Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sd-3-2015.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: N. G., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX Y. pod F., O., zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom R. XX, XXX XX I., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2014, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2014 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 18.3.2008, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že keďže nedosiahol dobu zamestnania 20 rokov v I. kategórii funkcií (len 19 rokov a 222 dní) a zároveň, že k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok. Jeho služobný pomer skončil dňom 31.3.1991. Pripojil potvrdenie Ministerstva obrany SR, sekcie ekonomiky, odboru financovania a konsolidácie č. SEEK-32-316/2014-1 zo dňa 29.10.2014, z ktorého vyplýva, že zo služobného pomeru (v I. kategórii) k 31.1.1979 bol uvoľnený z dôvodov uvedených v ust. § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Pre dôchodkové účely sa tieto dôvody posudzujú tak, ako keby bol uvoľnený z reorganizačných dôvodov. Poukázal na ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v aktuálnom znení, § 21 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tiež na to, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany SR zo dňa 29.10.2014 bol uvoľnený zo služobného pomeru z reorganizačných dôvodov (§ 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.). Vek 55 rokov dovŕšil dňa 18.3.2008. V zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) (§ 14 ods. 4) zákona č. 100/1988 Zb. vykonával práce 19 rokov a 222 dní, t. j. viac ako 15 rokov. Vyššie uvedené skutočnosti odporkyňa odignorovala. S poukazom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d), e) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa v priebehu súdneho konania vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2014, ktorým opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 18.3.2008, v odôvodnení ktorého s poukazom na ust. § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21, § 174 ods. 1 a 2, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov uviedla, že vzhľadom na to, že v zamestnaní I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, navrhovateľ získal dobu základnej vojenskej služby v období od 27.8.1971 do 31.7.1973 v I. kategórii funkcií a dobu služobného pomeru vojaka z povolania od 1.8.1973 do 31.3.1991 v I. kategórii funkcií, t. j. 19 rokov a 222 dní, nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedených podmienok k 18.3.2008 nevznikol. Podmienkou nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľ nespĺňa, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31.12.1999. Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nevznikol ani dovŕšením 58. roku veku, nebola splnená podmienka trvania výkonu služby v I. a II. pracovnej kategórii k 31.12.1999. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neodpracoval 20 rokov v I. kategórii funkcií, nespĺňa vekovú podmienku uvedenú v § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nesplnil ani podmienku uvedenú v § 21 ods. 2 písm. b) a z I. kategórie funkcií k 31.3.1991 nebol uvoľnený ani prepustený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) a ani prepustený z dôvodov uvedených v § 21 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, ale bol k 31.1.1979 prepustený zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách z funkcie zaradenej do I. kategórie, pričom pre dôchodkové účely sa tieto dôvody posudzujú, ako keby bol prepustený z reorganizačných dôvodov a k tomuto dňu získal za dobu základnej vojenskej služby od 27.8.1971 do 31.7.1973 a za dobu v I. pracovnej kategórii od 1.8.1973 do 31.1.1979 len 2715 dní, t. j. 7 rokov a 160 dní, odporkyňa jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietla. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne vo veku 62 rokov, t.j. 18.3.2015.
Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 14.1.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.9.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 16.12.2014 ako vecne správne potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedla aj v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 16.12.2014.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 30.1.2015 poukázal na skutočnosť, že ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je ustanovením, ktoré bolo zakomponované do textu zákona až následnou novelizáciou s účinnosťou až od 1.1.2000. Pokiaľ je toto ustanovenie až následnou novelizáciou, z textácie jeho ustanovenia vyplýva, že je vo vzťahu k ust. § 21 tohto zákona len rozšírením okruhu subjektov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok. Ani novelizácie nezrušili nárok priznaný v zmysle ust. § 21 citovaného zákona. Poukázal tiež na ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v aktuálnom znení a uviedol, že pokiaľ by mala byť správna argumentácia odporkyne, tieto nároky by boli popreté, t. j. ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. by bolo porušené. Pripojil fotokópiu „Sdelení“ Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 23.3.1992.
Na pojednávaní konanom dňa 9.3.2015 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku zo 6.11.2014 a vyjadrení zo dňa 30.1.2015. Okrem osvedčenia, že bol rehabilitovaný, nebol k dnešnému dňu žiadnym spôsobom odškodnený. Uviedol tiež, že k 31.3.1991 bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní okrem iného uviedol, že má za to, že ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. len rozširuje okruh oprávnených subjektov na priznanie takéhoto dôchodku oproti ust. § 21. § 174 nemenil ust. § 21, len reagoval na dobu, ktorá uplynula po účinnosti tohto zákona a rozšíril to o ďalšie kategórie, zákonodarca to vyslovil slovíčkom tiež, čiže argumentácia o tom, že zamestnanie I. kategórie navrhovateľa netrvalo k 31.12.1999, neznamená, že jeho nároky podľa § 21 nie sú zachované. Odporkyňa mala za to, že iba v prípade, ak existuje kontinuálna doba 15 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii a z takéhoto zamestnania je prepustený z týchto dôvodov, iba v takom prípade pri dovŕšení 55 rokov veku má navrhovateľ nárok na starobný dôchodok v zmysle tohto ustanovenia. Myslí si, že je to veľmi reštriktívny výklad, pretože navrhovateľ vek 55 rokov dosiahol 18.3.2008, bol v I. pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. b), službu od roku 1973 do 1991 splnil a medzitým v roku 1979 bol z
takéhoto zamestnania aj z týchto dôvodov, ktoré vyžaduje zákon, prepustený. Jediné, na čo sa naňho vzťahuje zákon o rehabilitáciách je to, že má osvedčenie že bol rehabilitovaný, ale žiadny nárok s týmto spojený nemá. Čiže zarábal od roku 1979 do 1991 12 rokov menej ako mal, tento štát mu to nevedel odškodniť ani v tej forme, ktorú mu poskytuje zákon č. 87/1991 v spojení so zákonom č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ 15 rokov doby splnil, 55 rokov splnil a bol z nej prepustený. Že sa to nestalo na konci 15 rokov, to zákon nehovorí, je to príliš reštriktívne. Žiada preto zrušiť napadnuté rozhodnutia zo dňa 17.9.2014 v spojení so zmeňujúcim rozhodnutím, i keď to považuje za zvláštne, lebo sa nemení výrok. V prípade úspechu uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého podmienkou vzniku nároku podľa odseku 1 je, že zamestnanie trvalo do 31.12.1999. S poukazom na písomné vyjadrenie odporkyne navrhla napadnuté rozhodnutie spojené so zmenovým rozhodnutím, v ktorom bolo rozšírené vysvetlenie, prečo sa starobný dôchodok navrhovateľovi zamietol, ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie i v spojení so zmenovým rozhodnutím, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom.
Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 29.7.2014, doručenou odporkyni 4.8.2014, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 18.3.2008, t. j. od dovŕšenia 55. roku veku.
Z potvrdenia Ministerstva obrany SR, sekcie ekonomiky, odboru financovania a konsolidácie Bratislava č. SEEK-32-316-2014-1 zo dňa 29.10.2014 vyplýva, že podľa vyjadrenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava navrhovateľ nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia. Od 27.8.1971 do 31.7.1973 konal základnú vojenskú službu vo vojenskej škole v I. kategórii, od 1.8.1973 do 31.3.1991 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. kategórii. V tejto dobe je započítaná doba skutočného služobného pomeru od 1.8.1973 do 31.1.1979 v I. kategórii. Zo služobného pomeru bol navrhovateľ uvoľnený z dôvodov uvedených v § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách z funkcie zaradenej do I. kategórie, pričom pre dôchodkové účely sa tieto dôvody posudzujú ako keby bol uvoľnený z reorganizačných dôvodov. Započítaná bola aj doba od 1.2.1979 do 31.3.1991 (ako doba služby vojaka z povolania podľa ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách).
Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení) občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e); c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia Vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
V zamestnaní I. kategórie funkcií, postavenom na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľ získal len 19 rokov a 222 dní, nárok na starobný dôchodok mu preto v zmysle vyššie uvedených podmienok k 18.3.2008 nevznikol. Navrhovateľovi zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31.12.1999, preto podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení nesplnil. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov totiž podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 30.12.1999 a navrhovateľ služobný pomer skončil dňom 31.3.1991.
Keďže z I. kategórie funkcií k 31.3.1991 navrhovateľ nebol uvoľnený ani prepustený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona o sociálnom zabezpečení a nebol ani prepustený z dôvodov uvedených v § 21 zákona č. 87/1991 o mimosúdnych rehabilitáciách, ale bol k 31.1.1979 prepustený zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách z funkcie zaradenej do I. kategórie, pričom pre dôchodkové účely sa tieto dôvody posudzujú ako keby bol prepustený z reorganizačných dôvodov, a k tomuto dňu získal za dobu základnej vojenskej služby od 27.8.1971 do 31.7.1973 a za dobu v I. pracovnej kategórii od 1.8.1973 do 31.1.1979 len 2715 dní, t. j. 7 rokov a 160 dní, nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia mu nevznikol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné zohľadniť ani námietky, ktoré uplatnil právny zástupca navrhovateľa na súdnom pojednávaní.
Keďže krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.12.2014 je v súlade so zákonom, s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ich potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 9. marca 2015
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková