Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-7-2015.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloletú M. G., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: U. G., nar. XX. X. XXXX, bytom G. U., X. U. XX, okres G. U. a L. G., nar. XX. X. XXXX, bytom P. XX, okres E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 1. 2013, číslo konania 9P/176/2012-43, v časti o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej M. G., nar. XX. X. XXXX, zvýšeným výživným v sume 75 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, od 2. 2. 2015.
Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 2. 2. 2015 do 28. 2. 2015 na maloletú M. G., nar. XX. X. XXXX, v sume 24,12 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, tiež k rukám matky dieťaťa.
Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2. 2. 2015, sa matka maloletej M. G. domáhala zvýšenia výživného na maloletú na sumu 300 eur mesačne. V návrhu uviedla, že, vzhľadom na jej zdravotný stav, sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Maloletá má vysoké výdavky v škole, cestovné, ošatenie. Pribudli aj výdavky na lieky, nakoľko maloletá je alergička.
Na súdnom pojednávaní matka na podanom návrhu trvala.
Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník maloletej uviedol, že otec svoj prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti od posledného súdneho konania nezmenil, naďalej má laxný prístup. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Maloletá je vekovo staršia a matka nemá z čoho prispievať na jej výdavky. Navrhol podanému návrhu vyhovieť aspoň čiastočne.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Otec svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Matka maloletej pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že návrh si podala z dôvodu zvýšenia výdavkov na maloletú v škole. Za exkurziu v Bratislave platila 70 eur. Na stužkovú nemajú dostatok finančných prostriedkov. V minulom roku sa u maloletej opätovne objavila alergia, v súvislosti s čím vznikajú výdavky na kvapky 40 eur polročne. Poberá príjem z invalidného dôchodku a náhradného výživného, nakoľko otec výživné neplatí. Maloletá cez prázdniny brigádovala, zarobila si 200 eur. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo jej odňali dávky v hmotnej núdzi. Od mája 2014 je práceneschopná. Poberala maródku 25 eur mesačne. Bývajú v rodinnom dome, spolu s jej matkou a 2 bratmi. Na vodu prispieva sumou 33 eur a 17 eur ročne. Nestravujú sa spoločne. Maloletá chodí do 3. triedy strednej školy. Výdavok na cestovné je 0,59 eura na jednu cestu. Mesačne jej platí internet 10 eur. Záujmovej činnosti sa nevenuje. Je potrebné zakupovať jej oblečenie na prax, praxuje na recepcii v hoteloch. Maloletá ešte stále rastie.
Okrem výsluchu matky súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, správou Sociálnej poisťovne, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok, telefonickou správou zamestnávateľa otca a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 9P/176/2012, zistiac nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom na maloletú M. G. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 1. 2013, č. k. 9P/176/2012-43, ktorým bolo otcovi uložené prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bola matka nezamestnaná, poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 97,90 eura a dávky v hmotnej núdzi 103,72 eura, spolu 201,62 eura mesačne. Maloletá bola študentkou strednej školy. Do školy dochádzala mimo miesta bydliska (G. U.). Otec nemal preukázaný žiadny príjem, pričom pre účely určenia jeho schopností a možností súd vychádzal z predpokladaného príjmu vo výške minimálnej mzdy v sume 283,36 eura, ktorú by otec mohol poberať, ak by sa zamestnal.
Matka maloletej je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 21. 5. 2014 je práceneschopná. Od 1. 3. 2014 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,49 eura mesačne. V januári 2015 požiadala o pomoc v hmotnej núdzi. O žiadosti doposiaľ rozhodnuté nebolo. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 105,10 eura mesačne. Má jednu vyživovaciu povinnosť.
Otec nie je v súčasnosti evidovaný, a ani v minulosti nebol, v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V období od 5. 9. 2014 do 5. 11. 2014 pracoval u L. M. na skrátený pracovný úväzok, a to v mesiaci september na 10 hodín týždenne, pričom pracovný pomer bol skončený dohodou. V mesiaci september 2014 odpracoval 40 hodín a bol mu vyplatený príjem 50,52 eura, za mesiace október a november neodpracoval žiadne hodiny.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení účinnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že oproti naposledy posudzovanému stavu príjmy matky poklesli, nakoľko jej bola odňatá dávka v hmotnej núdzi, pričom matka sama nevedela odôvodniť, z akého dôvodu k tomu došlo. Aktuálne poberá len čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa, oproti naposledy posudzovanému stavu, len nepatrne zvýšil a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktorý je len v minimálnej výške. Výdavky na maloletú, oproti naposledy posudzovanému stavu, mierne vzrástli, nakoľko jej pribudli výdavky na alergologickú liečbu, ktoré si vyžadujú 40 eur polročne, t. j. 6,67 eur mesačne. Zvýšenie výdavkov na maloletú však súvisí aj s tým, že je vekovo staršia, stále rastie, teda má zvýšené výdavky najmä na ošatenie a obutie. Z lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec bol krátku dobu zamestnaný, pričom pracovný pomer skončil dohodou, t. j. bez vážneho dôvodu. Hoci bol zamestnaný na skrátený pracovný úväzok, odrobil len jeden mesiac. Je preto zrejmé, že otec je spôsobilý vykonávať prácu a zabezpečovať si príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti. Prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti je však nezodpovedný, svoje správanie nezmenil ani oproti naposledy posudzovanému stavu, nie je ani len evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd preto opätovne vychádzal pri posudzovaní jeho schopností a možností z predpokladaného príjmu vo výške minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, ak by sa zamestnal v pracovnom pomere, a ktorej výška aktuálne predstavuje v čistom 326,78 eura mesačne. Nakoľko výška predpokladaného príjmu, z ktorej súd vychádzal v čase posledného rozhodovania, vzrástla o 43,42 eura mesačne, súd primerane zvýšil aj výživné na maloletú, a to o 25 eur mesačne, na 75 eur mesačne. Napriek tomu, že oprávnené potreby maloletej by odôvodňovali vyššiu výšku výživného, súd nemal preukázané, že aktuálne by bolo v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na jej výživu viac. V zostávajúcej časti preto návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. Súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným od 2. 2. 2015, t. j. od podania návrhu, nakoľko matka spätné priznanie výživného nežiadala a súd ani nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. Zameškané zvýšené výživné vzniklo za obdobie od 2. 2. 2015 do 28. 2. 2015 vo výške 24,12 eura, a to ako rozdiel medzi zvýšeným výživným vo výške 75 eur a doposiaľ určeným výživným vo výške 50 eur, t. j. 25 eur, ktoré bolo prepočítané podľa počtu kalendárnych dní a
za 27 dní činí 24,12 eura. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, súd uložil otcovi povinnosť na jeho úhradu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.