sa navrhovateľ domáhal určenia, že právny úkon - závet a listina o vydedení č. konania U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX K. U. XXXXX/XXXX, zriadený poručiteľom C. L., U.. XX.XX.XXXX, Q. XX.XX.XXXX, U. R. R. - H., Y. XXXX/XX (ďalej aj ako "poručiteľ"), je neplatný. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je jediným zákonným dedičom po jeho nebohom otcovi C. L.. Počas dedičského konania zistil, že jeho nebohý otec zanechal závet a listinu o vydedení. V závete určil za závetného dediča odporkyňu. Podľa jeho názoru je závet z formálneho hľadiska neplatný, nakoľko všetky dôvody vydedenia sú nepravdivé. Údajný podvod s darovacou zmluvou, ktorý poručiteľ uvádza vo svojom závete, sa nezakladá na pravde. Poručiteľ bol posledné roky života neliečený alkoholik, čo dokladujú aj jednotlivé lekárske správy o ošetrení poručiteľa, ktorý svoje zranenia získal v stave po požití alkoholu. Tvrdenie, že o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, sa nezakladá na pravde. K fyzickému útoku na poručiteľa, ktorý je uvedený v závete, nedošlo. Svojho otca fyzicky nikdy nenapadol.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 07.12.2011 žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože sa s dôvodmi vydedenia stotožňuje,
nakoľko sú pravdivé. Navrhovateľ sa o poručiteľa nestaral, neprejavoval o neho záujem ako syn. O poručiteľa sa starala odporkyňa. Navrhovateľ, ak navštívil poručiteľa, tak vytváral naňho psychický nátlak a niekoľkokrát ho fyzicky napadol. Skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania sú zavádzajúce, nepravdivé a účelové.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne dňa 02.02.2015. Odporkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 09.03.2015
oznámila svoj záverečný návrh, v ktorom navrhla, aby súd návrhu v predmetnej veci vyhovel a vyslovil, že právny úkon je neplatný. Zároveň ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, ambulantnými nálezmi, výsluchom svedka G. V., svedkyne O. I., obsahom dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXD X/XXXX, ako aj ďalšími listinami obsiahnutými v spise.
Z notárskej zápisnice č.k. U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX spísanej dňa 30.12.2008 na Notárskom úrade v Bratislave, Hurbanovo námestie č. 5, vyplýva, že poručiteľ C. L., U.. XX.XX.XXXX spísal závet a listinu o vydedení, v ktorej pre prípad svojej smrti zanechal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok ako aj všetky majetkové práva a finančné prostriedky odporkyni L. Y.. Zároveň prehlásil, že svojho syna A. L. touto listinou vydeďuje, pretože o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Asi pred dvoma rokmi ho syn fyzicky napadol, o čom je záznam na polícii a urobil podvod, keď v roku 2007 si spísal darovaciu zmluvu na rodinný dom s pozemkom, ktorý vlastnil v 3/4inách, na zmluve sfalšoval jeho podpis a darovacou zmluvou ho pripravil o jeho majetok. O syna sa celý život staral a keď je chorý, neposkytuje mu žiadnu pomoc.
Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd návrhu vyhovel. Má za to, že poručiteľ konal v takej duševnej poruche, ktorá ho učinila k takémuto právnemu úkonu neschopným. Poručiteľ trpel na cukrovku a bol alkoholik.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že si nie je vedomý, že by sa dopustil skutkov, ktoré sú vymedzené ako dôvody vydedenia. Uviedol, že zdravotný stav jeho otca bol nepriaznivý, pretože dlhodobo požíval alkoholické nápoje. V dôsledku toho trpel demenciou. Navrhovateľ dlhodobo pracoval v zahraničí. Keď bol v Bratislave, býval v dome, kde otec. Vzťah s jeho otcom mal dobrý až do príchodu odporkyne. Potom sa ich vzájomné vzťahy naštrbili, avšak väčšie konflikty medzi nimi neboli. Pokiaľ ide o rodinný dom, v ktorom otec býval, opravil celú strechu, pretože bola v dezolátnom stave, zaplatil aj pár platieb za elektrinu. Daň z nehnuteľností platil otec alebo on. Podľa jeho názoru otec napísal závet a listinu o vydedení pod nátlakom a pod vplyvom liekov, pretože sa v tom čase nachádzal v nemocnici. Dňa 24.12.2008 bol hospitalizovaný, neskoro večer ho sanitka priviezla naspäť. Sanitku telefonicky zavolal on, pretože otec mal nízku hladinu cukru, a už ani nekomunikoval. Keď sa vrátil domov, bol stabilizovaný. Bližšie okolnosti súvisiace s napísaním notárskej zápisnice o závete a listiny o vydedení nepozná. Dňa 20.01.2009 bol otec hospitalizovaný v nemocnici v Ružinove, a to z dôvodu, že ho údajne zbil. Nevie, ako sa to stalo, ako sa dostal do nemocnice, vtedy nebol doma. Je pravdou, že sa v ten deň s otcom pohádali, preto odišiel
z domu, avšak otca fyzicky nenapadol. V tomto smere bolo voči nemu vedené trestné konanie. Spod obžaloby bol oslobodený.
Odporkyňa pred súdom uviedla, že bývala v garzónke nachádzajúcom sa v rodinnom dome, v ktorom býval poručiteľ. Vytvoril sa medzi nimi blízky priateľský vzťah, dobre si spolu rozumeli. Začala sa o neho starať. Platby za energie uhrádzala ona, platila aj miestne dane a poplatky. Pamätá si, že medzi navrhovateľom a jeho otcom boli veľké rozpory a nedorozumenia. Poručiteľ jej povedal, že navrhovateľ ho bije, nespráva sa k nemu ako k otcovi. Neraz bola svedkom nadávok navrhovateľa voči poručiteľovi a nie je pravdou, že sa o neho staral. Starala sa o neho ona, navrhovateľ ani nevedel, že jeho otec je v nemocnici. Keď navrhovateľ prišiel, len sa hádali.
Svedok G. V. pred súdom uviedol, že poručiteľ sa vedel sám o seba postarať, bol sebestačný, mal nejaké zdravotné problémy, ale podľa neho to bolo primerané veku. Pamätá si, že mal problémy s kolenami. Vzťah navrhovateľa s poručiteľom by charakterizoval ako vzťah medzi otcom a synom, nemali veľké problémy. Sem tam sa stalo, že bola medzi nimi výmena názorov, ale nevie o tom, že by navrhovateľ
svojho otca zbil. Poručiteľ jeden týždeň na syna nadával a na druhý týždeň ho chválil. Poručiteľ mu nehovoril, že syna nechce vidieť, naopak, chcel, aby ho navrhovateľ prišiel pozrieť.
Svedkyňa O. I. pred súdom uviedla, že odporkyňa je jej priateľka, ktorá keď sa nasťahovala k poručiteľovi, začala sa o neho starať tak, že pri každej jej návšteve vyzeral lepšie fyzicky aj psychicky. Odporkyňa dávala dom do poriadku, prala, upratovala a varila mu, chodila s ním k lekárovi. Podľa jej názoru sa o poručiteľa navrhovateľ nestaral. Priamo nezažila, že by ho navrhovateľ bil, o tom počula len z rozprávania. Pri rozhovoroch s poručiteľom sa ten na svojho syna sťažoval, že sa o neho nestará.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 469a Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme
notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh je dôvodný. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) neplatnosti právneho úkonu závetu a listiny o vydedení, keďže navrhovateľ ako syn poručiteľa C. L. R. bol jeho dedičom v prípade neplatnosti listiny o vydedení.
Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým poručiteľ svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydediť možno spísaním listiny o vydedení, ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone (§ 469a Občianskeho zákonníka), v listine o vydedení. Bez splnenia týchto formálnych a materiálnych náležitostí je právny úkon vydedenia neplatný.
V prejednávanej veci závet a listina o vydedení spísané vo forme notárskej zápisnice obsahujú všetky formálne náležitosti v zmysle § 476 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však ide o dôvody vydedenia súd
dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že dôvody vydedenia neboli dané.
Dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Podľa obsahu notárskej zápisnice v danom prípade ide o vydedenie podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Pri posúdení dôvodu vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ bolo potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ), ktoré sa v spoločnosti ustálili.
Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania ustálil, že v čase spísania listiny o vydedení neexistoval dôvod pre vydedenie navrhovateľa poručiteľom, pretože navrhovateľ o poručiteľa prejavoval opravdivý záujem. O uvedenom svedčí výpoveď navrhovateľa, ktorý potvrdil, že sa o otca zaujímal a stretával sa s ním, ako aj výpoveď svedka G. V., ktorý potvrdil, že navrhovateľ poručiteľa navštevoval, urobil mu nákup a chodil mu zablahoželať k jeho sviatkom. Svedok G. V. pritom uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a poručiteľom bol vzťahom ako medzi synom a otcom s občasnými výmenami názorov. Nikdy nebol priamym svedkom fyzického útoku navrhovateľa na poručiteľa. Súd je toho názoru, že skutočnosť, že medzi navrhovateľom a poručiteľom dochádzalo k hádkam a sporom sama osebe nestačí pre naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. b) Občianskeho zákonníka v prípade, že tieto spory neprekračujú limity dobrých
mravov. Okrem toho z vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne vyvodiť, že jedine navrhovateľ svojim správaním zavinil skutočnosť, že medzi ním a poručiteľom dochádzalo k nedorozumeniam.
V prejednávanej veci súd nemal preukázané, že navrhovateľ sa voči poručiteľovi dopúšťal fyzických útokov, a to v čase spísania notárskej zápisnice. Žiaden z vypočúvaných svedkov nepotvrdil, že bol priamym účastníkov hádky a následného fyzického útoku navrhovateľa voči poručiteľovi. Navrhovateľ nikdy nebol právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby, ublíženia na zdraví alebo nebezpečného vyhrážania alebo akéhokoľvek iného trestného činu zameraného voči psychickej či fyzickej integrite poručiteľa. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XT/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2011 bol navrhovateľ ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II pre prečin nebezpečného vyhrážania z dôvodu, že z vykonaných dôkazov vyplývali dôvodné pochybnosti o tom, či sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, a to, že dňa 26.01.2009 navrhovateľ fyzicky napadol poručiteľa. Na tento rozsudok by však ani nebolo možné prihliadnuť, pretože skutok, z ktorého bol navrhovateľ obvinený sa mal stať 26.01.2009, teda až po spísaní listiny o vydedení. Skoršie útoky navrhovateľa voči poručiteľa neboli v konaní preukázané.
Okrem už uvedeného je potrebné uviesť, že v listine o vydedení uvedený dôvod vydedenia nie je presne špecifikovaný. Dôvod, ktorý poručiteľ uvádza je opísaný vo všeobecnej rovine, a nemožno z neho vyvodiť konkrétny trvalý nezáujem navrhovateľa o poručiteľa.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dôvod vydedenia v listine o vydedení, a to, že navrhovateľ o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, nebol daný. V listine o vydedení tak absentuje jej materiálna podmienka, preto je právny úkon poručiteľa v notárskej zápisnice neplatný.
Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.