Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/97/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcov 1./ R. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.. D.. T. XXXX/XX, XXX XX W., občana SR a 2./ I. B., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. D.. T. XXXX/XX, XXX XX W., občianky SR, zastúpených JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou, Advokátska kancelária Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej P. Ď., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X, XXX XX W., občianke SR, zastúpenej JUDr. Jiřím Machalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou podanou dňa 24.6.2014 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali zaviazať žalovanú na zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že obidvaja žalobcovia spolu so žalovanou boli účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2011, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra W. pod V 3142/11 zo dňa 19.11.2011. Touto kúpnou zmluvou žalobcovia v 1. a 2. rade predali do vlastníctva kupujúcich manželom D. E. a I. E., obidvaja bytom C. F., K.. X. E. XXX/XX, stavbu garáže so súp.č. XXXX postavenú na pozemku registra C KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na Správe katastra W. na LV č. XXXX pre obec W., kat. úz. E.. Spolu so žalovanou predali vyššie označeným kupujúcim v 1. a 2. rade nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra W. na LV č. XXX pre obec W., kat.úz. E. rodinný dom súp.č. XXX, postavený na parcele registra CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2 a pozemky parcely CKN XXX/X - záhrady o výmere 470 m2 a parcelu CKN XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 23 m2. V súčasnosti sú všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyššie označenej kúpnej zmluvy zapísané na Okresnom úrade vo W., katastrálny odbor na LV č. XXX pre obec W., kat.úz. E. v celosti vo vlastníctve D. E. a I. E., obidvaja bytom W., Z. E. XXX/XX. V bode V. citovanej kúpnej zmluvy je uvedené, že účastníci kúpnej zmluvy sa vzájomne dohodli na dohodnutej kúpnej cene 98.000 Eur, ktorá aj bola kupujúcimi vyplatená spôsobom uvedeným v kúpnej zmluve, teda spolu rovným dielom 1. žalobcovi a žalovanej. Nakoľko je nesporné, že výlučnými vlastníkmi garáže súp.č. XXXX boli žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí vlastnili garáž v celosti v podiele 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vzájomne sa so žalovanou dohodli, že za predávanú garáž im ona vyplatí sumu 5.000 Eur, nakoľko táto suma predstavovala hodnotu garáže, ktorú predávali len žalobcovia v 1. a 2. rade, nakoľko ju žalovaná nevlastnila a teda ani nepredávala. Dohodu o zohľadnení vlastníctva garáže a vyplatení jej hodnoty chcú preukázať svedeckými výpoveďami. K uzavretiu tejto dohody, resp. zmluvy ústnou formou došlo pri podpisovaní kúpnej zmluvy jej účastníkmi. Žalobcovia vyzvali žalovanú listom zo dňa 4.3.2014 na mimosúdne plnenie. Žalovaná na tento list do

vyhotovenia návrhu na začatie konania nereagovala. Právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade uviedla, že žalobcovia nárok uplatňujú podľa , podľa ktorého z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade výzvou zo dňa 4.3.2014 vyzvala žalovanú na mimosúdne plnenie, a to na zaplatenie 5.000 Eur do 10 dní od doručenia výzvy.

Právny zástupca žalovanej vyjadrením zo dňa 2.1.2015 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Toto odôvodnil tým, že táto garáž spolu so zabudovanou pivnicou, vlastnícke právo ktorej formálne svedčilo žalobcom, bola predaná spoločne s rodinným domom súp. č. XXX, ako aj pozemkami KN-C parc. č. XXX, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X kúpnou zmluvou uzavretou dňa 14.11.2011 na strane predávajúcich žalobcami a žalovanou tretím osobám za kúpnu cenu 98.000 Eur, ktorá bola kupujúcimi vyplatená tak, že žalobcom bola vyplatená 1/2-ica kúpnej ceny a žalovanej 2/2-ica kúpnej ceny. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 19.11.2011 pod č. V 3142/11. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že boli výlučnými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti a že medzi žalovanou a nimi došlo k dohode, že žalobcom za predávanú nehnuteľnosť žalovaná vyplatí čiastku 5.000 Eur. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že je pravda, že nehnuteľnosť pozostávajúca z priestoru garáže a zabudovanej pivnice, t.č. vedená ako garáž súp. č. XXXX bola na základe dodatočného stavebného povolenia, ktoré bolo žalobcami získané so značným časovým odstupom potom, čo túto nehnuteľnosť zo svojich vlastných prostriedkov postavili rodičia žalovanej ešte začiatkom 80-rokov minulého storočia, zapísaná do vlastníctva žalobcov niekedy v r. XXXX. Uvedená nehnuteľnosť bola postavená rodičmi žalovanej ako stavebníkmi z ich vlastných prostriedkov, avšak bez stavebného povolenia. Až dlho potom, čo v r. 1988 zomrel otec žalovanej, žalobca v 1. rade, ktorý v rodinnom dome súp.č. XXX s rodičmi žil, začal robiť príslušné kroky k tomu, aby táto stavba bola legalizovaná. Predmetná nehnuteľnosť totiž pri prejednávaní dedičstva po otcovi v roku XXXX - XXXX nebola zahrnutá do majetku patriaceho do dedičstva, lebo formálne neexistovala. Nemala pridelené súpisné číslo. Žalovaná v tom období s rodičmi nežila a faktu, že žalobca v 1. rade v roku 2003 legalizáciu uvedenej nehnuteľnosti zariaďuje na svoje meno neprikladala žiadnu váhu, nakoľko mala za to, že táto patrí tomu, kto ju skutočne postavil, teda rodičom a že tento fakt nebude medzi ňou a žalobcom v 1. rade ako ich deťmi nikdy sporný. Namietala tvrdenie uvedené v žalobe, že medzi ňou a žalobcami došlo k dohode o tom, že potom, čo dôjde k predaju rodinného domu aj s garážou a pozemkami, že žalobcom vyplatí za garáž čiastku 5.000 Eur. Požiadavku žalobcov považuje za nekorektnú a v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že žalobcovia najprv spoločne s rodičmi, ale následne po smrti otca žalovanej v r. XXXX až do realizácie predaja domu v roku XXXX, celý dom užívali ako svoj vlastný bez toho, aby najskôr matke a tiež žalovanej a po jej smrti už len žalovanej, za toto užívanie poskytli akúkoľvek či už finančnú alebo inú náhradu. Preto považuje požiadavku žalobcov na vyplatenie sumy 5.000 Eur za neoprávnenú. Pokiaľ by žalobcovia tvrdili, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila tým, že získala prospech bez právneho dôvodu, z opatrnosti vzniesla námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že podľa čl. III. bod 1.2., 1.3 a 1.4 bola kúpna cena uhradená v 3 splátkach každému z predávajúcich na jeho účet, a to pred podpisom zmluvy na účet žalobcov suma 20.000 Eur, pri podpise zmluvy žalobcom 15.000 Eur a žalovanej 35.000 Eur a tretia posledná splátka kúpnej ceny bola uhradená v lehote do 21.11.2011 vo výške 14.000 Eur žalobcom a 14.000 Eur žalovanej. Poukázal na ustanovenie . Posledná splátka kúpnej ceny bola žalovanej uhradená 21.11.2011. Žalobcovia sa svojho nároku domáhali žalobou podanou na súde 24.6.2014. Ich eventuálny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 22.1.2015 právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade predniesla žalobu tak ako bola súdu doručená. Uviedla, že žalobcovia sa domáhajú zaplatenia sumy 5.000 Eur s príslušenstvom z titulu záväzku, ktorý uzavreli vzájomne medzi sebou a v podstate bližšie sa v písomnom návrhu zaoberala identifikáciou nehnuteľností a skutkovými okolnosťami. Predmetom žaloby je tá skutočnosť, že účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou boli odpredávané nehnuteľnosti jednak vo vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a navrhovateľa v 1. rade. Jednalo sa o domovú nehnuteľnosť a pozemok a jednak predmetom tejto kúpnej zmluvy bola aj garáž bez pozemku, ktorej vlastníkom boli navrhovatelia v 1. a 2. rade. Túto garáž vlastnili v celosti v svojom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uvedená skutočnosť bola deklarovaná v návrhu predložením listu vlastníctva z roku XXXX. Jednalo sa o list vlastníctva č. XXXX pre obec W., kat. územie E., kde bola stavba garáže evidovaná

pod súpisným číslom XXXX. Garáž bola postavená na parcele č. XXX/X. V časti B1 bolo na LV vyznačené v celosti vlastnícke právo žalobcov v 1. a 2. rade v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Titulom nadobudnutia je tam uvedené oznámenie o súpisnom čísle . Kúpna zmluva bola uzatváraná v novembri 2011. Účastníci zmluvného vzťahu sa stretli v hoteli H. v tento deň alebo koncom novembra, teda v čase keď sa uzatvárala kúpna zmluva, kde mali dohodnuté stretnutie, kde vlastne bola predložená už vyhotovená kúpna zmluva žalobcom 1, 2 a nakoľko bola koncipovaná tak, že síce ako predávajúci garáže vystupovali žalobcovia 1, 2, avšak kúpna cena nebola špecifikovaná na garáž, žalobca v 1. rade s touto skutočnosťou nesúhlasil, trval na prepracovaní kúpnej zmluvy. Na to po vzájomnom rozhovore s tam prítomnými ďalšími osobami, ktoré boli účastné tohto stretnutia, jednak realitný maklér a jednak kupujúca týchto nehnuteľností p. I. E., tak za prítomnosti týchto osôb došlo k uzavretiu ústnej zmluvy - záväzku medzi účastníkmi tohto konania, teda medzi žalobcami 1. a 2. a žalovanou p. P. Ď., na základe ktorej ústnej zmluvy sa zaviazala, že po obdržaní kúpnej ceny tak ako bolo špecifikované v kúpnej zmluve vyplatí žalobcom 1. a 2. sumu 5.000 Eur, ktorá bola adekvátna hodnote stavby garáže, ktorú žalobcovia vlastnili. Nejednalo sa len o garáž, teda stavbu garáže, ale za garážou bola aj pivnička. Preto táto suma sa javila primeraná. Následne viacerými osobnými výzvami, mailami, aj trestným oznámením sa domáhali žalobcovia vyplatenia uvedenej sumy. Žalovaná nereagovala. Uviedla, že žalobcovia uzavreli manželstvo 20.9.1986. Po uzavretí manželstva v novembri 1986 si kúpili motorové vozidlo. Vtedy sa rozhodli stavať garáž, pretože síce v rodinnom dome pod rodinným domom bola garáž, táto sa však nepoužívala a prístup do nej bol sťažený. Preto so súhlasom rodičov a svokrovcov začali podnikať potrebné kroky k tomu, aby mohli postaviť garáž. Garáž začali stavať na jar XXXX. Predložila súdu vyhlásenie p. Ľ. H., ktorý ako murár pomáhal pri stavebných prácach. Tento vyhlásil, že má vedomosť o tom, že stavbu realizovali navrhovatelia v 1. a 2. rade z vlastných finančných prostriedkov. Uviedla, že treba povedať, že rodičia alebo svokrovci žalobcov nepotrebovali garáž. Teraz už nebohý p. R. B. starší, otec žalobcu v 1. rade a žalovanej nemal ani vodičské oprávnenie na osobné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku ani finančné prostriedky na stavbu garáže. Oznámenie o vydaní súpisného čísla bolo vydané žalobcom v 1. a 2. rade ako stavebníkom, pretože sú tu uvedení: R. B. s rodným číslom a manželka I. rod. T. s rodným číslom. Je tam uvedená skutočnosť, že sa jednalo o garáž dokončenú pred 1.10.1976. Podľa jej názoru tu nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o plnenie zo záväzku. Záväzok alebo plnenie zo záväzku nie je premlčané.

Žalobca v 1. rade R. B. uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s tým čo uviedla jeho právna zástupkyňa. Uviedol, že to stretnutie prebehlo v H.. Bola tam žalovaná p. Ď., on, žalobkyňa v 2. rade, realitný maklér p. T. a kupujúca p. E.. Keď prišlo k podpisu zmluvy, on s tým nesúhlasil. Nesúhlasil s tým, že tam nie je dodatok, že za garáž dostanú vyplatené zvlášť. Hovorilo sa o sume 5.000 Eur. Žalovaná vtedy povedala, že ak jej žalobca neverí, že by mohol veriť aspoň jej deťom. S jej deťmi mal dobrý vzťah. Žalobca v 1. rade sa dal potom prehovoriť a zmluvu podpísal. Dohodli sa, že p. Ď. mu to zaplatí, keď dostane peniaze. Žalobca v 1. rade potvrdil, že kupujúci vyplatili všetky tieto peniaze podľa zmluvy. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, prečo uvádza, že sa dohodli na sume 5.000 Eur keď mailom zo dňa 18.6.2012 požadoval zaplatenie sumy 3.000 Eur, žalobca uviedol, že vtedy pýtal 3.000 Eur od syna žalovanej, lebo si išiel vtedy kupovať auto a potreboval sumu 3.000 Eur, ale dohoda znela na 5.000 Eur.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že súhlasí s tým čo uviedla jej právna zástupkyňa.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že odkazuje na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 2.1.2015 s tým, že na skutočnostiach, ktoré tam uviedol naďalej trvá. Podľa jeho názoru garáž nebola realizovaná žalobcami. Pravdou je, že garáž v skutočnosti realizovaná rodičmi žalobcu v 1. rade a žalovanej. Žalovaná požiadavku žalobcov nikdy neuznala, nikdy im neprisľúbila, že im zaplatí akúkoľvek cenu, už vôbec nie 5.000 Eur. Podľa jeho názoru vyjadrenie žalobcu v 1. rade na pojednávaní o sume 3.000 Eur je účelové, lebo suma 5.000 Eur sa objavila až vo výzve, ktorú zaslala žalovanej právna zástupkyňa žalobcov. Tieto rozpory svedčia o tom, že žaloba bola podaná účelovo zo strany žalobcov. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, zotrváva na tom, že ak by tu prichádzalo do úvahy niečo, mohlo byť ísť o uznanie záväzku alebo dlhu zo strany žalovanej. Podľa platného právneho poriadku uznanie dlhu, ktoré nie je urobené písomne, nie je uznaním dlhu v zmysle 588 resp. uznaním práva v zmysle , ktoré má za následok predĺženie premlčacej doby a že odkaz na je v tomto prípade neprípadný, pretože zo systematiky vyplýva, že tu vlastne sa rieši len obsah záväzkov. Tvrdil naďalej, že tu nie je dôvod na plnenie zo strany žalovanej a pokiaľ by sa toho domáhali z titulu bezdôvodného obohatenia, nárok je premlčaný.

Žalovaná P. Ď. uviedla, že súhlasí s tým čo uviedol jej právny zástupca. K stretnutiu v H. uviedla, že to prebehlo tak ako už bolo povedané žalobcom, ale nebola tam žiadna dohoda, že žalovaná má zaplatiť nejakých 5.000 Eur. O zaplatení sumy 5.000 Eur a ani o zaplatení nejakej inej sumy sa tam vôbec nehovorilo. Ona všetky peniaze dala deťom. Žalobca vtedy hovoril o nejakej dohode za garáž, ale vtedy tam žiadna suma nepadla a žalovaná povedala, že peniaze dáva všetky svojim deťom, aby sa potom obrátil na jej deti. Garáž a pivnicu staval otec žalovanej a žalobcu v 1. rade. K zlegalizovaniu tejto garáže došlo až po smrti otca. So žalobcom v 1. rade roky nekomunikovala, prišla vtedy za ňou švagriná, t.j. žalobkyňa v 2. rade a priniesla jej nejaké doklady, ktoré mala žalovaná podpísať, aby sa mohla tá garáž zlegalizovať. Žalovaná to vtedy podpísala. Uviedla, že pri tom stretnutí povedala žalobcovi, že ona nemieni za tú garáž nič zaplatiť, a to nikdy, že ona dala peniaze z predaja nehnuteľnosti všetky svojim deťom.

Na pojednávaní dňa 6.3.2015 boli vypočutí svedkovia I. E. a O.. D. T..

Svedkyňa I. E. bola jednou z kupujúcich, ktorí kupovali nehnuteľnosti od žalobcov v 1. a 2. rade a od žalovanej. Vyjadrila sa, že ku kúpe nehnuteľnosti došlo tak, že jej manžel poznal žalobcu v 1. rade a to asi z roboty. Ona ho poznala len z videnia. Žalovanú predtým nepoznala. Jej manžel prišiel raz domov s tým, že stretol kamaráta a že tento by chcel predať dom. Oni mali dom na C. F. a chceli bývať vo W.. Rozhodli sa potom, že dom na C. F. predajú, dali inzerát do realitnej kancelárie a keď sa im ozval jeden pán, že by chcel kúpiť ich dom v C. F., oni toto oznámili žalobcovi v 1. rade a bol to vlastne takýto kolotoč. Zmluvu pripravil realitný agent a to podľa názoru svedkyne, v budove prítomný O.. T. alebo jeho kolega, lebo tam robili dvaja. Predtým prebehlo stretnutie v hoteli H., kde sa podpisovala kúpna zmluva. Kúpna zmluva bola prečítaná. B. sa to nezdalo, lebo zmluva bola postavená tak, že peniaze sa delia rovným dielom. Oni chceli o 5.000 Eur viac a to za garáž. Druhá strana, teda pani Ď. potom povedala, aby to zostal tak, že ona alebo jej deti im potom vyplatia 5.000 Eur. Podľa svedkyne tá suma mala byť vyplatená preto, lebo pani B. jej hovorila, že garáž postavili jej rodičia. Oni sa o tú garáž nejako ťahali, ale k tomuto sa svedkyňa presnejšie vyjadriť nevedela. Keď sa zmluva podpísala, potom sa už ohľadom tohto s kupujúcimi nič nedialo. O tomto súdnom spore sa svedkyňa dozvedela už dávnejšie. Povedala, že jej pani B. hovorila, že z toho bude súdny spor a aj sa jej pýtala, či by bola ochotná ísť jej na súd svedčiť. Pani B. svedkyni povedala, že pani Ď. nedodržala slovo a preto bude tento súdny spor. Svedkyňa jej na to povedala, že pôjde svedčiť bez problémov, že nemá prečo klamať. Svedkyňa ešte uviedla, že si to presne nepamätá, ale vie, že predtým boli ešte jedenkrát v robote u pani Ď.Š.. Niečo sa tam tlačilo na tlačiarni. Keď boli na tom stretnutí v H., naťahovali sa tam o garáž. B. nesúhlasili s tým, že tie peniaze majú byť rozdelené na rovnaké polovice, tak ako to bolo uvedené v zmluve. Pani Ď. im povedala, že sa môžu spoľahnúť, že sa tie peniaze vyplatia alebo to urobia jej deti. Ku kúpnej cene svedkyňa uviedla, že ona sa dohoda s predávajúcimi, čím myslí manželov B., že kúpna cena za všetko bude 98.000 Eur. Ju už potom ďalej nezaujímalo ako to bolo dohodnuté medzi predávajúcimi. Uviedla, že to kupovali na úver, čiže bolo to prefinancované úverom. Predtým mali úver na dom v C. F.. Ten pri predaji sa vlastne splatil a oni mali nový úver na tento dom. Ju vtedy nezaujímalo čia je garáž a podobne, ale len to čo kupujú a za koľko to kupujú. Nepamätala sa, či bol nejaký osobitný znalecký posudok na garáž. Hovorilo sa o sume 5.000 Eur. Nepamätala sa presne kde a kedy sa hovorilo o sume 5.000 Eur. Boli aj v robote u pani Ďurišovej a boli aj na stretnutí v H.. Pani Ď. veľmi nesúhlasila so sumou 5.000 Eur. Nevedela sa presne vyjadriť kde to bolo keď pani Ď. nesúhlasila so sumou 5.000 Eur. Ďalej uviedla, že si to presne nepamätá kde sa hovorilo o sume 5.000 Eur, ale vie, že sa o tú garáž naťahovali. V H. boli pri podpise zmluvy. B. vtedy nesúhlasili s tým, že peniaze sa budú deliť rovnakým dielom. Chceli tých 5.000 Eur za garáž. Podľa názoru svedkyne by sa bola musela kúpna zmluva vtedy prerábať a musela by sa tam táto čiastka zahrnúť. Pamätá sa, že pán B. s tým veľmi nesúhlasil, ale keď pani Ď. povedala, že sa o tom dohodnú, tak potom aj on túto zmluvu podpísal. Podľa svedkyne predávajúci nemali znalecký posudok na dom, ale oni si ho dali oceniť, lebo znalecký posudok museli predložiť banke kvôli úveru. Nevedela sa vyjadriť, či tým znaleckým posudkom bola oceňovaná aj garáž. O tom, že tam bol nejaký spor ohľadom garáže sa svedkyňa dozvedela od pani B..

Svedok O.. D. T. uviedol, že ich realitná kancelária sprostredkovala predaj tejto nehnuteľnosti. Bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva. Jednania viedol jeho kolega pán T.. Svedok uviedol, že on potom vstupuje do toho vždy v tom poslednom štádiu. Kúpnu zmluvu pripravila jeho realitná kancelária. Uviedol, že ak sa dobre pamätá, znalecký posudok vtedy robený nebol. Kúpna cena sa vždy určuje po dohode s účastníkmi zmluvného vzťahu. To, ako sa tá cena zaplatí, určuje klient, čiže predávajúci. Jeho to nezaujíma, on to musí len rešpektovať. K stretnutiu pred podpisom kúpnej zmluvy došlo v hoteli H..

Zúčastnili sa ho všetci predávajúci a z kupujúcich tam bola len pani E.. S pani Ď. predtým býval v kontakte mailom a telefonicky. Pán B. vtedy nesúhlasil s takýmto delením peňazí. Chcel aby oni dostali s manželkou vyplatených o 5.000 Eur viac za garáž. Pani Ď. im vtedy povedala, že sumu 5.000 Eur za garáž im vyplatí potom, keď dostane peniaze z predaja tejto nehnuteľnosti. Kúpna zmluva sa vtedy neprepracovala, lebo každý si riešil svoje problémy. B. kupovali byt a E. sa chceli čím skôr presťahovať a aj ústna dohoda je dohoda. Svedok ďalej uviedol, že presne ti už nepamätá, ale že každý návrh kúpnej zmluvy bol robený tak, že peniaze sa rozdelia na polovicu. Návrh zmluvy robil on a už v prvom návrhu zmluvy bolo uvedené, že kúpna cena sa rozdelí na polovicu. Potom sa v tomto pokračovalo. S realitnou kanceláriou sprostredkovateľskú zmluvu uzavrel žalobca v 1. rade pán B., ktorý hovoril, že pani Ď. s takou kúpnou cenou súhlasí. Predávajúci sa mali možnosť s textom kúpnej zmluvy už predtým oboznámiť. Text kúpnej zmluvy koncipovala ich právnička - právnička realitnej kancelárie. Na otázku prečo sa už v kúpnej zmluve nezohľadnilo to, že žalobcovia manželia B. majú garáž vo svojom výlučnom vlastníctve, svedok uviedol, že teraz si aj on kladie tú otázku, ale že pri tom stretnutí pani Ď. uviedla, že aby sa to podpísalo tak ako je a že ona si to potom s B. dorieši. Takto nejako sa to povedalo a zmluva sa potom išla podpísať.

Právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade k výpovediam svedkov uviedla, že je toho názoru, že ich svedeckými výpoveďami sa vlastne preukázalo tvrdenie ktoré uskutočnili na minulom pojednávaní, teda, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ústnej dohody o tom, že medzi sebou majú záväzok, z ktorého vyplývalo, že odporkyňa, teda žalovaná vyplatí navrhovateľom, teda žalobcom v 1. a 2. rade sumu 5.000 Eur z titulu zmluvnej dohody vyplatenia ceny za garáž, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade a ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy spolu s ostatnými nehnuteľnosťami. Pokiaľ sa jedná o záväzok, záväzok tu je a plnenie zo záväzku tiež. Tu sa jedná o všeobecnú premlčaciu lehotu 3 rokov. Preto nárok žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodný. Uviedla, že ak vznikli nejaké drobné rozdiely vo výpovediach, tak poukazuje na tú skutočnosť, že sa jedná o časový odstup od toho ako došlo k dohode.

Právny zástupca žalovanej viedol, že oni považujú svedecké výpovede za nehodnoverné, do určitej miery aj protichodné a majú za to, že ich interpretácia udalostí tak ako boli prezentované svedkami, nezodpovedá skutočnosti. Poukázal na to, že obaja svedkovia napriek tomu, že si na veľa okolností a skutkových konaní okolo uzavretia zmluvy nevedia spomenúť, bezpečne si spomenuli len na to, že odporkyňa mala urobiť prísľub zaplatenia práve 5.000 Eur. Domnieva sa, že ich interpretácia je nepresná, že je ovplyvnená tým, že boli kontaktovaní druhou stranou a že druhá strana do určitej miery im svoj náhľad na vec odprezentovala tak, že podvedome v nich vyvolala takú asociáciu, že si pamätajú skutočnosti, ktoré skutočnosti skutočnosťami neboli a slová také ako boli odprezentované, či už jedným svedkom alebo druhým svedkom, na tom jednaní nepadli. A keďže nepadli tie slová, ale padli len tie slová, ktoré odporkyňa priznáva, že pokiaľ bude chcieť odporca peniaze, nech sa obráti na jej deti, nedošlo k takému záväzku, od ktorého možno odvodzovať to právo, ktorého sa domáhajú navrhovatelia. Podľa právneho zástupcu žalovanej tu nedošlo k vzniku záväzku. Žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaná po vypočutí svedkov uviedla, že to čo povedali svedkovia, nie je pravda. Ona vôbec nesľúbila zaplatiť sumu 5.000 Eur. Povedala len to, že keď žalobcovia budú niečo chcieť, aby si to pýtali od nej detí, ale žiadna suma pri tomto stretnutí pred podpisom kúpnej zmluvy nepadla. Čo sa týka toho stretnutia u nej v robote, vtedy prišla za ňou pani E. a pani B. a vtedy pýtali tie peniaze za garáž. Vtedy sa nepovedala žiadna suma, ale rozprávali sa o tej garáži. Vtedy im povedala, že za tú garáž nedá žiadne peniaze. Potom jej brat odkázal, že v takom prípade sa dom za tú cenu nepredá a poslali jej mail, ktorý súdu predložila.

Z predloženého mailu súd zistil, že žalobca v 1. rade mail poslal 24.9.2011 o 19.06 hod. Uviedol v ňom, že kvôli 60.000 Sk sa dom nepredá, ale že jemu je to jedno, že on pôjde aj na súd. Uviedol, že poslal I. (manželku) za žalovanou, lebo nemal jej mailovú adresu. Uviedol, že on nechcel prísť, lebo by sa hádali a jemu to nestojí za to.

Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 14.11.2011 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcimi I. P. Ď.Z., II. R. B. a III. I. B. ako predávajúcimi a kupujúcimi D. E. a I. E.. Predmetom bol predaj a kúpa nehnuteľností vedených na LV č. XXX, vedený Správou katastra W., obec W. v kat. území E., a to konkrétne:

- pozemok parcela KNC č. XXX - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 318 m2,

- pozemok parcela KNC č. XXX/X - záhrady o výmere 470 m2,

- pozemok parcela KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2,

- stavba na pozemku parcele KNC č. XXX súp.č. XXX - rodinný dom s tým, že podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú predávajúca v 1. rade (P. Ď.) a predávajúci v 2. rade (R. B.), každý v podiele 1/2, ako aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX Správy katastra W., obec W., kat. územie E. - stavba na pozemku parcela KNC č. XXX/X so súp.č. XXXX, druh stavby garáž s tým, že bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú predávajúci II. a predávajúca III. Kúpna cena bola v bode V. zmluvy dohodnutá na 98.000 Eur a dohodnuté bolo prvá časť kúpnej ceny vo výške 20.000 Eur bola uhradená vkladom na účet predávajúcich v II. a III. rade dňa 25.10.2011, druhá časť kúpnej ceny bola vo výške 15.000 Eur zaplatená na účet predávajúcich v II. a III. rade a vo výške 35.000 Eur predávajúcej v I. rade, čo je spolu 50.000 Eur a zvyšok kúpnej ceny vo výške 28.000 Eur mal byť uhradený najneskôr do 21.11.2011 tak, že suma 14.000 Eur bude zaplatená na účet predávajúcich v II. a III. rade a suma 14.000 Eur na účet predávajúcej v I. rade.

Kúpna zmluva bola zavkladovaná rozhodnutím o vklade, ktoré bolo vydané Správou katastra W. pod č. vkladu V 3142/11 zo dňa 19.12.2011.

Výpismi z Listu vlastníctva bolo preukázané, že v čase predaja nehnuteľností boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a žalovanej, a to každý v podiele 1/2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX boli zapísané v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade.

Oznámením o vydaní súpisného čísla stavbe oznámilo Mesto W. dňa 17.3.2003 Správe katastra W., že murovanej garáži postavenej v kat.úz. E. na parcele č. XXX/X pred 1.10.1976 bolo pridelené súpisné číslo XXXX. Stavebníkom bol R. B., nar. XX.X.XXXX a I., rod. T., nar. XX.XX.XXXX.

Z predloženej mailovej komunikácie sa zisťuje, že žalobca v 1. rade mailom zo dňa 8.12.2014 napísal D. Ď. (syn žalovanej), že mu ďakuje za návštevu a za to, že doniesol peniaze za garáž !!! Ďalej uvádza : „vážne, že ak je ochotný poslať peniaze (3.000 Eur) na jeho účet behom týždňa, pošle mu číslo účtu. Ak nie, nech povie mame aby vedela, keď dostane obálku zo súdu, že je to za garáž a nebude žiadať len za ňu, ale aj polovicu peňazí čo ostalo po starkej.

Súdu bolo predložené aj rozhodnutie Okresného úradu vo W., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 4.6.2003 č. -125. Rozhodnutím bol vydaný súhlas so zmenou druhu poľnohospodárskeho pozemku parcela č. XXX - záhrada na nový druh pozemku - zastavaná plocha, parc.č. XXX/X, o výmere 0,003 ha.

Podľa , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Takto uskutočneným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná prevzala plnenie od kupujúcich D. E. a I. E. v rovnakej výške ako žalobca v 1. rade, a to každý z nich po 49.000 Eur. Kúpna cena bola vyplácaná každému z nich v 3 splátkach. Posledná splátka bola vyplatená v súlade s kúpnou zmluvou do 21.11.2011. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi (1. P. Ď., 2. R. B. a 3. I. B.) nevznikla žalovanej žiadna povinnosť vyplatiť žalobcom v 1. a 2. rade nejakú sumu.

Z predloženej mailovej komunikácie zo dňa 24.9.2011, keď žalobca v 1. rade požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 60.000 Sk, t.j. 1.991,63 Eur, ako aj z mailovej komunikácie zo dňa 18.6.2012, ktorou žalobca v 1. rade žiadal od syna žalovanej D. Ď. vyplatenie sumy 3.000 Eur za garáž, vôbec nevyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o zaplatení 5.000 Eur za uvedenú garáž. Podľa tvrdení žalobcov a ich právnej zástupkyne mala byť medzi žalobcami v 1. a 2. rade na jednej strane a žalovanou na druhej strane ústnou formou uzavretá dohoda o finančnom vyrovnaní za garáž, a to o zaplatení sumy 5.000 Eur. Uzavretie tejto dohody žalovaná jednoznačne popiera. Uzavretie takejto dohody nebolo jednoznačne preukázané ani svedeckými výpoveďami svedkyne I. E. a svedka O.. D. T.. Svedkyňa síce na jednej strane uvádzala sumu 5.000 Eur za garáž, ktorú požadovali manželia B. od žalovanej pani Ď.. Svedkyňa sa viackrát vyjadrila, že si okolnosti presne nepamätá. Pamätala sa na stretnutie v hoteli H., ako aj na to, že spolu so žalobkyňou v 2. rade navštívili žalovanú na pracovisku ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa žalovanej pri tejto návšteve pýtala žalobkyňa v 2. rade neurčitú sumu peňazí za garáž, o konkrétnej sume sa vtedy vôbec nehovorilo. Žalovaná odmietla za túto garáž čokoľvek zaplatiť. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že žalovaná sa so žalobcami v 1. a 2. rade naťahovala o garáž. Žalobca v 1. rade odmietal podpísať kúpnu zmluvu, ale kúpnu zmluvu nakoniec podpísal, keď pani Ď.Š. povedala, že sa o tom dohodnú. Svedok O.. D. T. hovoril o tom, že sa hovorilo o sume 5.000 Eur za garáž. Žalovaná pani Ď. na tom stretnutí v hoteli H. uviedla, aby sa zmluva podpísala a že ona si to potom s pánom B. dorieši. Svedok zároveň uviedol, že aj on si kladie otázku prečo sa do kúpnej zmluvy neuviedla suma, ktorá by mala byť zaplatená za garáž. K prepracovaniu kúpnej zmluvy nedošlo aj z toho dôvodu, že každý potreboval čím skôr riešiť svoj problém, keď manželia B. kupovali byt a aj kupujúci manželia E. potrebovali mať čím skôr uzavretú kúpnu zmluvu.

Zo svedeckých výpovedí svedkov vyplýva, že pri stretnutí v hoteli H., kde sa kúpna zmluva podpísala vznikol problém týkajúci sa garáže, patriacej spoluvlastnícky len žalobcom v 1. a 2. rade, pričom žalobca v 1. rade nechcel najskôr takúto kúpnu zmluvu podpísať. Obidvaja potvrdili, že žalobca v 1. rade zmluvu podpísal, keď žalovaná pani Ď. povedala, že sa na tom potom dohodnú alebo že s to potom dorieši. Takáto svedecká výpoveď nie je jednoznačným dôkazom o tom, že na tomto stretnutí alebo ešte pred týmto stretnutím pred podpísaním kúpnej zmluvy došlo ku konkrétnej dohode o vyplatení konkrétnej ceny. Vyplatenie sumy 5.000 Eur je spochybňované aj textom mailov žalobcu v 1. rade, ktoré boli adresované žalovanej resp. synovi žalovanej.

Preto podľa názoru súdu v tomto prípade nie je možné hovoriť o plnení zo záväzku, lebo existencia záväzku nebola jednoznačne preukázaná. Jediným možným nárokom by mohlo byť plnenie z bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná síce v súlade s kúpnou zmluvou prevzala kúpnu cenu vo výške 49.000 Eur tak ako aj žalobca v 1. rade, ktorému tiež bola vyplatená suma 49.000 Eur. Kúpna cena bola spolu 98.000 Eur. Predmetom predaja však neboli len nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade a žalovanej, ale predmetom predaja bola aj nehnuteľnosť - stavba garáže, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade. Táto skutočnosť v kúpnej zmluve nebola nijako zohľadnená. Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná aj napriek tejto skutočnosti kúpnu zmluvu podpísali. Žalovaná tak prijala v skutočnosti plnenie resp. časť plnenia, ktoré by malo byť v skutočnosti plnením žalobcom v 1. a 2. rade. Kúpna cena v súlade s kúpnou zmluvou bola v celosti vyplatená do 21.11.2011. Žaloba bola podaná 24.6.2014, čo znamená, že bola podaná po uplynutí 2- ročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia .

Súd preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).