Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-578-2003.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/578/2003
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, so sídlom Námestie L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt IVO PLUS, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 025 461, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 754,86 Eur (52 867,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 54/03, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 115,62 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 754,86 Eur (52 867,00 Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Ro/1512/2002 zo dňa 11. 07. 2002.
Poverením č. 5601 000657 * zo dňa 22. 04. 2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Národná 6 (t.č. Kollárova 39), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 54/03.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24K/398/00 zo dňa 27. 01. 2003, právoplatným dňa 29. 04. 2003 súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurz na povinného pre nedostatok majetku a následne dňa 26. 10. 2005 bol povinný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súdny exekútor si zároveň uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil súdu exekučný spis EX 54/03.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 4937/S, považoval za preukázané, že povinný bol z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu dňa 26. 10. 2005 na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24K/398/00 zo dňa 27. 01. 2003, právoplatné dňa 29. 04. 2003, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - povinného pre nedostatok majetku. Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Súd preskúmal uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24K/398/00 zo dňa 27. 01. 2003 a zistil, že v danej veci súd nemal preukázanú existenciu podmienok pre vyhlásenie konkurzu a to najmä dostatok majetku.
V zmysle právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/21/2011 zo dňa 28. 01. 2013, ak však bol povinný vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia súdu, ktorým bol zrušený konkurz inak ako po splnení rozvrhového uznesenia, je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastaviť exekúciu, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže bol v danom prípade povinný vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku zamietnutý, teda bola konkurzným súdom skonštatovaná nemajetnosť povinného, súd aplikoval vyššie uvedený právny názor a exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 288,02 Eur, z toho odmena 146,50 Eur, odmena za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 Eur, odmena za manipuláciu zo spismi 0,66 Eur, náhrada hotových výdavkov 58,35 Eur, náhrada za stratu času 1,32 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 48,00 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku / v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony "prevzatie návrhu + založenie spisu" (15 min.) a "štúdium návrhu, exekučného titulu a príloh" (15 min.), čo je nevyhnutne zahrnuté pod úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd súdnemu exekútorovi neuznal odmenu za úkon exekučnej činnosti "vyúčtovanie trov ex." (1 hod.), keďže uvedený úkon nie je úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí (viď právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011). Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 150 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení konania, výzva na úhradu trov ex. + faktúra, zrušenie blokácie - Ľ. Y., odblokovanie nehnuteľnosti - KN BB, zrušenie blokácie motorového vozidla, vrátenie poverenia, archivácia spisu a štátny archív - žiadosť o súhlas so skartovaním - každý úkon po 15 min., oznámenie o ukončení exekúcie 30 min. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Prihliadnuc na charakter úkonu, spôsob jeho vykonania, rozsah exekúcie, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon "štúdium spisu + správa o stave exekúcie" zo dňa 29. 07. 2003 len 30 min. namiesto 60 min.
Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 120 minút, t. j 2 začaté hodiny x 6,64 Eur, t.j. 13,28 Eur, viď právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14 CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Súd pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi postupoval tak, že mu neuznal odmenu za 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie 10 x doručenie exekučného príkazu a 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré
patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.
V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012).
Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi 16 úkonov za 3,32 Eur t.j. 53,12 Eur podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (11 x) a za každé zisťovanie účtu povinného (1 x).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu za manipuláciu so spismi podľa § 21 vyhlášky, konkrétne za potvrdenie zo spisu - správa o stave exekúcie zo dňa 29. 07. 2003 vo výške 0,66 Eur, nakoľko by išlo o duplicitnú odmenu. Súdny exekútor si odmenu za úkon exekučnej činnosti štúdium spisu + správa o stave exekúcie zo dňa 29. 07. 2003 vyúčtoval podľa § 14 ods. 1 písm. a) v trvaní 60 min. čo mu súd skrátil na 30 min. účelne vynaložených na exekúciu. Vzhľadom na to, že súd priznal súdnemu exekútorovi tento úkon v odmene podľa § 14 ods. 1 písm. a) v trvaní 30 min. odmenu podľa § 21 vyhlášky vo výške 0,66 Eur mu viac nepriznal.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo výške 33,19 Eur. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu druhého dielu vyhlášky - "Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie", a to § 14, 15 a 16 vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa § 6 vyhlášky.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky vo výške 59,67 Eur, z toho 30,80 Eur za poštovné, tlač a kopírovanie 15,70 Eur, poplatky 2,99 Eur, cestovné náhrady 2,36 Eur, náhrada za stratu času 1,32 Eur, telekomunikačné poplatky 1,50 Eur a režijné náklady 5,00 Eur. Súd preskúmal predložený exekučný spis EX 54/03 a na základe toho priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné len vo výške 10,48 Eur a to za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,16 Eur, príkazu na začatie exekúcie ODI 1,16 Eur, pomernú časť za doručenie exekučného príkazu ODI 0,60 Eur, exekučného príkazu 6 x 1,16 Eur, pomernú časť za doručenie príkazu na začatie exekúcie - Ľ. Y. 0,25 Eur a pomernú časť za doručenie exekučného príkazu - oprávnený 0,35 Eur. Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné vo výške 13,40 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zvyšné hotové výdavky - poštovné vo výške 6,92 Eur neuznal pretože má zato, že tie vykonal súdny exekútor osobným doručením. Súd má z vlastného exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručoval tunajšiemu súdu písomnosti osobne a aj tak si za ne vyúčtoval hotové výdavky - poštovné, rovnako sa súd môže domnievať, že uplatnené poštovné, ktoré nedokladoval v predloženom exekučnom spise doručenkami, resp. vrátenými obálkami z dôvodu ich nedoručenia, súdny exekútor nedoručoval prostredníctvom poštovného doručovateľa, ale osobne, nakoľko sa jedná o inštitúcie, ktoré majú sídlo v mieste sídla exekútorského úradu konajúceho súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poplatky spolu vo výške 2,99 Eur.
Súd na základe neúčelnosti nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 5,00 Eur za hotové výdavky - režijné náklady. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd tiež preskúmal hotové výdavky - tlač a kopírovanie a súdnemu exekútorovi ich priznal vo výške 12,80 Eur (128 písomnosti á 0,10 Eur), nakoľko súdu predložil presnú špecifikáciu tlače a kopírovania listín. Zvyšnú uplatňovanú časť týchto hotových výdavkov vo výške 2,90 Eur ( 29 písomnosti á 0,10 Eur) však súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sa jedná o budúce náklady, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú až v budúcnosti.
Súd posudzoval tiež účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,50 Eur za telekomunikačné náklady. Súdny exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky - cestovné náhrady vo výške 2,36 Eur za pracovnú cestu zo dňa 04. 07. 2003, osobným motorovým vozidlom Š. B. X,X O., priemerná spotreba 8,1 l/100 km, cena PHM 29,30 Skk. Pracovnú cestu, spolu 10 km, vykonal súdny exekútor za účasti zamestnanca EÚ D. J., za účelom zistenia majetkových pomerov povinného - súpis hnuteľných vecí. Súd priznáva súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v takej výške, v akej si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní, pretože pracovnú cestu považuje za účelnú a zároveň mu priznáva aj náhradu za stratu času vo výške 1,32 Eur, nakoľko pracovná cesta trvala 1 hodinu, t.j. 2 x 0,66 Eur.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 115,62 Eur, z toho odmena 66,40 Eur (16 úkonov á 3,32 Eur a 13,28 Eur za 120 min.), náhrada hotových výdavkov 29,99 Eur, 20 % DPH z celých trov (základ dane 96,35 Eur), t.j. 19,27 Eur.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.