Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Csp-92-2022.pdf
PDF · 71.66 KB
Case nature
Subarea
19Csp/92/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave vo veci navrhovateľky: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, L., právne zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, IČO: 40 227 618, proti povinnému: L. D., M..N.., so sídlom Č.W. X, XXX XX Bratislava, F.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 1.12.2022 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému z neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu práva na splátky navrhovateľky vyplývajúce z dohody o plnení dlhu v splátkach zo dňa 10.5.2022, ktorá je súčasťou zmluvy „Uznanie dlhu a dohoda o plnení dlhu v splátkach“ uzatvorenej medzi navrhovateľkou a povinným.
Žalobkyňa tvrdí, že s povinným dňa 24.8.2016 uzatvorila zmluvu o združenej dodávke elektriny. Povinný navrhovateľke za obdobie od 1.4.2021 do 8.3.2022 vyúčtoval spotrebu elektriny vo výške VT: 8 781kWh a NT: 40 876 KWh, čo považuje za nereálne vzhľadom na to, že priemerná spotreba v období rokov 2017 až 2021 bola 15 000 kWh ročne. Navrhovateľka nameranú hodnotu spotrebovanej elektriny opakovane reklamovala, za možnú príčinu nesprávnej hodnoty uviedla výkon rekonštrukčných a výkopových prác pred jej domom, počas ktorých malo aj po vypnutí ističov počítať spotrebu. Povinný v odpovedi na reklamáciu tvrdil, že poruchu meracieho zariadenia nezistil a nadmerná spotreba mohla byť spôsobená nakumulovaním spotreby od roku 2019, pričom reklamáciu vyhodnotil ako nedôvodnú. Navrhovateľka si dala vypracovať znalecký posudok organizáciou Inštitút monitoringu a analýz, podľa ktorého je nameraná hodnota spotreby elektrickej energie vzhľadom na dom navrhovateľky nereálna. Navrhovateľka poukázal aj na to, že povinný si nesplnil povinnosť podľa § 31 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zabezpečiť odpočet aspoň raz ročne. Vedomosť o skutočnosti, že odpočty za predchádzajúce obdobie boli stanovené odhadom navrhovateľka nemala. Má za to, že dopočítanie spotreby s dodatočným vyúčtovaním odchýlok je v rozpore so zákonom a obchodnými podmienkami uzatvorenej zmluvy a nie je zrejmé z akých podkladov povinný prípadne ZSD vychádzali, keď fyzický odpočet meradla nevykonali. Navrhovateľka následne dňa 10.5.2022 pod nátlakom a vyhrážkami odpojením od elektrickej energie podpísala dokument „Uznanie dlhu a dohoda o plnení dlhu v splátkach“, ktorú považuje za absolútne neplatnú. Uvádza, že predmetná dohoda je pre ňu zmätočná, keď v článku II je výška dlhu uvedená ako 0 € a v článku I je výška záväzku 3.897,30 €, pričom z dohody nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k špecifikácii záväzku čo do výšky a dôvodu, ani ako vlastne spoločnosť dospela k danej výške záväzku. Je toho názoru, že predmetný dlh nikdy neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka požadovala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému povinnosť zdržať sa výkonu práva na splátky navrhovateľky vyplývajúce z dohody o plnení dlhu v splátkach zo dňa 10.5.2022, ktorá je súčasťou zmluvy „Uznanie dlhu a dohody o plnení
dlhu v splátkach“ uzatvorenej medzi navrhovateľkou a povinným. Zároveň navrhla poučiť povinného o možnosti podať žalobu o zaplatenie dlžnej sumy titulom zmluvy o „Uznanie dlhu a dohoda o plnení dlhu v splátkach“ zo dňa 10.5.2022.
Navrhovateľka súdu predložila:
- odpoveď povinného na reklamáciu zo dňa 25.3.2022,
- odpoveď povinného na reklamáciu zo dňa 9.5.2022,
- reklamačný záznam zo dňa 11.4.2022,
- oznámenia o vykonanej práci,
- pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 17.10.2022 a odpoveď zo dňa 21.11.2022,
- zmluvu o združenej dodávke elektriny,
- uznanie dlhu a dohoda o plnení dlhu v splátkach,
- fotokópiu znaleckého posudku Inštitútu monitoringu a analýz.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza najmä zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti neodkladného opatrenia.
Po oboznámení sa s obsahom návrhu, tvrdeniami navrhovateľky a predloženými listinami má súd návrh za nedôvodný. Súd v zásade nespochybňuje tvrdenia navrhovateľky, že je tu spor s povinným ohľadne množstva vyúčtovanej spotrebovanej elektrickej energie. Navrhovateľka však požadovala zdržanie sa výkonu práv a povinností z listiny uznanie dlhu a dohoda o plnení dlhu v splátkach, pričom súd je týmto návrhom viazaný. Uvedená dohoda (bez ohľadu na prípadnú polemiku o jej platnosti, ktorá by prináležala konaniu vo veci samej) nie je vykonateľným exekučným titulom, ani nemá za následok založenie takých nových práv a povinností, ktoré by vyžadovali bezodkladnú úpravu pomerov strán, keďže sporný záväzok (či už platne uznaný alebo nie) má iný právny a skutkový základ. Aj keby si súd osvojil tvrdenia navrhovateľky, že uznanie dlhu a dohoda o plnení dlhu v splátkach sú neplatné právne úkony, tieto nemajú za následok záver o neexistencii záväzku navrhovateľky zo zmluvy o združenej dodávke elektriny. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ by aj súd návrhu vyhovel, právny stav (a spor) medzi stranami by sa žiadnym podstatným spôsobom nezmenil/neupravil a teda navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá § 325 ods. 1 CSP a preto súd návrh zamietol.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom doposiaľ neeviduje podanú žalobu vo veci samej, predstavuje toto rozhodnutie v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a teda súd zo zákona obligatórne rozhoduje aj o nároku na náhrade trov konania. S prihliadnutím na osobitosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú navrhovatelia v súčasnom štádiu konania jediní, komu mohli vzniknúť trovy konania (a teda prípadne aj nárok na ich náhradu). Zároveň však navrhovatelia v konaní neboli úspešní, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).