Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2P/20/2015

Uznesenie

Okresný súd Partizánske vo veci starostlivosti o maloletú X. Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletú O. Q., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom ako opatrovníkom, detí rodičov: matky Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., H. XXX/XX a otca: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. H. XXXX/XX, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, návrhu na zmenu a zrušenie uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. - 57 zo dňa 20.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 123 zo dňa 20.01.2015 a zastavenia porušovania zákonov jeho manželkou, takto

rozhodol:

Súd návrh otca maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia a na zmenu a zrušenie uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. - 57 zo dňa 20.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 123 zo dňa 20.01.2015, ktorý bol na Okresnom súde Partizánske podaný osobne dňa 09.02.2015, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zrušenia predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Partizánske dňa 20.11.2014 pod sp. zn. . Zároveň žiadal vydať rozhodnutie, ktorým súd rozhodne o tom, že rodičia maloletých detí majú rovnaké práva a povinnosti vo veciach výchovy, ako aj o uložení povinnosti matke, aby v čase jej pracovných povinností maloleté detí dávala navrhovateľovi a aby obom maloletým deťom, O. T. X., bola vrátená pôvodná adresa trvalého pobytu.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že manželka navrhovateľa bez jeho súhlasu prehlásila maloletým deťom adresu trvalého pobytu ako aj zmenila školu a škôlku. Podľa navrhovateľa je však v záujme maloletých detí, aby boli v pôvodných zariadeniach, kde už mali priateľov, boli zvyknuté a rovnako tak aj v prípade navrátenia adresy trvalého pobytu je záujem navrhovateľa na tom, aby sa deti vrátili do prostredia, ktoré poznajú, v ktorom majú svoje väzby a v ktorom žili až do zmeny vykonanej ich matkou. Navrhovateľ v tejto súvislosti tiež poukázal na inštitút obvyklého pobytu dieťaťa a podľa neho takýmto miestom pre maloleté O. a X.Í., bola adresa na V. H.. Zároveň navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, nebol podaný oprávnenou osobou, keď tento podala právna zástupkyňa, ktorá v tom čase nebola oprávnená matku zastupovať, teda návrh nebol podaný účastníkom konania. Následne predložená moc bola súdu doručená dňa 20.11.2014 o 10.49 hod., teda po vydaní predbežného opatrenia. Podľa navrhovateľa však tento spôsob doloženia plnej moci nie je účinný, keďže oprávnenie spôsobiť zmenu v hmotnoprávnych vzťahoch musí existovať už v čase úkonu. Okrem toho je podanie právnej zástupkyne matky nepravdivé a nezodpovedá skutočnosti. Ďalej navrhovateľ uvádza, že nie je možné vydať predbežné opatrenie, ktoré svojím obsahom zodpovedá rozhodnutiu vo veci samej. Navrhovateľ síce rešpektuje nariadené predbežné opatrenie, ale toto nie je v záujme detí, pričom rodina matky negatívne pôsobí na deti, robí na ne nátlak a to najmä za účelom zlých vzťahov k otcovi a k jeho rodine. Navrhovateľ uvádza v návrhu aj porušenie rovnosti účastníkov konania, keď návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný o šesť dní skôr ako ten matkin, avšak súd o ňom rozhodol až v posledný deň lehoty. Toto navrhovateľ vníma ako odmietnutie spravodlivosti.

Podľa navrhovateľa súd v prípade styku otca s deťmi zvýhodnil ich matku, manželku navrhovateľa, čo je v rozpore s Ústavou SR, podľa ktorej sú základné práva a slobody zaručené na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie a že nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. V čase nariadenia predbežného opatrenia boli navrhovateľ s matkou maloletých detí od seba iba tri týždne a súd tak zasiahol do ich rodiny v rozpore s ústavou. Ešte ani dnes nie sú v rozvodovom konaní, hoci súd už uplatňuje piatu hlavu zákona o rodine - rozvod manželstva a pritom mal súd uplatniť rovnaké práva. Súd pochybil, že včas nevydal predbežné opatrenie, ktoré navrhoval nariadiť otec. Súd ďalej pochybil tým, že vzal za záväznú správu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keď pracovníčka úradu nemala zistené pomery, nerešpektovala obvyklý pobyt dieťaťa, záujem dieťaťa a napriek tomu neodporučila striedavú starostlivosť. Jedným z mnohých klamstiev je aj podvod s trestným oznámením na osobu navrhovateľa, a to vo veci ublíženia na zdraví.

Z dôvodu naliehavého právneho záujmu detí a dôvodnej obavy, že nebudú zabezpečené rovnaké práva navrhovateľovi ako otcovi a že dôjde k negatívnemu vplyvu rodiny matky na maloleté deti, navrhovateľ žiada vydať predbežné opatrenie a to predchádzajúce zmeniť, resp. zrušiť.

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 09.02.2015 domáhal tiež zmeny v tom, aby deti navštevovali pôvodnú školu, resp. škôlku na V.A. H., nakoľko prestup bol uskutočnený v rozpore so zákonom a bez súhlasu druhého rodiča. Uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. - 34 zo dňa 02.03.2015, bol tento návrh navrhovateľa vylúčený na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2015.

Okresný súd Partizánske uznesením č. k. - 57 zo dňa 20.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 123 zo dňa 20.01.2015 rozhodol o návrhu otca a návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, a to až do skončenia konania vo veci samej, otec maloletých detí bol zaviazaný platiť výživné na maloleté deti vo výške 27,16 eur na maloletú O. a vo výške 27,16 eur na maloletú X., a to mesačne vopred k rukám matky. Súd tiež upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený stretávať sa s nimi každý nepárny piatok v mesiaci od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom prevzatie detí je v mieste bydliska matky. Matke bola uložená povinnosť deti v stanovenom čase odovzdať a na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 27.02.2015 je zrejmé, že matka maloletých detí pracuje v spoločnosti Q. X., Q..J..H.. ako predavačka, pričom jej pracovná doba je v nepárny týždeň v pondelok, v stredu, v sobotu a v nedeľu v čase od 08.00 hod. do 19.00 hod. a v párny týždeň v utorok, vo štvrtok a v piatok v rovnakom čase. Počas jej neprítomnosti sa o deti starajú jej rodičia a sestra. V januári 2015 matka zmenila adresu trvalého pobytu deťom a nasťahovala sa do bytu jej rodičov, kde majú deti svoju izbu. V domácnosti matky sú pre deti vytvorené vhodné podmienky na bývanie, deti majú vytvorený priestor na plnenie školských povinností, ako aj pre svoje záľuby a záujmy. Matke s ohľadom na zmenu trvalého pobytu tiež zmenila deťom základnú a materskú školu. Podľa správy zo základnej školy sa maloletá X. dobre adaptovala, rýchlo zapadla do kolektívu, v škole je uvoľnená a veselá, teší sa na nové veci v škole. Rozdiely v prebratom učive neboli výrazné a maloletá plynulo prešla na systém súčasnej školy. Matka sa pravidelne informuje o dianí v škole a dohliada na prípravu dieťaťa do školy. Maloletá O. mala nástup do materskej školy oddialený pre chrípkové prázdniny, zariadenie navštevuje na štyri hodiny, v prvý deň ráno trochu plakala, ale po vstupe do triedy prestala a počas dňa sa riadne hrala s deťmi, v triede si našla tiež kamarátku, ktorú poznala už predtým. Druhý deň ráno ešte trochu mrnkala, ale rýchlo sa zapojila do kolektívu. Do aktivít sa maloletá zapája, je šikovná a hravá. Otec maloletých detí je zamestnaný v spoločnosti Z., Q..J..H.. ako riaditeľ a tiež je konateľom v spoločnosti L. K., Q..J..H... Jedna izba v byte, v ktorom býva, je zariadená ako detská izba. Pre deti sú tak v domácnosti vytvorené vhodné podmienky na bývanie a deti tu majú vytvorené podmienky na plnenie školských povinností, ako aj na svoje záujmy a záľuby. S maloletými deťmi sa otec stretáva podľa nariadeného predbežného opatrenia, prispieva aj na výživu v zmysle uvedeného predbežného opatrenia, a snaží sa stretávať s deťmi aj častejšie, čo mu však matka neumožnila. Pri poslednom stretnutí bol s deťmi na výlete, na karnevale a deti boli spokojné a veselé. Otec verbalizoval, že matka bez jeho súhlasu zmenila deťom trvalý pobyt a školské zariadenie, čo považuje za porušenie svojich práv a podľa jeho názoru

to nepriaznivo pôsobí na zdravý vývoj maloletých detí. Trvá na svojom návrhu na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov ako aj na podaní doručenom súdu dňa 09.02.2015. Z dôvodu, že medzi rodičmi sú vzájomné rozpory, bola im odporučená a sprostredkovaná psychologická pomoc. Správu od klinického psychológa úrad priložil k svojej správe zo dňa 27.02.2015. Rovnako tak bola pripojená aj správa Materskej školy na H. R. v X. zo dňa 26.02.2015 a zo Základnej školy J. P. na H. R. v X. zo dňa 25.02.2015.

Zo správy PhDr. Pastorekovej zo dňa 26.02.2015 vyplýva, že bola realizovaná konzultácia s maloletou X., pohovor s otcom dieťaťa, a to opakovane na základe požiadania otca, pričom požiadavka otca mala charakter sťažnosti na matku a jej rodinu v zmysle manipulácie s dieťaťom a v bránení v telefonickom kontakte s deťmi. Následne bola opätovne realizovaná konzultácia s maloletou X. a na ďalšiu žiadosť aj konzultácia s otcom. Otec detí následne prišiel do ambulancie spolu so svojou tetou a dožadoval sa kópií všetkých materiálov ohľadne vyšetrenia detí a po odmietnutí žiadal písomné vyjadrenie o odmietnutí, ktoré mu bolo dňa 10.02.2015 odovzdané. Dňa 25.02.2015 sa otec opäť bez objednania dostavil do ambulancie a žiadal, aby bola prevzatá jeho písomná požiadavka na kópie správ z vyšetrenia detí, ktoré si prevzal ešte v novembri 2014 a žiadal realizovať rozhovor s jeho manželkou a presvedčiť ju o tom, aby neodmietala komunikáciu cez mediátora. Správanie otca podľa vyšetrujúcej doktorky nadobúda charakter obťažovania, manipulácie a osočovania voči osobe psychológa.

Podľa § 102 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal a niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je naliehavosť potreby úpravy pomerov účastníkov, ako aj zistenie, že návrh navrhovateľa je osvedčený. Predbežné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a druhým zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Predbežným opatrením zároveň nemožno zasiahnuť zbytočne a nevhodne do práv odporcu, alebo tretej osoby. Ak má byť predbežné opatrenie nariadené, musí byť potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov preukázaná. U ostatných okolností významných pre nariadenie predbežného opatrenia postačí, že budú aspoň osvedčené.

Navrhovateľ sa domáha, aby súd predbežným opatrením zmenil, resp. zrušil predchádzajúce predbežné opatrenie, ktorým boli upravené práva a povinností medzi rodičmi a aby vydal rozhodnutie, v ktorom budú mať rodičia rovnaké práva a povinnosti na výchovu detí ako aj pri styku s maloletými, aby uložil odporkyni povinnosti - zmeniť adresu trvalého pobytu maloletých detí, ako aj aby matka bola povinná odovzdať otcovi deti v čase, kedy je v práci.

Navrhovateľ v danom prípade neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žiadnym spôsobom. Súd námietke otca zrušiť právoplatné predbežné opatrenie Okresného súdu Partizánske č. k. - 57 zo dňa 20.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 123 zo dňa 20.01.2015 nemohol vyhovieť, nakoľko neboli splnené zákonom stavené dôvody pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia. Súd predbežné opatrenie podľa § 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V danom prípade došlo k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z dôvodu, že rodičia maloletých detí v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti a s ohľadom na ustanovenie § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len Zákon o rodine ) súd upravil výkon rodičovských práv a povinností z dôvodu, že medzi rodičmi, ktorí spolu nežijú, nedošlo k dohode o výkone rodičovských práv. Skutočnosť, že súd rozhodol predbežným opatrením, bola daná naliehavou potrebou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností práve preto, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na ich výkone a bolo v záujme detí, aby k úprave ich výkonu došlo, kým súd bude rozhodovať vo veci samej. Priamo v návrhu navrhovateľ uvádza tiež, že žiada zmeniť predbežné opatrenie ( aj keď v petite už uvádza zrušenie predbežného opatrenia ), preto súd pre úplnosť dodáva, že podľa Občianskeho súdneho poriadku nie je možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o predbežnom opatrení, toto je možné len zrušiť, resp. v zákonom stanovených prípadoch môže dôjsť k jeho zániku.

Ďalej sa súd zaoberal návrhom otca na priznanie rovnakých práv a povinností obom rodičom, matke aj otcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine, v zmysle ktorého manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie ako aj na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o zákonom upravený rozsah a charakter práv a povinností, jednak medzi manželmi a jednak rodičovských práv a povinností, nie je možné rozhodnutím súdu určovať, že práva a povinnosti medzi manželmi sú rovnaké. Súd preto nemohol ani v tomto prípade vyhovieť návrhu otca, keďže ním požadované určenie rovnosti práv a povinností, mu vyplýva priamo zo zákona a teda disponuje rovnakými právami a povinnosťami ako jeho manželka.

V prípade návrhu otca na určenie povinnosti matke, aby v čase jej neprítomnosti v domácnosti, keď je matka v práci, bola povinná mu maloleté deti dať, súd nemohol vyhovieť, keďže maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. V danom prípade výkon práce nie je dôvodom na zmenu osobnej

starostlivosti. Osobná starostlivosť o dieťa neznamená sústavne byť s dieťaťom bez možnosti zveriť ho dočasne inej osobe. V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že detí sú v čase matkinej práce v bezpečí, matka im zabezpečila starostlivosť u svojich rodičov a svojej sestry. Takéto poskytovanie osobnej starostlivosti matkou je v súlade so zákonom. Je predpokladom, že rodičia pracujú a v čase práce nie je možné, aby boli prítomné v domácnosti so svojimi deťmi. Ide o skutočnosť, ktorá sama o sebe nie je dôvodom na to, aby deti boli rodičom odňaté. Otec maloletých detí je rovnako zamestnaný a je teda nepochybné, že ani v jeho prípade by nebolo možné zabezpečiť sústavnú osobnú prítomnosť pri deťoch a tento by rovnako musel riešiť starostlivosť o deti v čase svojich pracovných povinností. Za týmto účelom sú vytvárané aj materské školy a školské zariadenia, príp. iné kolektívne zariadenia pre deti. Maloleté O. a X. sú v čase, keď nie sú v základnej, resp. v materskej škole a keď je ich matka v práci, so svojimi blízkymi, so starými rodičmi a so svojou tetou, čím je zabezpečená starostlivosť v maximálne vyhovujúcej miere, keďže súd má za to, že starostlivosť blízkych v domácom prostredí, je plne v záujme detí a dokonca pre detí často aj vhodnejšia alternatíva ako kolektíve zariadenia. Maloletým deťom je tak v danom prípade poskytovaná potrebná starostlivosť, ktorá je plne v súlade so zákonom a súd nevzhliadol žiaden dôvod meniť osobnú starostlivosť o deti tak, ako to požadoval v návrhu otec. Nezveriť maloleté detí iným osobám, nie je možné matke zakázať len z dôvodu, že otec s uvedenými osobami v súčasnosti nemá pozitívne vzťahy a je negatívny vo vzťahu k celej rodine matky. Podľa súdu nie je daný zákonom stanovený dôvod na úpravu styku detí s blízkymi osobami, teda že pomery v rodine by si takú úpravu vyžadovali.

Návrhu otca na vrátenie pôvodnej adresy maloletým deťom, rovnakom nebolo možné vyhovieť. Matka maloletých detí sa s deťmi presťahovala k svojim rodičom, kde v súčasnosti žijú. Deti majú vytvorené vhodné výchovné podmienky, prostredie na svoje povinnosti, ale aj záľuby a záujmy. Formálne prehlásenie adresy trvalého pobytu bolo v danom prípade výsledkom sťahovania sa a zabezpečenie všetkých potrieb maloletým deťom, čo je plne v súlade s ich záujmom. Deti sú aj naďalej na adrese trvalého pobytu v meste Partizánske, a v byte u starých rodičov počas neprítomnosti matky z dôvodu plnenia jej pracovných povinností, sa tak nachádzajú „doma“. Takto zabezpečená starostlivosť matkou a vytvorenie podmienok pre čo najlepšiu výchovu a výživu detí, je nepochybne na prospech detí. Čo sa týka konania na správnom orgáne, ktorý rozhodol o zmene trvalého pobytu, do tohto konania nie je okresný súd oprávnený zasahovať a skúmať splnenie podmienok na rozhodnutie o zmene trvalého pobytu. Súd v danom prípade vzal do úvahy záujmy detí, ako aj charakter dočasnej úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, O. a X., a v tomto smere nebolo zistené porušenie práv detí.

Súd sa ďalej zaoberal aj námietkami otca ohľadne procesného pochybenia pri nariadení predbežného opatrenia dňa 20.11.2014, ďalej skutočnosťou, či je, alebo nie je možné vydať predbežné opatrenie, ktoré má rovnaký obsah, ako by malo rozhodnutie vo veci samej, ako aj vydania rozhodnutia o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia až v posledný deň lehoty a tiež aj námietkami otca na porušenie jeho ústavných práv.

V prípade absentujúcej plnej moci právnej zástupkyne matky v konaní, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie, súd uvádza, že táto pri podaní návrhu matkou nebola predložená, ale až dodatočne, pričom v čase rozhodovania súdu o návrhu oboch rodičov na nariadenie predbežného opatrenia, súd disponoval riadnou plnou mocou oprávňujúcou právnu zástupkyňu konať za matku maloletých detí. Doplnenie chýbajúcej plnej moci nie je dôvodom pre nevyhovenie návrhu, ale ide o odstrániteľnú procesnú vadu, ktorá odstránená bola.

Navrhovateľ nesúhlasí s tým, že obsah rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia sa v prípade úpravy výkonu rodičovských práv zhoduje s rozhodnutím vo veci samej. Súd poukazuje na charakter upravovaných práv a povinností, kedy nie je možné slovné vyjadrenie inou formou. V danom prípade sa nejedná o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej. Súd len dočasne upravil výkon rodičovský práv a povinností na čas, kým nebude rozhodnuté vo veci samej. Nie je možné rozhodnúť o zverení detí, vyživovacej povinnosti a o úprave styku tak, aby slovne tieto práva a povinnosti boli vyjadrené iným spôsobom ako je to v rozhodnutí vo veci samej. Samotný charakter predbežného opatrenia v tomto prípade svedčí pre posúdenie práv a povinností, ktoré sa majú dočasne upraviť. Rozdiel medzi úpravou rodičovských práv a povinností formou predbežného opatrenia spočíva práve v dočasnosti úpravy

vyvolanej naliehavým záujmom v danej chvíli, t. j. v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v čase rozhodovania súdu o takomto návrhu. Nie je pritom rozhodujúce, či slovné vyjadrenie evokuje rozhodnutie vo veci samej, ale je potrebné neustále mať na zreteli, že sa jedná o predbežné opatrenie. Súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, že predbežným opatrením sa takto dosiahlo to, čo možno dosiahnuť až rozhodnutím vo veci samej, a to z dôvodu, že komu budú deti zverené, kto a v akej výške bude platiť výživné na maloleté deti a ako bude upravený styk maloletých detí s rodičmi v konaní vo veci samej, nie je možné v súčasnosti určiť, nakoľko súd bude pri rozhodovaní vychádzať zo stavu v čase rozhodovania vo veci samej a bude prihliadať na situáciu a pomery v čase meritórneho rozhodovania súdu.

Ohľadne námietok otca, že v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. došlo k rozhodnutiu o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia až posledný deň lehoty, a teda došlo v jeho prípade k odmietnutiu spravodlivosti, súd uvádza, že lehota určená zákonom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zákonnou lehotou a súd je oprávnený rozhodovať o návrhu v ktorýkoľvek deň danej lehoty. Keďže v tomto prípade bola lehota sedemdňová a súd rozhodol v jej posledný deň, zákonná lehota bola dodržaná. Navrhovateľom uvádzaná skutočnosť, že súd nerozhodol včas, tak nie je pravdivá. Nakoľko v konaní bol podaný aj návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, súd jedným rozhodnutím rozhodol o všetkých podaných návrhoch, čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. V tomto prípade sa nejedná o nerovnosť účastníkov konania, keď súd rozhodol o oboch návrhoch spoločne a súd ani neodmietol rozhodnúť o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ale o tomto rozhodol v zákonom stanovenej lehote pre uvedené rozhodnutie. Nakoľko boli splnené podmienky na rozhodnutie o oboch návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia, tak o návrhu otca ako aj o návrhu matky, súd rozhodol jedným rozhodnutím, čo je jednoznačne v súlade so zákonom. Len pre úplnosť súd dodáva, že by nebolo v súlade so zákonom, ak by aj o návrhu matky rozhodol až siedmy deň lehoty len preto, že aj o návrhu otca rozhodoval v posledný deň, ale rovnosť v tomto prípade spočívala v tom, že o návrhoch rozhodol v čase, kedy boli zabezpečené všetky podklady pre rozhodnutie o daných návrhoch.

Kontrola ústavnosti v Slovenskej republike neprináleží okresnému súdu, ale je v právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatovať, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky. Okresný súd Partizánske nie je oprávnený na to, aby konštatoval, či došlo k porušeniu ústavy. Súd v tomto prípade konal a koná tak, aby boli zabezpečené práva a povinnosti všetkých zúčastnených, teda nielen navrhovateľa ako otca a jeho manželky ako matky maloletých detí, ale tiež aby boli zabezpečené práva a povinnosti aj maloletých detí. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že úpravou styku s maloletými deťmi bola matka zvýhodnená, súd považuje za potrebné uviesť, že ak nie sú splnené podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, čo bolo aj v danom prípade, nie je možné zabezpečiť styk rodičov s deťmi v identickom pomere tak, aby úplne rovnaký čas mali obaja rodičia, keďže v tomto prípade záujem dieťaťa vysoko prevažuje záujem rodiča. Ak by bol styk otca v rovnakom rozsahu ako je čas matky s deťmi, jednalo by sa v podstate o striedavú osobnú starostlivosť a na jej uloženie neboli podmienky v čase rozhodovania splnené.

V neposlednom rade súd považoval za potrebné vyjadriť sa k námietkam, že matka predkladala na úradoch neplatné predbežné opatrenie, že súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o predbežnom opatrení správu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a že trestné oznámenie vo veci ublíženia na zdraví voči otcovi je klamstvom.

Konanie správnych orgánov, ako aj školských zariadení v danom prípade nie je možné preskúmavať v tomto konaní. Okresný súd Partizánske nie je právomocný na preskúmavanie rozhodnutí vydaných v správnom konaní.

Súd pri posudzovaní správ poskytnutých mu inými orgánmi vychádza z údajov tam uvedených. Ak má však navrhovateľ akékoľvek pochybnosti o pravdivosti tam uvádzaných údajov a ak má za to, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, príp. iný orgán pochybil pri výkone svojej činnosti, má možnosť domáhať sa nápravy na orgáne, ktorý správu, príp. rozhodnutie vydal. V konaní pred súdom má možnosť preukázať opak predložením relevantných dôkazov, ktoré by takto vykonané šetrenie príslušného

úradu spochybnili. Správa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je pre súd záväzná, súd má možnosť túto vyhodnocovať rovnako ako iné zabezpečené dôkazy, avšak kým nie je preukázaný opak, nemá dôvod pochybovať o vykonaných šetreniach. Za vypracovanie správy, a teda aj za obsah v nej uvádzaných informácií, nesie zodpovednosť samotný úrad a súd jej obsah posúdi v spojení s ostatnými zabezpečenými dôkazmi a zistenými skutočnosťami.

Záverom súd uvádza, že nie je v jeho právomoci posúdiť ani trestné oznámenie vo veci ublíženia na zdraví, z ktorého je obvinený navrhovateľ. Na posúdenie, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu, príp. iného deliktu, nie je oprávnený súd v konaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ale na toto sú oprávnené orgány činné v trestnom konaní a súd v trestnom konaní.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, O. a X.. Skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasí s úpravou práv ako bola určená uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. - 57 zo dňa 20.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 123 zo dňa 20.01.2015, sama o sebe nestačí na nové rozhodnutie o úprave výkonu týchto práv a povinností formou nariadenia predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú dočasnú úpravu pomerov inak, než už bolo rozhodnuté. Takýmto dôvodom by boli pomery na strane matky a detí, ktorého dôsledkom by boli ohrozené záujmy maloletých detí, alebo ktoré by inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňovali ich vývoj, či tiež dôvody osvedčujúce skutočnosť, že práva a povinností tak, ako boli nariadené predbežným opatrením, nie sú dodržiavané alebo sú porušované, príp. že starostlivosť o deti nie je zabezpečovaná.

Navrhovateľ podaným návrhom tieto základné predpoklady neosvedčil.

Keďže z vyššie uvedených dôvodov nemal súd preukázané splnenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ a § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň navrhovateľ náležite neodôvodnil a ani neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Potreba dočasnej úpravy pomerov ako predpokladu nariadenia predbežného opatrenia je daná len v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom dotknutého účastníka.

Vzhľadom na uvedené súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko mal za to, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy vzťahov účastníkov.

Návrh na zmenu a zrušenie uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. - 57 zo dňa 20.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 123 zo dňa 20.01.2015 súd zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho zrušenie a že nie je daný tiež žiaden dôvod na zmenu prijatého rozhodnutia. Novej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa možno domáhať samostatným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom osvedčí navrhovateľ naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.