Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-106-1996.pdf
PDF · 70.13 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/106/1996
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a.s. (skrátene: SES a.s.), so sídlom Továrenská 210, Tlmače 935 28, IČO: 31 411 690, proti povinnému: 2Mi šport, s.r.o., so sídlom Tabaková 21, Levice 934 01, IČO: 31 429 416 (výmaz z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňom 13.03.2014) (predtým pod obchodným menom STAVEROX, s.r.o.), vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom Exekútorského úradu Švermova 273, 92401 Galanta pod sp. zn. EX 50021/1996, o vymoženie 2.307,56 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 106/1996 za neprípustnú.
Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 106/1996.
Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Levice sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a.s. (skrátene: SES a.s.), so sídlom Továrenská 210, Tlmače 935 28, IČO: 31 411 690, proti povinnému: 2Mi šport, s.r.o., so sídlom Tabaková 21, Levice 934 01, IČO: 31 429 416 (výmaz z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňom 13.03.2014) (predtým pod obchodným menom STAVEROX, s.r.o.), o vymoženie 2.307,56 eura s príslušenstvom.
Povinný- 2Mi šport, s.r.o., so sídlom Tabaková 21, Levice 934 01, IČO: 31 429 416 (predtým pod obchodným menom STAVEROX, s.r.o.), bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňom 13.03.2014, a to na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 29 CbR /282/2012-77 zo dňa 13.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2014, bola zrušená spoločnosť 2Mi šport, s.r.o. bez likvidácie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31.1.2002), náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.1.2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v platnom znení), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Dňa 7.11.2014 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy vzniknuté v súvislosti s vykonávaním exekúcie v sume 30,76 eura.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Napriek skutočnosti, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bez likvidácie, exekučný súd nemohol zastaviť toto exekučné konania z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože v čase začatia tohto exekučného konania tento dôvod zastavenia exekučného konania nebol obsiahnutý v Exekučnom poriadku. Jediným možným dôvodom a zákonným rámcom pre zastavenie tejto exekúcie je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP.
Zo spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo pred 1.2.2002.
Toto exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného 28.2.1996. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku môže byť iba povinný/á. V prejednávanej veci však povinný zanikol výmazom z obchodného registra 13.03.2014. Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2014 došlo k zániku povinnej, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP) nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného/povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela Exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).
Súd pri rozhodovaní o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal okrem všeobecne záväzných právnych predpisov tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa 27.9.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.