Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BB-75S-46-2022.pdf
PDF · 105.75 KB
Case nature
Subarea
BB-75S/46/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Kurinec – Rimavská Sobota, so sídlom Rožňavská 848/3, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 35 665 696, zast.: JUDr. Martin Landl, advokát so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz, Regionálna organizácia Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 43, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 418 803, zast.: JUDr. Pavol Halaj, advokát so sídlom Námestie Slobody 2, 05 01 Revúca, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., 2/ A. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom F. G. XX, XXX XX D. E., 3/ H. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom I. XXX, XXX XX D. E., ďalší účastníci konania zast.: Mgr. Peter Kováčik, advokát so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predstavenstva žalovaného č. 23/2021/2022 zo dňa 20. apríla 2022, takto
rozhodol:
rozhodol:
Vec p o s t u p u j e Okresnému súdu Rimavská Sobota ako súdu vecne a miestne príslušnému.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) dňa 22. júna 2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predstavenstva žalovaného prijatého na zasadnutí predstavenstva konaného dňa 12. apríla 2022 a zaslaného žalobcovi podaním č. 23/2021/2022 zo dňa 20. apríla 2022 (ďalej aj „rozhodnutie predstavenstva žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie dozornej rady žalovaného č. 01/2022 - DR RgO SPZ zo dňa 12. januára 2022 (ďalej aj „rozhodnutie dozornej rady žalovaného“). Rozhodnutím dozornej rady žalovaného bolo zrušené Opatrenie žalobcu č. 001/2021 zo dňa 19. júla 2021 (výrok I.), ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie ďalším účastníkom konania (vylúčenie ďalších účastníkov konania ako členov z poľovníckeho združenia) a ďalej bolo zrušené Opatrenie žalobcu č. 002/2021 zo dňa 25. septembra 2021, Opatrenie žalobcu č. 003/2021 zo dňa 25. septembra 2021 a Opatrenie žalobcu č. 004/2021 zo dňa 25. septembra 2021 (výrok II.), ktorými členská schôdza žalobcu odmietla jednotlivé odvolania ďalších účastníkov konania podané proti Opatreniu č. 001/2021. Žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie predstavenstva žalovaného aj rozhodnutie dozornej rady žalovaného zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu odmietol z dôvodu, že žalobca nie je subjektom procesne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby (žalobu mohli podať len disciplinárne potrestaní účastníci konania, nie však orgán, ktorý rozhodnutie o disciplinárnom potrestaní vydal). Pre prípad, že by sa správny súd s posúdením procesnej legitimácie žalobcu nestotožnil, žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázal na to, že najvyšším orgánom žalovaného medzi zasadnutiami snemu je rada, ktorá sa schádza spravidla raz ročne. Medzi zasadnutiami rady obstaráva všetky záležitosti žalovaného predstavenstvo (§ 24 ods. 1 písm. a/ Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu), pričom podľa § 4 ods. 16 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu
orgán SPZ o jeden stupeň nižší má v období, kedy nezasadá orgán o stupeň vyšší, jeho právomoci, ak tieto stanovy neustanovujú inak. Tieto rozhodnutia však musí na svojom najbližšom zasadnutí zastúpení orgán SPZ potvrdiť, inak strácajú platnosť a účinnosť. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie predstavenstva tak musí byť potvrdené na zasadnutí rady žalovaného, inak stratí platnosť a účinnosť. Správna žaloba preto nesmeruje voči definitívnemu rozhodnutiu vo veci, a preto je podaná aj predčasne.
3. Zástupca ďalších účastníkov konania vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol, eventuálne, aby ju zamietol. Konštatoval, že nie je daná právomoc správneho súdu na prejednanie správnej žaloby. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, resp. jeho orgánu v žiadnom prípade nie je rozhodnutím pri výkone verejnej moci, ani rozhodnutím orgánu verejnej správy a žiaden osobitný predpis nezveril predstavenstvu žalovaného rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného a vyjadreniu ďalších účastníkov konania zotrval na dôvodnosti podanej správnej žaloby.
5. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) citovaného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2013 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/46/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/46/2022.
6. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP: (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
9. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy. b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 7 písm. d) SSP správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 12. Podľa § 18 ods. 2, 5 SSP: (2) Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. (5) Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
13. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
14. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
16. Podľa § 12 ods. 1 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
18. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej v skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 20. Správny súd pred vykonaním súdneho prieskumu v správnej žalobe označeného rozhodnutia predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (§ 97 SSP).
21. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o poľovníctve“): (1) Na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky; je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. (2) Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
22. Podľa § 71 ods.1, 2, 3 Zákona o poľovníctve: (1) Štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva. (2) Orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú: a) ministerstvo, b) okresný úrad v sídle kraja, c) okresný úrad. (3) Štátnu správu na úseku poľovníctva v lesoch patriacich do vojenských obvodov vykonáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
23. Podľa § 80 ods. 9 Zákona o poľovníctve občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.
24. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
25. Podľa § 20 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu (ďalej aj „SPZ“) regionálna organizácia je organizačnou zložkou s právnou subjektivitou, ktorá vykonáva činnosť na území regiónu a tvoria ju všetky poľovnícke združenia, ktorých poľovný revír sa nachádza v príslušnom regióne, iné poľovnícke združenia alebo kluby, ktoré majú sídlo v regióne pôsobnosti okresnej/regionálnej organizácie a nezaradení členovia SPZ, ktorí nevyužili svoje právo na združenie sa v poľovníckom združení alebo klube. Okresná/regionálna organizácia SPZ plní na úseku poľovníctva úlohy, ktorými ju poverí obvodná poľovnícka komora. Nezaradeným členom SPZ je člen SPZ, ktorý nie je členom žiadneho poľovníckeho združenia na území SR.
26. Podľa § 4 ods. 1 Stanov SPZ Slovenský poľovnícky zväz je budovaný na humanitných a demokratických zásadách. Orgány SPZ sú volené členmi SPZ demokratickým spôsobom a sú im za svoju činnosť zodpovedné. Orgány SPZ sú povinné prerokovávať a včas riešiť iniciatívne návrhy, pripomienky a sťažnosti členov SPZ, dôsledne dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy. Uznesenia vyšších orgánov SPZ sú záväzné pre nižšie orgány SPZ, organizačné zložky a pre členov SPZ. Člen vyššieho orgánu SPZ sa môže zúčastniť na rokovaní nižšieho orgánu SPZ, ak bol na rokovanie prizvaný, alebo bol na rokovanie vyšším orgánom SPZ delegovaný. Vyšší orgán SPZ je oprávnený v záujme dodržiavania interných predpisov preskúmať z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu právoplatné rozhodnutie a uznesenie nižšieho orgánu SPZ, ak je podozrenie, že pri jeho vydaní alebo prijatí došlo k porušeniu interného predpisu. Takéto rozhodnutie môže zrušiť alebo zmeniť, okrem druhostupňového rozhodnutia rady SPZ a dozornej rady SPZ. V neprospech člena tak môže urobiť iba do uplynutia premlčacej lehoty.
27. Z obsahu súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Kurinec - Rimavská Sobota (ďalej aj „poľovnícke združenie“) zo dňa 19.07.2021 (č. 001/2021) uznal A. B., A. F., H. F. (ďalší účastníci konania) za vinného z disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. b) až d) Disciplinárneho poriadku SPZ, za čo ďalším účastníkom konania uložil trest vylúčenia z poľovníckeho združenia. Rozhodnutie výboru poľovníckeho združenia bolo potvrdené členskou schôdzou poľovníckeho združenia, ktorá sa konala dňa 25.09.2021 (výročná členská schôdza rozhodla o zamietnutí odvolaní ďalších účastníkov konania a potvrdila rozhodnutie výboru poľovníckeho združenia zo dňa 19.07.2021). Ďalší účastníci konania podali žalovanému sťažnosť (sťažnosti) na nezákonný postup žalobcu týkajúci sa ich vylúčenia z poľovníckeho združenia. O sťažnosti (sťažnostiach) ďalších účastníkov konania rozhodla dozorná rada žalovaného tak, že zrušila Opatrenie č. 001/2021 prijaté dňa 19.07.2021 výborom poľovníckeho združenia ako aj Opatrenie č. 002/2021, 003/2021 a 004/2021 prijaté dňa 25.09.2021 členskou schôdzou poľovníckeho združenia. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu dozornej rady žalovaného rozhodlo predstavenstvo žalovaného na svojom zasadnutí dňa 12.04.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo.
28. Podľa Správneho súdneho poriadku sa za orgány verejnej správy považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP). Rozhodnutia organizačných zložiek Slovenského poľovníckeho zväzu (poľovníckych združení ako aj regionálnej organizácie) by podliehali súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (t. j. nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Aj keď pojem „verejnej správy“ nie je možné dostatočne pozitívne vymedziť, možno ho charakterizovať tak, že „sa jedná o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo realizáciu zákona, ktorá je vykonaná osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu). Možno pod ňou rozumieť správu verejných záležitostí, realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte, je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako zákonom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejno - právnych subjektov. Verejnú správu v zmysle organizačnom predstavujú nielen subjekty ich primárneho výkonu, t. j. štát prostredníctvom vlastných orgánov, ale tiež prostredníctvom verejnoprávnych subjektov ako predstaviteľov a nositeľov verejnej moci.“(Rozsudok
NSS SR sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023). Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu je organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu s právnou subjektivitou, plní na úseku poľovníctva úlohy, ktorými ju poverí obvodná poľovnícka komora, môže nadobúdať a hospodáriť s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, podpisuje vo svojom mene zmluvy, nakladá s finančnými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu, má vlastné orgány (snem, rada, predsedníctvo, dozorná rada). Regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu je právnickou osobou, ktorá sa zakladá na jej ustanovujúcom sneme zvolaným okresnou radou Slovenského poľovníckeho zväzu prijatím uznesenia o jej založení. Podmienkou vzniku regionálnej organizácie je uznanie záväznosti týchto stanov, zvolenie orgánov a začlenenie do organizačnej štruktúry SPZ na základe rozhodnutia rady SPZ. Regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu nie je orgánom štátnej správy, ani orgánom územnej samosprávy. Rovnako nie je orgánom záujmovej samosprávy, na rozdiel od Slovenskej poľovníckej komory, ktorú možno považovať za verejnoprávnu korporáciu a nositeľa záujmovej samosprávy. Táto predstavuje jednu z foriem výkonu verejnej moci. V slovenskom právnom poriadku to formálne dokazuje napr. § 1 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takéto postavenie Správny poriadok nepriznáva orgánom občianskych či iných združení.
30. Správny súd podporne poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/30/2018 zo dňa 08.11.2018, ktorý uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky už podľa predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) účinnej do 30. júna 2016 sa ustálil v názore, že orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej a že na konanie nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy. Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnu záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.“ V obdobnom zmysle rozhodol aj Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. 1KO/4/2020 zo dňa 08.06.2021 ktorý (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017) konštatoval, že: „ ... poľovnícke združenie je záujmovou samosprávou sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia za určitých podmienok môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak nemožno opomínať zásadnú podmienku - musí ísť o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. V citovanom rozhodnutí sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu, následkom, ktorého bolo uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Disciplinárne previnenie člena poľovníckeho združenia vyplýva z porušenia Disciplinárneho poriadku vydávaného Slovenským poľovníckym zväzom. Súdnemu prieskumu v správnom súdnictve by podliehalo napríklad rozhodnutie vydané v dôsledku toho, že by sa člen združenia dopustil priestupku alebo iného správneho deliktu v zmysle zákona o poľovníctve. V predmetnej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe Stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy...V prejednávanej veci sa žalobca dopustil porušenia Stanov a Domáceho poriadku poľovníckeho združenia, t. j. predpisov vykazujúcich rýdzo súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckym združením, ktoré má povahu právnickej osoby. Napadnuté uznesenie je síce rozhodnutie o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia ako fyzických osôb, nie je však rozhodnutím vydanými vo verejnom záujme.“
31. Správny súd taktiež poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL ÚS 19/2014
- 83 zo dňa 16.03.2016, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky špecifikoval štyri kritériá, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva, a teda ide o súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. „Prvým kritériom je spôsob založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým kritériom je integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti, či právnemu subjektu bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium spočíva v cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy cieľom musí byť verejný záujem. Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej jednotlivým orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou, keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľovného lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej činnosti uskutočnenej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy.“ Tiež konštatoval v bode 122., že „... v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno - mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v zákone. Zákon č. 274/2009 Z. z. žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno - právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno - právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer.“
32. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného (rozhodnutia predstavenstva a dozornej rady), ktorými boli zrušené rozhodnutia žalobcu (výboru a členskej schôdze poľovníckeho združenia), v zmysle ktorých sa ďalší účastníci konania ako členovia poľovníckeho združenia mali dopustiť porušenia Stanov poľovníckeho združenia, t. j. predpisov vykazujúcich výlučne súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckym združením. Žalovaný de facto zrušil disciplinárne rozhodnutia žalobcu z dôvodu porušenia vnútorných predpisov Slovenského poľovníckeho zväzu (Stanov a Disciplinárneho poriadku). S poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že rozhodnutie, ktorého prieskumu sa domáha žalobca v správnom súdnictve, je rozhodnutím vydaným výlučne v rámci vnútornej autonómie organizačnej zložky Slovenského poľovníckeho zväzu, nie je však rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy). Žalovaný sa pri rozhodovaní neriadil právnymi predpismi v oblasti verejnej správy, ale postupoval a rozhodol podľa Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu (zrušil rozhodnutia poľovníckeho združenia v zmysle § 4 ods. 1 Stanov SPZ). Je nesporné, že rozhodnutie predstavenstva žalovaného sa týka práv a povinností fyzických osôb (A. B., A. F. a H. F.), nie je však rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy). V predmetnej veci od samého začiatku vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe vnútorných predpisov (stanov) v záujmovej oblasti svojich členov, teda v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia žalobcu, ako aj žalovaného, nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov sú vzťahy medzi organizačnými zložkami Slovenského poľovníckeho zväzu navzájom (právomoc a kontrolná funkcia) a medzi ich členmi (práva a povinností) súkromnoprávnymi vzťahmi, o ktorých sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní. Tieto vzťahy sa riadia Stanovami a ďalšími internými predpismi Slovenského poľovníckeho zväzu, preto nespadajú do oblasti verejnej správy. V predmetnej veci je preto potrebné postupovať
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a rozhodnutie predstavenstva žalovaného preskúmať v občianskoprávnom konaní.
34. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že s poukazom na § 2, § 3 a § 6 SSP a § 137 CSP nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa § 12 v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný Okresný súd Rimavská Sobota. Správny súd preto s poukazom na § 18 ods. 2 SSP rozhodol o postúpení veci príslušnému súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na nedostatok právomoci sa správny súd bližšie nezaoberal námietkami uplatnenými v správnej žalobe.
35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). 35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).