Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1058-2013.pdf
PDF · 73.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1058/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, Hlavná 70, Košice, proti povinnému: Ing. T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, W., zast. JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, Košice, v konaní o vymoženie dlžného výživného vo výške 795,82 EUR a bežného výživného vo výške 165,97 EUR mesačne od 15.3.2013 do budúcna s prísl., vedeným pred súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Papcunovou pod sp. zn. EX 31/2013, o námietkach povinného vznesených proti exekúcii takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcií zo dňa 2.4.2013 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.2.2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 27.2.2013 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 16C/298/2005 zo dňa 6.4.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 12.7.2006.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.3.2013. Súdnemu exekútorovi boli námietky povinného doručené osobne dňa 2.4.2013.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočné uvedené dôvody sa neprihliadne.
Tunajší súd uznesením č.k. 20Er/1058/2013-32 zo dňa 27.9.2013 námietky povinného proti exekúcií zo dňa 2.4.2013 zamietol. Ako dôvod na zamietnutie námietok súd uviedol, že tieto boli doručené po zákonnej 14-dňovej lehote stanovenej v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Voči uvedenému uzneseniu povinný dňa 17.10.2013 doručil tunajšiemu súdu odvolanie a vo svojom odvolaní uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd námietky proti exekúcií zo dňa 2.4.2013 zamietol z dôvodu, že ich povinný podal dňa 2.4.2013, teda po uplynutí 14-dňovej lehoty na podanie námietok. Ďalej uviedol, že lehota na podanie námietok mala podľa súdu plynúť dňa 1.4.2013 keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa
18.3.2013. Posledný deň lehoty pripadol na 1.4.2013, čo je Veľkonočný pondelok a teda má za to, že námietky boli podané v zákonnom stanovenej lehote.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo zrušené zo zákona, opätovne rozhodoval sudca.
Sudca v prvom rade preskúmal lehoty ako aj listiny, ktoré sa v spise nachádzajú. Z priloženej poštovej doručenky súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.3.2013, teda 14 dňová lehota na podanie námietok proti exekúcií začala plynúť nasledujúceho dňa to je 19.3.2013 a skončila sa dňa 1.4.2013. Povinný podal námietky osobne u súdnej exekútorky dňa 2.4.2013. Posledný dňa 14-dňovej lehoty na podanie námietok proti exekúcií pripadol na deň 1.4.2013.
Súd však zistil, že 1.4.2013 pripadol na Veľkonočný pondelok, teda na deň pracovného pokoja.
Podľa ust. § 57 ods. 2 O.s.p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, teda v tomto prípade deň 2.4.2013.
Zo spisu bolo zistené, že dňa 2.4.2013 povinný podal námietky osobne u súdnej exekútorky, teda súd ma za to, že zákonná 14-dňová lehota bola v tomto prípade zachovaná. Z toho dôvodu o námietkach, ktoré uviedol povinný sa súd opätovne zaoberal.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6.4.2006 pod č.k. 16C/298/2005-52 bol zaviazaný prispievať na výživu oprávneného sumou 5.000.- Sk. Ďalej uviedol, že na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia si povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť do doby kedy oprávnený faktický prestal študovať na vysokej škole. Ďalej v námietkach uviedol, že oprávnený oznámil povinnému, že už nepokračuje vo vysokoškolskom štúdiu a že sa prihlásil na úrade práce. Nakoľko povinnému príslušné úrady nevydajú potvrdenie o uvedenej skutočnosti, žiadal, aby si súd vyžiadal potvrdenie z úradu práce o registrácií oprávneného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Oprávnený tým, že ukončil stredoškolské vzdelanie a nepokračuje v ďalšom riadnom štúdiu na vysokej škole, je schopný sám sa živiť. Ďalej povinný vo svojich námietkach uviedol, že na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 15C/280/2010 podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti a že ku dňu podania námietok nebolo o tomto právoplatne rozhodnuté. Navrhol z týchto dôvodov súdu, aby rozhodol o odklade exekúcie, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zrušená v dôsledku zrušenia vyživovacej povinnosti súdom.
Dňa 30.5.2013 oprávnený doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k námietkam, v ktorom poukázal na § 62 ods. 1 zákona čís. 36/2005 Z.z. o rodine, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Kedy nastane tento právny stav závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce skutočnosti na strane dieťaťa patrí napr. jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, majetkové pomery dieťaťa a ďalšie. Mal za to, že rodičovská vyživovacia povinnosť vyplýva z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov, preto pokiaľ z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa. Poukázal na to, že oprávnený trpí chronickým duševným ochorením kde napriek tomu, že dodržiava liečebný režim a chodí na pravidelné lekárske kontroly môže
dochádzať ku recidíve ťažkosti avšak v čase keď je jeho zdravotný stav stabilizovaný, oprávnený môže študovať na vysokej škole, čo potvrdil aj jeho ošetrujúci lekár.
Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj so správou pre úradné účely ošetrujúcej lekárky MUDr. C. Y. - psychiatričky zo dňa 24.4.2013, z ktorej zistil, že v súvislosti s ochorením pacienta, teda duševným ochorením a jeho duševným stavom sa vyskytujú u menovaného poruchy vnímania, poruchy myslenia a následne poruchy správania. Ďalej z tejto správy súd zistil, že v septembri roku 2012 oprávnený nenastúpil do školy, nakoľko jeho zdravotný stav sa zhoršil a nebolo vhodné, aby sa vystavoval zvýšenej záťaže. Po úprave liečby sa jeho stav zlepšil a aktuálne je psychický stav stabilizovaný a chystá sa v septembri roku 2013 nastúpiť na ďalšie štúdium.
Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj s rozsudkom č.k. 15C/280/2010-61 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/272/2012-87 zo dňa 27.3.2013, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie výživného. Z uvedeného teda vyplýva, že výživné na ktoré bol zaviazaný povinný - otec oprávneného naďalej trvá.
Z vykonaného dokazovania súd mal teda za preukázané, že povinný prestal svojvoľne platiť výživné na ktoré bol zaviazaný rozsudkom 16C/298/2005-52, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.6.2006.
Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že oprávnenému hoci bol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Košice nepoberal žiadne dávky v nezamestnanosti a to z toho dôvodu, že mu nevznikol nárok. Taktiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávku a príspevky poskytované v zmysle § 9 ods. 1 zákona čís. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Súd taktiež poukazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu č.k. 8CoP/272/2012-87 zo dňa 27.3.2013, že odvolací súd dospel k právnemu záveru, že neboli splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, pretože odporca pokračuje v príprave na budúce povolenie štúdiom na vysokej škole v dennej forme štúdia tak ako to nepochybne vyplýva z potvrdenia UPJŠ v Košiciach zo dňa 16.3.2012. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu jednoznačne taktiež vyplýva, že nebolo preukázané, že sa odporca v tomto prípade oprávnený stal spôsobilým uspokojovať svoje odôvodnené potrebné zo svojho pravidelného a postačujúceho príjmu z povolania, ktoré si zvolil podľa svojich schopnosti, možnosti predpokladov a záujmov.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že neexistovali podmienky a právne predpoklady na to, aby námietkam súd vyhovel a z toho dôvodu námietky povinného voči začatiu exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.