Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sd/332/2014

Potvrdené rozhodnutím 7So/53/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5014201382 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014201382.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci navrhovateľa: G. D., C.. XXXX/XX, A., zastúpený advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou, so sídlom Radlinského 1710, Dolný Kubín, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. novembra 2014 č. XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. marca 2015 č. k. 24Sd/332/2014-34, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. marca 2015 č. k. 24Sd/332/2014-34 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: G. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX A. - W., C. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom A. XXXX, XXX XX N. L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2014, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Okrem iného v ňom uviedol, že zákonné podmienky pre priznanie nároku splnil dovŕšením 55 rokov dňa 22.10.2002 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a odpracovaním príslušného počtu rokov v služobnom pomere v Zbore väzenskej a justičnej stráže, keď v I. kategórii funkcií odpracoval 25 rokov, 2 mesiace a 15 dní a v II. kategórii funkcií 2 roky a 3 mesiace. Právny názor odporkyne, v zmysle ktorého mu bola výška starobného dôchodku znížená o dobu zamestnania (teda dobu služby v ozbrojených zboroch SR), s odôvodnením, že osobné vymeriavacie základy za dobu služby (za celé roky) sú už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, považuje za nesprávny a nemajúci oporu v platnom práve. Postup uplatnený odporkyňou pri určovaní výšky starobného dôchodku považuje za nezákonný a nesprávny, poškodzujúci jeho práva a oprávnené záujmy. Odporkyňa pri určovaní výšky starobného dôchodku vychádzala z nesprávneho právneho názoru, navyše prekonaného v zmysle konštantnej judikatúry NS SR, vychádzajúc z predpokladu, že pri určovaní výšky starobného dôchodku nie je potrebné zohľadniť vymeriavacie základy za celé obdobie služby klienta v ozbrojených zboroch, s poukazom, že toto obdobie služby v ozbrojených zboroch bolo zhodnotené pri výpočte sumy výsluhového dôchodku. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatuje, že výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. S týmto sa nestotožňuje a poukazuje na judikatúru NS

SR R 83/2013, a tiež rozhodnutia NS SR sp. zn. a . Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nezákonné a nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, odporkyňa takýmto nezákonným rozhodnutím založila nezákonný stav, ktorý pretrváva do súčasnosti, nakoľko mu od vzniku nároku na starobný dôchodok do súčasnosti vypláca starobný dôchodok v chybne určenej výške, v súlade s vyššie uvedeným a podľa jeho názoru nezákonným právnym názorom, opierajúcim sa o chybný (čisto gramatický) výklad zákona. Odporkyňa nezákonne rozhodla o znížení sumy starobného dôchodku o vymeriavacie základy za celé obdobie výkonu služby v ozbrojených zboroch SR, neberúc pritom do úvahy obdobie výkonu služby v ozbrojených zboroch, čo predstavuje obdobie viac ako 27 rokov - t. j. 25 rokov v I. kategórii funkcií a viac ako 2 roky v II. kategórii funkcií. Navrhovateľ ku dňu 22.10.2002 splnil podmienky podľa ust. § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Odporkyňa síce jeho nárok na starobný dôchodok priznala, ale jeho výšku vypočítala nesprávne, nezohľadniac dobu výkonu služby klienta v ozbrojených zboroch SR. Postup, pri ktorom odporkyňa pri určovaní výšky dôchodku znížila výšku jeho starobného dôchodku s poukazom na súbeh výsluhového dôchodku za obdobie služby v ozbrojených zboroch SR je nezákonný a pramení v nepochopení dikcie zákona a základných princípov, na ktorých je všeobecný systém sociálneho zabezpečenia založený. Odporkyňa odvolávajúc sa na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach výšku navrhovateľovi priznaného starobného dôchodku znížila, a to nezohľadnením celých rokov, počas ktorých vykonával službu v ozbrojených zboroch SR, čím nezákonným a podstatným spôsobom došlo z jej strany ku zníženiu parametrov použitých pri výpočte výslednej sumy starobného dôchodku navrhovateľa, a tým aj k nezákonnému zníženiu celkovej priznanej sumy starobného dôchodku. Takýto nezákonný stav, založený nezákonným rozhodnutím odporkyne, pretrváva od 8.8.2010 do súčasnosti. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 21.11.2014 v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a), d), e) v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviazať odporkyňu uhradiť mu trovy súdneho konania a právneho zastúpenia vo výške 284,08 €.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 26.1.2015 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného uviedla, že navrhovateľ dovŕšil vek 55 rokov 22.10.2002, preto bol starobný dôchodok určený podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. Na účely dôchodkového poistenia bola navrhovateľovi hodnotená aj doba služobného pomeru a vymeriavacie základy, ktoré v ňom dosiahol, a tiež doba po vzniku nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola určená s použitím čl. 33 Dohovoru č. 128. Poukázala na rozhodnutie NS SR č. 55 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 5/2011, v zmysle ktorého ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Preto navrhovateľovi stanovila výšku starobného dôchodku tak, že najskôr určila sumu starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé kalendárne roky. Poukázala na čl. 33 Dohovoru č. 128 ratifikovaného Československou socialistickou republikou 11.1.1990 a vyhláseného pod č. 416/1991 Z.z., ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto ním bola viazaná pri určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. V prípade navrhovateľa nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok, a tiež na výsluhový dôchodok, ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou

je staroba. Sú preto splnené podmienky krátenia podľa čl. 33 Dohovoru. Poukázala ďalej na čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 1.7.2001 a čl. 2 Dohovoru č. 128. Uviedla tiež, že pri svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. O takomto postupe ju poučil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. z 29.5.2008, zo 7.12.2009 a z 30.5.2012. Vnútroštátne zákonodarstvo SR pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (postenia) neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) za tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia (poistenia) aplikovať Dohovor. Pokiaľ by pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom.

Na pojednávaní konanom dňa 9.3.2015 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku s tvrdením, že kolega, ktorý bol na jeho úrovni, dostáva 308 €, ďalší kolega, ktorý bol radovým príslušníkom a jeho manželka dostali toľko, hoci boli v dvojke a radoví príslušníci mali o hodne menší príjem, pričom on robil 26 rokov funkcionára vo väznici a mal nepomerne väčší príjem od nich. Nemôže pochopiť poisťovňu, ako k tomuto pristupuje. V živote sa s nikým nesúdil, ale ani ako funkcionár si nedal brnkať po nose, a toto sa mu nepáči. Vyjadril nesúhlas s prístupom poisťovne v jeho prípade, podľa neho dôchodky nie sú spravodlivo počítané. Na otázku samosudkyne uviedol, že výška jeho výsluhového dôchodku po valorizácii predstavuje zhruba 925 €.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní okrem iného uviedla, že z argumentácie odporkyne vyplýva, že výsluhový dôchodok alebo vznik nároku na výsluhový dôchodok de facto by mal nahrádzať starobný dôchodok, alebo tieto dva nároky výsluhový a starobný dôchodok Sociálna poisťovňa stotožňuje, ako by sa jednalo o totožné nároky. Podľa jej názoru takýto postup nie je správny, nemá oporu v platnom práve. Súbeh nárokov nie je v platnom práve doposiaľ nejako jednoznačne upravený. V zásade každý z týchto nárokov vyplýva z iného právneho predpisu, v podstate základom pre výpočet výsluhového dôchodku sú odpracované alebo odslúžené roky v službe, kdežto pri starobnom dôchodku základom, z ktorého sa odvodzuje výška starobného dôchodku, je počet odpracovaných rokov a výška poistného plnenia odvedeného v tomto období. Počas výkonu služby v ozbrojenom zbore navrhovateľ súbežne plnil podmienky v obidvoch týchto systémoch, čiže splnil aj podmienku odslúžených rokov, a tak isto podmienku odvádzania odvodov do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa si vlastne len praxou vytvorila určitý výpočet, ktorý je zrejmý v napadnutom rozhodnutí. Tento výpočet nemá oporu v platnom práve, je to len nejaký výpočet vychádzajúci zo zaužívanej praxe. Celé obdobie služby tých 30 rokov sa navrhovateľovi jednoducho odpočítalo alebo nezohľadnilo pri výpočte starobného dôchodku. Podľa jej názoru je to jasná diskriminácia alebo znevýhodnenie. Odporkyňa má akoby dvojaký prístup. Osoby, ktoré majú odpracovaný príslušný počet rokov alebo odslúžený počet rokov v zbore, automaticky o tieto roky prichádzajú, alebo sú tieto roky krátené. V podstate im tak znižuje vlastne dobu poistného, a tak isto im znižuje výšku mzdového bodu. Počas týchto rokov služby navrhovateľ tak isto odvádzal odvody do Sociálnej poisťovne a nevidí dôvod na takéto krátenie. Ide len o nejakú zaužívanú prax, ktorá nemá oporu v zákone. Odporkyňa po vyše 30 odpracovaných rokov vypočíta dôchodok ako sumu necelých 90 €, čo naozaj nezodpovedá nijakému riadnemu zabezpečeniu v starobe. Predpokladá, že nebolo účelom zákona docieliť takúto diskrimináciu osôb, ktoré vykonávajú nejakú takú náročnejšiu činnosť v ozbrojených zboroch alebo v ozbrojených zložkách štátu, ale práve naopak, účelom právnej úpravy bolo tieto osoby nejakým spôsobom zvýhodniť za roky služby a priznať im výsluhový dôchodok, ktorý sa naozaj odvíja len od rokov služby, ale nie aby odporkyňa si zaviedla systém, že tento výsluhový dôchodok alebo roky služby automaticky odpočítava z rokov, ktoré sa berú ako základ pre výpočet starobného dôchodku. Vychádza tak anachronicky, že čím viac rokov služby má osoba odslúžených, tak tým viac sa jej vlastne skracuje starobný dôchodok, pretože tým väčšia čiastka sa v podstate odpočíta zo starobného dôchodku. Čiže vlastne osoby, ktoré majú odpracovaný menší počet rokov služby alebo odslúžený menší počet rokov služby, majú automaticky nárok na vyšší starobný dôchodok, pretože sa nižšia čiastka odpočíta, alebo nižšia čiastka služby sa potom vlastne zohľadňuje pri výpočte starobného dôchodku, takže takýto dvojaký prístup považuje za diskriminačný a v rozpore s ustanoveniami zákona, pričom poukázala na § 274 zákona o sociálnom zabezpečení, a tak isto to považuje za rozpor s čl. 39 Ústavy, kde aj takéto osoby majú právo na primerané hmotné zabezpečenie. Nepovažuje tento systém

za spravodlivý, čím viac je odslúžených rokov, tým viac je dotyčný diskriminovaný a je názoru, že toto nebolo účelom zákonodarcu. Je si vedomá, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok, ale nesúhlasí s jeho výpočtom a spôsobom ako bol vypočítaný.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní k námietke právnej zástupkyne, že nesmú byť znevýhodnení títo občania práve tým, že sa počíta teoretická výška dôchodku, uviedla, že tým, že sa zoberú zárobky aj z výsluhy aj z civilného zamestnania, práve zvýhodnia týchto ľudí. Čím je viac vo výsluhe, tým je viac vo výsluhe započítaný. Keď sa vezme do úvahy, že za celý život 40 - 45 rokov je priemerný starobný dôchodok okolo 400 € a za 7 rokov, čo bol navrhovateľ v civile, je okolo 100€ dôchodok, nemyslí si, že by bol znevýhodnený. Navrhovateľ nemôže porovnávať, je tam vek, kedy nastal nárok na dôchodok, koľko bolo odpracované vo výsluhe aj v civile, to sa nedá porovnávať. Do roku 1998 neboli robené odvody do dvoch systémov, jeden systém vznikol v roku 1998, druhý v roku 2002, čiže odvody boli robené len v jednom systéme, a tie boli potom prevedené do výsluhového systému. V plnom rozsahu sa odvolala na písomné vyjadrenie odporkyne, výpočet dôchodku navrhovateľa bol veľmi presne zdôvodnený, a preto navrhla napadnuté rozhodnutie z 21.11.2014 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 8.8.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 8.8.2010. Právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.2.2014 bol navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný od 8.8.2010 starobný dôchodok v sume 92,60 € mesačne, postupne zvyšovaný, od 1.1.2014 na sumu 117,50 € mesačne. Navrhovateľ opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nepodal.

Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS Bratislava č. GR ZVJS-12850/33-13 zo dňa 7.7.2013 vyplýva, že rozhodnutím zo 17.1.2003 bol navrhovateľovi priznaný od 1.1.2003 výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti zákona (t. j. po 1.7.2002), nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. Keďže navrhovateľ ku dňu 22.10.2002 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia zboru použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z.z.. Suma výsluhového dôchodku vypočítaná podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. bola vyššia, preto bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok v tejto výške. Pre určenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.9.1965 do 31.8.1967 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 15.9.1973 do 31.1.1974 v I. kategórii funkcií, od 1.2.1974 do 29.2.1976 v II. kategórii funkcií, od 1.3.1976 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 31.12.2002 v III. pracovnej kategórii v počte 31 rokov a 108 dní, maximum 30 rokov.

Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. poskytovať naďalej dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.1.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú potom prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z čl. 33 ods. 2 dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter „starobného dôchodku“.

U navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov.

Navrhovateľovi bol podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1.1.2003 priznaný výsluhový dôchodok. Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý by mu patril, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu je takýto postup v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systéme pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.

Postup odporkyne preto nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, nie je v rozpore ani s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov súd považuje takýto postup za zákonný.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ namietal krátenie jeho starobného dôchodku, súd nepovažoval jeho námietky za opodstatnené. Pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2014 bolo vydané v súlade so zákonom, podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 9. marca 2015 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková