Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-406-2013.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/406/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. V. X., T. Č.. X, zastúpený JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou AK, Štúrova 20, Košice, proti odporkyni: S. Q., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, Q. V. X., t.č. J.X. X, Y., XXX XX ČR, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 60,- eur mesačne počnúc od 01.10.2013, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa.
Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2013 do 30.06.2014 t.j. 540,- eur je odporkyňa povinná uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na výživu pre navrhovateľa sumou 100,- eur mesačne a to od 01.10.2003 do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako jeho matka si neplní vyživovaciu povinnosť voči nemu dobrovoľne od júna 2013, nerobí to ani napriek výzve od jeho právnej zástupkyne zo dňa 06.09.2013. Od júna 2013 žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom a jeho mamou v rodinnom dome v mieste trvalého bydliska, pričom všetku starostlivosť o neho a jeho potreby zabezpečuje a financuje výlučne jeho otec. V školskom roku 2013/2014 je študentom 4. ročníka Strednej odbornej technickej školy, Kukučínova 23 v Košiciach. Má však zdravotné problémy, ktoré súvisia s chronickou pankreatitídou a zároveň má problémy aj so zrakom. V súvislosti s ochorením musí dodržiavať prísnu diétu a šetriacu stravu, čo pre jeho otca predstavuje zvýšené náklady. Zároveň berie aj lieky. Výdavky na zabezpečenie jeho potrieb spočívajú v nákupe oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, školských pomôcok, zabezpečením bývania, stravy, zdravia, cestovného a podobne.
Otec je živnostníkom. Odporkyňa podľa informácií navrhovateľa spolu so svojím otcom J. E. je podielovou spoluvlastníčkou 3-izbového bytu v Košiciach, na I. X/X, v ktorom jej otec býva. Okrem neho žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že je momentálne nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pracuje len brigádnicky, pričom jej príjem závisí od počtu brigád, ktoré nedokáže ovplyvniť, pretože to závisí od ponuky brigádnického centra. So svojím otcom v súčasnosti neudržiava žiaden kontakt, býva a stravuje sa u kamarátky v Košiciach (v tomto období) a teda nie je schopná prispievať sumou 100,- eur na výživu pre svojho syna, nakoľko má aj ďalšie výdavky, ktoré súvisia s dopravou na MHD, hygienických potrieb, mobilný telefón.
Dňa 20.12.2014 sa ďalej písomne vyjadrila, že nemá uzavretý žiaden pracovný pomer, nevlastní žiaden majetok a je v zahraničí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa písomných podaní navrhovateľky a zistil tento skutočný stav:
Odporkyňa i napriek tomu, že bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, pojednávania sa nezúčastnila, nevyužila tak svoje právo vyjadriť sa k predmetu konania ústne, súd teda rozhodoval i bez jej prítomnosti a to podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že manželstvo rodičov bolo rozvedené v roku 2013, pričom matka - teda odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti v júna 2013 a od tohto obdobia neprejavila o navrhovateľa žiaden záujem, ani neposielala žiadne dary a neprispievala ani na jeho výživu. Určitý čas bývala v Košiciach, brigádovala a potom odišla do Čiech, mohlo to byť niekedy v novembri roku 2014.
Navrhovateľ žije s otcom a starou matkou v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca a starej mamy, v rozhodujúcom období bol študentom Stredného odborného učilišťa v Košiciach až do ukončenia školy s maturitou v júni 2014. V súčasnej dobe už neštuduje, je evidovaný na úrade práce.
Počas štúdia mal zvýšené náklady, a to najmä cestovné, ktoré predstavovalo 5,- eur denne, stravoval sa jedine doma vzhľadom na zdravotné problémy, nakoľko má chronickú pankreatitídu a nemôže sa stravovať inde, s čím sú samozrejme spojené zvýšené výdaje okrem iného aj so zakúpením liekov, mesačne mu otec uhrádza stravovanie, mesačne je to cca. 100,- eur, okrem toho je to oblečenie, ktoré sa príležitostne nakupuje, hygienické potreby mesačne v sume 30,- eur a najväčšou položkou okrem stravy sú lieky, ktoré berie pravidelne, mesačne za ne dopláca 30,- eur a pravidelne musí chodiť na lekárske kontroly. Užíva helicid, algifen, hilax a pangol. Všetky tieto výdavky znáša výlučne otec.
Navrhovateľ sa nevedel vyjadriť k tomu, aké sú náklady na bývanie, nakoľko tieto pomerne znáša otec spolu so svojou matkou, takisto nemal vedomosť o tom, aký je príjem otca, ktorý je živnostníkom.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ bol v čase podania návrhu, t.j. od 01.10.2013 študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy technickej, Kukučínova 23, v Košiciach, ktoré ukončil maturitou v júni 2014. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý je živnostníkom, pričom jeho príjem súd zistil zo spisu sp. zn.7C/180/2013, ktorým bolo určené výživné pre manželku - odporkyňu a jeho príjem za rozhodujúce obdobie teda roku 2013 bol vo výške 4.303,97 eur, pričom otec navrhovateľa uhrádza platby súvisiace s bývaním, t.j. úhradu za plyn vo výške 219,24 eur, platbu za elektrinu, vodu, pričom matka odporcu sa na spoločných výdavkoch podieľa v sume 50,- eur mesačne. Pre syna uhrádza 20,- eur mesačne a to dopravu do školy, školné vo výške 200,- eur, 300,- eur výdavky na ošatenie.
Súdu aj napriek výzve na odporkyňu sa nepodarilo preukázať príjem odporkyne, ktorý v rozhodujúcom období mala s tým, že v písomnom vyjadrení uviedla, že nevlastní žiaden majetok a pracuje len brigádnicky. Súd zistil listom, ktorý bol adresovaný navrhovateľovi, ktorý predložila právna zástupkyňa navrhovateľa, na pojednávaní, že matka navrhovateľa žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, bližšie skutočnosti sa súdu nepodarilo zistiť.
Súd zároveň zistil, že titulom vyporiadania BSM uzavretými medzi rodičmi navrhovateľa bola jej dňa 21.11.2013 vyplatená finančná čiastka 1.000,- eur v hotovosti, okrem toho odporkyňa poberala i výživné od otca navrhovateľa ešte ako manželka. Z uvedeného je zrejmé, že i napriek skutočnosti, že odporkyňa neuviedla svoj skutočný príjem, je zrejmé, že v rozhodujúcom období, v ktorom súd určil výživné pre navrhovateľa, t.j. od 01.10.2013 až do ukončenia štúdia dňa 30.06.2014 disponovala s voľnými finančnými prostriedkami a i napriek tejto skutočnosti sa žiadnym spôsobom nepodieľala na výžive pre navrhovateľa, a to žiadnym spôsobom, teda ani pri príležitosti sviatkov, narodenín a podobne.
Je zrejmé, že navrhovateľ v období štúdia na Strednej odbornej škole, mal zvýšené náklady, ktoré súviseli nielen s uhrádzaním školného vo výške 200,- eur, ale taktiež aj so stravou, nakoľko trpí chronickou pankreatitídou a s tým sú zvýšené náklady na stravovanie, výhradne sa môže stravovať iba doma, a zároveň zvýšené náklady má aj so zakupovaním liekov, ktoré musí pravidelne brať. Z týchto dôvodov súd určil výživné pre navrhovateľa vo výške 60,- eur mesačne, čo považoval za primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa, ale zároveň aj schopnostiam odporkyne, ktorej zákonná vyživovacia povinnosť trvá až do času, pokiaľ nie je navrhovateľ schopný samostatne sa živiť. Ten je v súčasnej dobe evidovaný na úrade práce a teda vyživovacia povinnosť odporkyne voči nemu sa skončila k 30.06.2014. Zároveň súd za obdobie odo dňa podania návrhu, t.j. 01.10.2013 do 30.06.2014 určil dlžné výživné za toto obdobie, t.j. 8x 60 eur, sumou 540,- eur, ktorú odporkyňu zaviazal uhradiť navrhovateľovi jednorázovo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešný navrhovateľ trovy konania nežiadal priznať, a tak rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.