Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-27-1993.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/27/1993
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: X.. B.. Z. M., X.., Z. N. Č..XX, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, so sídlom Riečna č,. 2, 811 02 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská technická univerzita, so sídlom Vazovova č.5, Bratislava zastúpeného: JUDr. Petrom Bizubom, advokátom, so sídlom Kollárovo námestie č.9, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 9.3.1993 doplneným dňa 8.6.2004 žiadala, aby súd určil, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zn. 4725 zo dňa 27.9.1990 v časti "pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 31.8.1991 a nadväzujúce na to znenie " je neplatná a zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C 27/93-152 zo dňa 21.6.2004 tak, že návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave zrušený uznesením č. k. 9Co 369/05-191 zo dňa 10. 5.2007 . Úlohou súdu prvého stupňa bolo v zmysle záverov odvolacieho súdu skúmať, či žalovaný odporca v čase podania žalobného návrhu Chemickotechnologická fakulta STU so sídlom Radlinského č. 9, v Bratislave mal právnu subjektivitu t.j. či mal spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva.
Súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 10C 27/1993-324 zo dňa 11.3.2009, v ktorom určil, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy zn. 4725 z 27.9.1990 v časti "pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 31.8.1991 a nadväzujúce na to znenie" je neplatná. Zároveň rozhodol, že o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozsudku.
Uvedený medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava v spojení s opravným uznesením č.k. 10C 27/93-331 zo dňa 19.6.2009 bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 331/2009-350 zo dňa 11.11.2010 tak, že návrh bol zamietnutý.
Na dovolanie navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1Cdo 25/2011 zo dňa 25.7.2014 vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a zároveň rozsudok Okresného súdu Bratislava I v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
Podaním doručeným súdu dňa 7.10.2014, upresneným dňa 20.10.2014 navrhovateľka vzala svoj žalobný návrh späť, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, ktorým boli zrušené rozsudky nižších súdov v danej veci. Ako dôvod navrhovateľka označila skutočnosť, že súdny proces trvá už 21 rokov a jej fyzický vek dosiahol 74 rokov, takže už nemá možnosť naplniť dôvod podania svojej žaloby z roku 1993. Zároveň navrhovateľka požiadala, aby súd rozhodol o trovách konania a trovách právneho zastúpenia v zmysle § 150 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná.
Podaním doručeným súdu dňa 19.12.2014 odporca súhlasil so späťvzatím žalobného návrhu, avšak žiadal priznať mu náhradu trov konania - zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, keďže navrhovateľka svojvoľne vyvolala spor, neuniesla dôkazné bremeno v konaní, ktoré sa ani nemalo konať pre jeho procesnú vadu.
Podaním doručeným súdu dňa 18.2.2015 navrhovateľka súdu spresnila dôvody, pre ktoré žiada o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 150 O.s.p.. Navrhovateľka v ňom uviedla, že nesúhlasí s tvrdením odporcu o tom, že svojvoľne vyvolala spor a neuniesla dôkazné bremeno. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že nešlo o svojvoľné vyvolanie sporu a takýmto výkladom by jej bolo upreté ústavné právo dovolať sa súdnej ochrany. Taktiež uviedla, že žiaden súd neskonštatoval, že by neuniesla dôkazné bremeno. Čo sa týka námietky odporcu, že predmetné súdne konanie sa ani nemalo konať z dôvodu procesnej vady, poukázala na to, že odporca počas viac ako 20 ročného trvania spor na túto vadu nikdy nepoukázal a teda ak o nej vedel a nenamietal ju, svojim správaním predlžoval konanie. Podľa navrhovateľky predlžovanie konania a dĺžka trvania sporu bola spôsobená aj správaním odporcu v konaní, pričom sa jej javí neprimerané znášať trovy, obzvlášť v prípade, že súdy viac ako 20 rokov nekonštatovali procesnú vadu. Podľa nej taktiež správanie odporcu sa nezlučovalo so zásadou hospodárnosti konania, keď ten neplnil príkazy súdu, najmä nepredkladal požadované dokumenty a písomné stanoviská. Zároveň má za to, že predlžovanie konania spôsobilo aj opätovné vypočúvanie svedkov a to na žiadosť odporcu, ktorý na ich výsluchu trval, pričom tento úkon sa javil byť ako nadbytočný a neprispel k objasneniu podstaty sporu. Taktiež zo strany odporcu nebol včas zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, čo tiež predĺžilo konanie. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že v súčasnosti je v dôchodkovom veku a ani jej zdravotný stav by jej neumožňoval opätovné nastúpenie do práce i v prípade jej úspechu v konaní. Upozornila tiež na skutočnosť, že svojim správaním nedala príčinu na začatie súdneho konania a ani na jeho dĺžku, keď sa v spore správala v súlade so zásadou hospodárnosti a s príkazmi súdu. Zastáva tiež názor, že v čase začatia konania a až do dovŕšenia dôchodkového veku, mala naliehavý právny záujem na požadovanom určení a až dovŕšením dôchodkového veku a určitou stratou pracovnej pripravenosti a aj v dôsledku zdravotného stavu by už nemohla nastúpiť u jej pôvodného zamestnávateľa na výkon práce i v prípade, ak by bola v konaní úspešná. Plynutie času a pribúdanie veku ako aj dovŕšenie dôchodkového veku, je objektívna veličina, ktorú ona nevedela ovplyvniť, pričom pri podaní návrhu bol jej naliehavý právny záujem daný.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V zmysle § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
V zmysle § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, pričom odporca so späťvzatím vyjadril súhlas, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p. konanie zastavil.
V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva.
V prejednávanej veci muselo byť konanie, pretože navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť. Z procesného hľadiska to bola práve navrhovateľka, ktorá zavinila zastavenie konania, a preto by bola povinná zaplatiť odporcovi trovy konania.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd výnimočne nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Konajúci súd sa v danom prípade stotožnil s názorom navrhovateľky, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí trovy konania odporcovi priznať. Súd poukazuje na skutočnosť, že daný spor trvá viac ako 20 rokov, pričom za uvedený čas navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek, v súčasnosti má 74 rokov, pričom v dôsledku toho a tiež vzhľadom na jej zdravotné problémy, na ktoré poukázala vo svojich podaniach, by už aj v prípade jej úspechu v konaní nemohla objektívne u odporcu pracovať, t.j. konanie pre ňu v súčasnosti stratilo zmysel. Vzhľadom na uvedené a tiež vzhľadom na skutočnosť, že odporca je právnickou osobou (t.j. nejde o sociálne slabú fyzickú osobu), by bolo podľa súdu neprimerané zaviazať navrhovateľku zaplatiť trovy konania odporcovi. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že i vinou odporcu bolo dané konanie predlžované, čo tiež uviedla navrhovateľka vo svojich podaniach.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd využil svoje moderačné právo dané mu § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.