Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Csp-14-2022.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: C. F., s.r.o., so sídlom v V., ul. U. XX, C.: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z., Z. XXX/XX, o zaplatenie 445,52 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 445,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45 eur od 21.02.2019 do 27.05.2019, zo sumy 45 eur od 21.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 24.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 21.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 21.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 23.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 21.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 21.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 22.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 45 eur od 22.11.2019 do zaplatenia a zo sumy 45 eur od 22.12.2019 do zaplatenia.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 28.03.2022 doručená žaloba pôvodného žalobcu, X. J. V., a.s., ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.08.2019 do zaplatenia.. Žalobu odôvodnil tým, že medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a zˇalovany´m ako dlžníkom bola dna 29.11.2018 uzatvorená´ Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 547,90 eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička - finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (biela technika). Kúpna cena tovaru bola 547,90 eur. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 13 mesačných splátkach v sume 45 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 585 eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 135 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, banka listom z dňa 27.06.2019 - Predžalobná upomienka, vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornila, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.08.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 23.08.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v
Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musela banka počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 445,52 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní.
2. V priebehu konania, dňa 07.10.2022, bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 18.10.2022, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.
3. Žalovanému bola žaloba doručená podľa § 116 ods.2 Civilného sporového poriadku dňa 04.11.2022, pričom žalovaný na doručenú žalobu nereagoval.
4. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a podľa názoru súdu je hospodárnejšie rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi a to notárskou zápisnicou na č.l. 5, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 10, Informáciami o spotrebiteľskom úvere na č.l. 13, informáciou o RPMN a priemernej RPMN na č.l. 15, Obchodnými podmienkami na č.l. 18, predžalobnou upomienkou na č.l. 22, kópiou doručenky na č.l. 22 rubová strana, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru na č.l. 23, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 23 a 24, oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 51, dodatkom č. 5 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
5.1 Dňa 29.11.2018 žalovaný a pôvodný žalobca (banka X., a.s.) uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru v sume 547,90 eur bankou ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi. Účelom úveru bola úhrada kúpnej ceny za tovar. Splatnosť úveru bola dohodnutá v 13 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 45 eur, celková čiastka, ktorú má žalovaný zaplatiť bola uvedená vo výške 585 eur. Ďalej bola uvedená ročná úroková sadzba 12,68 %, RPMN 12,68 %, dátum splatnosti prvej splátky 20.12.2018 a ďalších dvanástich v 20. deň v mesiaci.
5.2 Žalovaný titulom splácania úveru zaplatil spolu sumu 135 eur v troch splátkach vo výške 45 eur, a to od 20.12.2018, 24.01.2019 a 27.05.2019. Listom - predžalobnou upomienkou zo dňa 27.06.2019 oznámila banka žalovanému, že je v omeškaní so splácaním úveru v celkovej výške 188 eur a upozornila ho, že ak túto dlžnú sumu nezaplatí v určenej lehote, banka bude oprávnená úver zosplatniť. Tento list si žalovaný prevzal dňa 04.07.20219. Listom - Oznámením o zosplatnení zo dňa 23.08.2019 oznámila banka žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz a vyzvala ho na úhradu sumy 445,58 eur. Doručenie tohto listu žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom.
5.3 Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2022 adresovaného žalovanému a z identifikácie postúpenej pohľadávky mal súd za preukázané, že spoločnosť žalobca nadobudol pohľadávku, o ktorú sa v konaní jedná a ktorej dlžníkom je žalovaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2021, teda po celkovej splatnosti úveru.
6. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
8. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
9. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).
12. Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
13. Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
14. Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
15. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
16. Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
21. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22.1 Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie Zmluvy, resp. zmluvy o tzv. spotrebiteľskom úvere, kedy si žalovaný nesplnil svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy.
22.2 Všeobecne platí, že, zmluva o úvere je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Zmluva o úvere je absolútny obchod. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky, v závislosti o jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Dlžník môže, pokiaľ si strany nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je poskytnutie úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Ak sa nedohodnú strany inak, nie je veriteľ zo zákona oprávnený viazať poskytnutie prostriedkov na preukázanie účelu ich použitia ani zachovať alebo obmedziť dlžníka v spôsobe akým používa poskytnuté peňažné prostriedky. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky, a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
22.3 V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods.6 Obchodného zákonníka). Ide o označenie pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu a medzi takého záväzky patrí aj zmluva o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22.4 V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. jej Dodatku č. 5 zo dňa 30.11.2021 právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného (X. a.s.) v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený úverovou zmluvou zo dňa 29.11.2018. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
22.5 Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu a vykonaným dokazovaním zistil, že podľa obsahu úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 547,90 eur. Z celkovej sumy 585 eur, ktorú mal žalovaný veriteľovi vrátiť v 13 mesačných splátkach, žalovaný vrátil iba sumu 135 eur. Zvyšok dlhu v sume 450 eur, žalovaný veriteľovi nevrátil, pričom posledná splátka bola splatná dňa 22.12.2019. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, resp. dlhu na č.l. 23 súd nepovažuje
za účinné, nakoľko žalobca nepreukázal, že by toto oznámenie banka žalovanému riadne doručila. Za preukázané má súd doručenie výzvy na zaplatenie omeškaných splátok (predžalobná upomienka z č.l. 22), avšak nie aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z č.l. 23. Preto súd konštatuje nesplnenie zmluvnej povinnosti žalovaného vrátiť veriteľovi zvyšnú časť nesplateného úveru s úrokom, t.j. 450 eur (10 splátok po 45 eur). Súd však rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku rozhodol o splnení povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 445,52 eur v zmysle uplatnenej žaloby. Splatnosť mesačných splátok, ktoré žalovaný nezaplatil bola podľa zmluvy vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný zaplatil celkovo prvé tri celé splátky istiny úveru, avšak s splátku splatnú dňa 20.02.2019 s omeškaním (zaplatil ju dňa 27.05.2019). Odvtedy nevykonal žiadnu úhradu, a preto je v omeškaní so splácaním celých 10 splátok úveru splatných od 20.03.2019 až do ich zaplatenia. Súd pri splatnosti týchto splátok prihliadal aj na ustanovenie § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka a ak deň splatnosti (1. deň v mesiaci) pripadol na deň pracovného pokoja, dňom splatnosti bol potom najbližší nasledujúci pracovný deň. Omeškanie následne nastalo v nasledujúci deň. Tomu zodpovedá výrok o dni, odkedy je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania pri jednotlivých splátkach v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. Patrí mu tak náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.