Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-62-2014.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/62/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom v Bratislave, Michalská ul.č. 14, proti odporcovi: V. F., nar. XX.X.XXXX, v súčasnosti bytom A. C. XXX, W. D. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom v Skalici, Petrovská ul.č. 10, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1 v konaní o zaplatenie 1.890,97 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1.890,97 € so 17,3% ročným úrokom zo sumy 1.563,75 € od 22.12.2010 do zaplatenia a 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.563,75 € od 22.12.2010 do zaplatenia z dôvodu nezaplatenej pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere. Návrh odôvodnil tým, že žalovanú pohľadávku nadobudol od veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., (ďalej len právny predchodca navrhovateľa) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky odporcovi oznámil listom dňa 28.12.2010. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 22.09.2005 zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len zmluvu), na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.048,92 € pri úrokovej sadzbe 17,3%. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 27,95 € vždy do 10. dňa v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.10.2005 a konečná splatnosť úveru na 10.09.2010. Odporca svoj záväzok neplnil a poskytnutý úver ani do dňa konečnej splatnosti nezaplatil. Podľa vyčíslenia pohľadávky právnym predchodcom navrhovateľa k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. ku 21.12.2010 bol zostatok pohľadávky 1.890,97 €, ktorý pozostával z istiny vo výške 1.563,75 €, z riadnych úrokov z úveru vo výške 76,65 € a z úrokov z omeškania vo výške 250,57 €. Navrhovateľ ďalej úročil istiny riadnym úrokom vo výške 17,30 % ročne a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Vo svojom doplňujúcom podaní zo dňa 20.5.2014 uviedol, že z výpisov z úveru vyplýva, že odporca vyčerpal úver vo výške 1.048,93 € (31.600 SK) dňa 22.09.2005. Prvú úhradu odporca realizoval dňa 10.10.2005 vo výške 10,49 € (316 SK). Poslednú úhradu odporca uskutočnil dňa 12.07.2007 vo výške 1,35 € (40,60 SK). Odporca spolu uskutočnil 28 úhrad v celkovej výške 587,75 € (17.706,60 SK). Uvedená suma bola započítaná na úroky z omeškania vo výške 2,46 € a istinu (bez úrokov a poplatkov) vo výške 585,29 €. Tiež uviedol, že odporca sa po prvý krát dostal do omeškania s platením splátok úveru 11.10.2005 (t.j. z dôvodu neuhradenia splátky v dohodnutej výške
k 10.10.2005), čím už od tohto dátumu vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania (v súvislosti s ustanovením čl. III bod 4 Zmluvy o úvere). Uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 250,57 € je účtovaný od 11.10.2005 do 10.09.2010 (t.j. deň konečnej splatnosti úveru) z nezaplatených splátok v stanovenej percentuálnej výške, ktorú navrhovateľ oznámil odporcovi zverejnením na svojej webovej stránke, ako aj vo svojich obchodných priestoroch. Od 11.09.2010 do 21.12.2010 (deň postúpenia pohľadávky) bola základom pre výpočet úrokov z omeškania istina po splatnosti vo výške 1.563,75 €. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.01.2009 bol úrok z omeškania počítaný vo výške 26,40 % ročne, s tým že suma úrokov z omeškania za toto obdobie predstavovala výšku 103.06 €. Od 15.01.2009 bol tento úrok upravený na sadzbu vo výške 8,00 % ročne s tým, že suma úrokov z omeškania za toto obdobie predstavovala výšku 147.51 €. Presné sumy uplatnených úrokov za jednotlivé obdobia vyplývajú z predložených výpisov z účtu odporcu. Výška úrokov z omeškania je stanovená v čl. III bod 4 Zmluvy o úvere. Máme za to, že predmetná úprava úrokov z omeškania korešponduje s bankovou obchodnou praxou, je dôvodná pretože sadzba z úrokov ako aj z úrokov z omeškania sa môže počas zmluvného vzťahu meniť. Banka preto aktuálne úrokové sadzby oznamuje dlžníkom zverejnením na svojej webovej stránke a vo svojich obchodných priestoroch. Odporca bol pri podpise zmluvy s touto skutočnosťou ako aj s výškou úrokovej sadzby oboznámený. V rámci istiny po splatnosti vo výške 1.563,75 € sú obsiahnuté riadne úroky vo výške 938,83 € (do dňa 10.09.2010) a poplatky v sume 161,29 €. Čistá istina úveru (bez úrokov a poplatkov) je vo výške 463.63 €. Riadne úroky vo výške 938.83 € sú úrokmi od začiatku úverového vzťahu t.j. od novembra 2005 do 10.09.2010 (deň konečnej splatnosti), počítané v zmluvne dohodnutej úrokové. vo výške 17,70 % ročne (čl. I. Zmluvy o úvere- Základné podmienky). Riadne úroky boli účtované mesačne .ž: k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v súlade s čl. I. Zmluvy. Sumy účtovaných mesačných úrokov vyplývajú z predložených výpisov z účtu. Poplatky vo výške 161.29 € predstavujú poplatky za vedenie účtu, resp. správu úveru (od septembra 2005 do júna 2006 vo výške 50 SK / mesačne, t.j. 10 x 50 SK = 500 Sk = 16,60 € + od júla 2006 do decembra 2008 vo výške 60 SK / mesačne, t.j. 30 x 60 SK = 1.800 Sk = 59,75 € + od januára 2009 do októbra 2010 vo výške 1,99 €/mesačne, t.j. 21 x 1,99 € = 41,79 € t.j. spolu 118,14 €) a poplatky za upomienky (poplatok za zaslanie I. upomienky v sume 200 SK a to dňa 14.07.2006, 04.01.2007, 27.02.2007, 28.03.2007, t.j. 4 x 200 SK = 26,56 € + poplatok za zaslanie II. upomienky v sume 500 SK a to 05.01.2006, t.j. 500 SK = 16,60 € t.j. spolu 43,16 €), ktoré boli účtované podľa sadzobníka poplatkov SLSP, a.s. platného ku dňu uskutočnenia spoplatňovaného úkonu. Nezaplatené riadne úroky vo výške 76,65 € sú účtované z istiny 1.563.75 € odo dňa 11.9.2010 do postúpenia pohľadávky dňa 21.12.2010. za použitia úrokovej sadzby dohodnutej v čl. I Zmluvy o úvere výšku 17,30 % ročne.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré sa do dňa pojednávania vo veci nevyjadrilo.
Súd vo veci nariadil a dňa 09.03.2015 vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, odporcov v rade 1/ a 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu a jeho právneho zástupcu, po splnení podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 s prílohami, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2010 s doručenkou, zmluvou o splátkovom úvere č. 0362839268 zo dňa 22.9.2005, výpisom z úverového účtu 53-68 a sadzobníkom poplatkov z č.l. 69, a zistil nasledujúce skutočnosti:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca dňa 22.09.2005 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0362839268, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky vo výške 31.600,- Sk t.j. 1.048,93 € za dohodnutú ročnú pevnú úrokovú sadzbu 17,3%, bez poplatku za poskytnutie úveru. Odporca mal úver hradiť v mesačných splátkach po 842,- Sk t.j. 27,95 € k 10. dňu v mesiaci, počnúc 10.10.2005 a končiac 10.09.2010. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi vrátiť úver s dohodnutým úrokom nesplnil riadne a včas. K uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky z právneho predchodcu navrhovateľa - zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa došlo dňa 21.12.2010, čím bola založená aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto spore.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase t.j. účinného do 30.6.2006, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
V tomto smere súd považuje za potrebné uviesť, že vzťah medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o splátkovom úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu
svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. účinný od 01.01.2008 (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva však nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sa podľa ich dojednania mal spravovať Obchodným zákonníkom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2008.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na skutočnosť, že od 1.6.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd najprv posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere, pretože to vyvracia legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul napr. aj pôžičku, ktorá je inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je logické považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako subtyp zmluvy o úvere, ak poskytnutie finančných prostriedkov by malo charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale je potrebné vychádzať z legálnej definície tohto pojmu ako celku Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme rozdeliť spotrebiteľský úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom type by sa mal aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o úvere ako osobitného zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie toho, že táto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona o spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov 5), pričom osobitnými predpismi sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr. Subsidiarita Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010. Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na zmluvy o úveroch, ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ... ( § 1 ods. 3 ZSÚ)
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Nakoľko žaloba bola zo strany navrhovateľa podaná dňa 11.9.2013 a nakoľko konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.09.2010, súd považoval uplatnený nárok navrhovateľa v celom rozsahu za premlčaný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Nakoľko odporcovi žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal. Rovnako tak súd rozhodol v prípade vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).