Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-56-2014.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Cb/56/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v právnej veci žalobcu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621, proti žalovanému: Obec Zázrivá, miestna časť Zázrivá-Stred č. 409, Zázrivá, IČO: 00 315 010, v zast. Mgr. Milan Migo, advokát, Ul. A. Radlinského č. 29, Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 426.386,27 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd zamieta žalobu žalobcu v celom rozsahu.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3.853,77 €.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 15.08.2014 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 426.386,27 €, úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 8,25% ročne od 17.11.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok v žalobe ako aj na pojednávaní odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2211012015601 zo dňa 01.07.2009 (ďalej len „zmluva o NFP“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) vo výške 426.386,27 €, z toho čiastka vo výške 381.503,50 € bol príspevok z prostriedkov EÚ a suma vo výške 44.882,77 € bol príspevok z príspevkov štátneho rozpočtu SR. Príspevok bol žalovanému poskytnutý priamo na jeho účet, a to postupne, formou viacerých splátok v období od októbra 2009 do júna 2010. Poskytnutý príspevok bol účelovo viazaný, keďže išlo o čerpanie prostriedkov určených pre Regionálny operačný program, opatrenie 1.1 „Infraštruktúra vzdelávania“. Žalovaný čerpal príspevok na realizáciu projektu „Rekonštrukciou pavilónov ZŠ v Zázrivej k zníženiu energetickej náročnosti budov školy“. Súčasťou uzavretej zmluvy o NFP boli aj všeobecné zmluvné podmienky evidované ako príloha č. 1 (ďalej len „VZP“). Žalobca tvrdil, že žalovaný po poskytnutí príspevku porušil svoje povinnosti v troch oblastiach, pričom išlo o podstatné porušenie zmluvy o NFP. Preto vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od tejto zmluvy a požadovať vrátenie poskytnutého príspevku v celom rozsahu. Žalobca vyčítal žalovanému, že tento si nesplnil povinnosť predkladať tzv. následné monitorovacie správy. V zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c), ods. 4 VZP mal žalobca minimálne každých 12 mesiacov predkladať monitorovacie správy s tým, že prvú mal žalobcovi zaslať v mesiaci, v ktorom bola ukončená realizácia financovaného projektu, t.j. do 31.05.2011. Keďže žalovaný tak neučinil, žalobca ho vyzval na splnenie tejto jeho povinnosti, pričom žalovaný písomnú výzvu prevzal 24.08.2011. Následne žalovaný monitorovaciu správu žalobcovi dňa 05.09.2011 doručil, ale túto bolo potrebné opakovane opravovať a dopĺňať, čo žalovaný aj učinil doplnením prvej monitorovacej správy v októbri 2011, v novembri 2011 a vo februári 2012.
Ďalej žalobca namietal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1, ods. 2 VZP, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal, že bude mať počas účinnosti zmluvy o NFP vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám, ktoré ho bude oprávňovať na realizáciu schváleného projektu a bude garantovať udržateľnosť takého majetku. Prevod tohto majetku na tretiu osobu bol možný len s predchádzajúcim písomným súhlasom žalobcu. Z prvej monitorovacej správy však žalobca zistil, že dňa 01.07.2010 bol medzi žalovaným a jeho rozpočtovou organizáciou (ZŠ Zázrivá) uzavretý Protokol č. 1 o odovzdaní a prevedení majetku obce, na základe ktorého boli budovy základnej školy prevedené z majetku žalovaného do majetku jeho rozpočtovej organizácie (ZŠ Zázrivá). Napokon žalobca žalovanému vyčítal, že budova základnej školy označená ako SO 02, ktorá sa mala vyžívať výlučne na vyučovací proces žiakov 1. až 4. ročníka, sa využíva sčasti aj na ubytovanie, a to celé jej II. nadzemné podlažie a štyri miestnosti v jej III. nadzemnom podlaží. Tieto skutočnosti žalobca zistil kontrolou vykonanou priamo na mieste. Finančné prostriedky z NFP pritom boli určené na projekt, ktorý sa týkal rekonštrukcie školy ako vzdelávacieho, nie ubytovacieho zariadenia. Takéto porušenia zmluvných povinností žalobca považoval za podstatné porušenie zmluvy o NFP (čl. 9 ods. 2.3, ods. 2.4 písm. g), h), ods. 2.5 VZP), a preto v zmysle čl. 9 ods. 2.2. VZP od zmluvy odstúpil. Písomné odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 04.04.2012. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval zmluvou o NFP, vrátane jej príloh, výpismi z účtu žalobcu, výzvou na predloženie správy, monitorovacou správou od žalovaného, protokolom o prevode majetku žalovaného, zápisnicou o vykonaní kontroly u žalovaného, vrátane správy o jej výsledku, odstúpením od zmluvy a výzvou na vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný voči podanej žalobe v odpore (č.l. 120), ako aj v priebehu pojednávania, namietal, že žalobcom vykonané odstúpenie od zmluvy o NFP nebolo platné, keďže nebol daný dôvod na také odstúpenie. To podľa neho konštatovali aj kontrolóri z Úradu vlády SR, t.j. z centrálneho koordinačného orgánu pre čerpanie eurofondov, ktorí v máji 2011 vykonávali u žalovaného audit zameraný práve na čerpanie NFP. V súvislosti s výhradami žalobcu týkajúcimi sa oneskoreného predloženia monitorovacej správy žalovaný síce priznal omeškanie s prvou monitorovacou správou. Tvrdil však, že túto žalobcovi zaslal ihneď po doručení výzvy a následne ju opakovane opravil a doplnil v zmysle výhrad žalobcu. Žalovaný upozornil, že išlo o neobvyklú administratívnu činnosť, ohľadom ktorej nemali jeho zamestnanci spočiatku potrebnú prax. Po úvodných ťažkostiach si však žalovaný povinnosť voči žalobcovi v tomto smere už plní riadne a včas a zasiela mu monitorovacie správy každý rok aj bez predchádzajúcej výzvy z jeho strany. Úvodné pochybenie žalovaného vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu nemožno podľa neho považovať za podstatné porušenie zmluvy o NFP (čl. 9 ods. 2.3 VZP). V súvislosti s výhradami žalobcu ohľadom údajného prevodu majetku žalovaného, tento namietal, že k žiadnemu prevodu vlastníckeho práva nedošlo. V júli 2010 akurát zveril budovy základnej školy do správy svojej rozpočtovej organizácie (ZŠ Zázrivá). Hoci názov protokolu môže byť mätúci, podstatným je obsah tejto listiny, kde je v čl. 6 jasne určené, že vlastníkom majetku zvereného do správy rozpočtovej organizácie zostáva naďalej žalovaný. To napokon vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva, ktorý žalovaný predložil. V súvislosti s výhradami žalobcu k účelu využitia rekonštruovaných budov základnej školy žalovaný namietal, že žalobca od začiatku vedel o tom, že časť priestorov v jednej z budov je využívaná na ubytovanie. Táto skutočnosť bola dokonca uvedená aj v bode 3. Prílohy č. 2 k zmluve o NFP. Tieto priestory boli takto využívané dlhodobo (od r. 1986). Ubytovanie iným osobám je poskytované najmä v súvislosti s realizáciou aktivít tzv. Centra voľného času pri ZŠ, aktivít tzv. dievčenskej školy, záujmových krúžkov, lyžiarskych výcvikov a tzv. výmenných pobytov. Takáto činnosť bola v týchto priestoroch realizovaná aj v novembri 2009, t.j. v čase vykonávania kontroly priebežného stavu rekonštrukčných prác, a kontrolóri v tomto smere žalovanému nič nevytkli. Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval výpisom z LV, písomnými výhradami k vykonanej kontrole, vyjadrením k odstúpeniu od zmluvy a správou o vykonaní vládneho auditu (č.l. 139). Súd na pojednávaní konanom dňa 05.03.2015 (č.l. 153) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán, ktoré doplnil o aktuálny výpis z listu vlastníctva (č.l. 148), a následne súd ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne: V danom prípade bolo preukázané a medzi účastníkmi konania nesporné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o NFP. Právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR vyplýva z § 7 zák. č. 528/2008 Z.z. v platnom znení, z § 10 zák. č. 575/2001 Z.z. v znení platnom do 30.06.2010, z bodu A.5 uznesenia vlády SR č. 832 zo dňa 08.10.2006 a z § 40d ods. 1 písm. c) zák. č. 575/2001 v platnom znení.
Predmetom žaloby bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť v dôsledku zrušenia zmluvy, na základe ktorej mu také plnenie bolo poskytnuté (§ 451 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 457 Obč. zák.). Súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal platnosť vykonaného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, keďže vyriešenie tejto otázky bolo nevyhnutným pre následné konštatovanie vzniku, či existencie žalovaného nároku žalobcu. Žalobca odvodzoval svoje právo odstúpiť od zmluvy poukazovaním na porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného v troch oblastiach (nepredloženie prvej monitorovacej správy; prevod vlastníckeho práva k rekonštruovaným budovám na iný subjekt bez súhlasu žalobcu; využívanie rekonštruovaných budov sčasti na iný účel). Z týchto troch namietaných okruhov porušenia povinností žalovaného bolo preukázané porušenie povinností len v oblasti riadneho a včasného predkladania tzv. monitorovacích správ. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný skutočne nepredložil žalobcovi prvú z monitorovacích správ včas, ale učinil tak až po výzve zo strany žalobcu, pričom túto správu bolo potrebné opakovane opraviť a doplniť, čo žalovaný aj učinil. Následne si už žalovaný svoje povinnosti v tomto smere plnil riadne a včas. Vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu nemožno toto porušenie zmluvnej povinnosti považovať samo osebe za podstatné v zmysle žiadneho z ustanovení čl. 9 ods. 2.3 až ods. 2.5 VZP. Tomu, že nepredloženie monitorovacej správy nebolo ani žalobcom spočiatku vnímané ako mimoriadna udalosť, či zvlášť hrubé porušenie zmluvnej povinnosti s výrazne negatívnymi následkami voči žalobcovi, či voči štátu, nasvedčuje o.i. aj správanie sa žalobcu po porušení tejto povinnosti zo strany žalovaného. Hoci bol žalovaný so splnením tejto povinnosti počnúc dňom 01.06.2011 v omeškaní, žalobca ho vyzval na splnenie tejto povinnosti až koncom augusta 2011. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť v zmysle čl. 5 VZP. Majetok, ktorý bol predmetom rekonštrukcie financovanej z prostriedkov NFP, t.j. budovy základnej školy, nebol prevedený do vlastníctva iného subjektu. Vlastníkom budov je naďalej žalovaný, čo vyplýva z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. 2888 (č.l. 148), pričom tam zapísané údaje sú hodnoverné (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.). Nebolo ani preukázané, že by žalovaný zriadil k rekonštruovaným budovám v prospech inej osoby také právo, ktoré by bránilo riadnemu využitiu týchto budov alebo inak znemožňovalo žalovanému plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o NFP. Zverenie tohto majetku do správy rozpočtovej organizácie žalovaného nie je takou zmenou právneho vzťahu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu tohto dôvodu na odstúpenie od zmluvy. Ohľadom žalobcom tvrdeného využívania časti jednej z budov na iný účel, než je vyučovací proces súd neakceptoval reštriktívny výklad, ktorý chcel na daný zmluvný vzťah aplikovať žalobca poukazujúc na účel čerpaných prostriedkov NFP. Nemožno prehliadať, že to bol práve žaloba (jeho právny predchodca), ktorý použil a pripravil formulácie jednotlivých zmluvných ustanovení, vrátane ustanovení VZP. Pokiaľ nebol v zmluve ani v jej prílohách jasne formulovaný účel poskytnutých finančných prostriedkov a obmedzenia s tým spojené, nemožno dodatočne zužovať účelové určenie už čerpaného NFP, pokiaľ nie je preukázaná zhoda (vôľa) zmluvných strán v tomto smere pri uzatváraní zmluvy o NFP. Ak teda neexistovali dôvody na odstúpenie od zmluvy o NFP, vykonané odstúpenie zo strany žalobcu nebolo platné. Žalovaný teda prijal NFP na základe platnej zmluvy, ktorá nebola dodatočne zrušená, a tak žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie NFP, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Obč. zák. Súd preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi právo na ich náhradu, keďže žalovaný mal vo veci plný úspech. Priznané trovy konania v celkovej sume 3.853,77 € predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd (podanie odporu) + účasť na pojednávaní dňa 05.03.2015) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume po 1.276,45 €/úkon. Súd nepriznal žalovanému odmenu za jeden úkon právnej pomoci v ním uplatnenej výške 1.276,50 €, keďže v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanovuje podľa hodnoty veci. V danom prípade je hodnota veci vo výške 426.386,27 €, a preto odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je 1.276,45 € [486,29 + (119 x 6,64)]. Súd tiež priznal žalovanému paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za dva úkony vykonané v r. 2014 vo výške 8,04 € za úkon a jeden úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,34 €/úkon. Súd pritom skrátil paušálnu náhradu za úkony vykonané v roku 2014, ktorú si žalovaný uplatnil vo výške 8,09 €/ úkon. V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky totiž možno paušálnu náhradu priznať vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za I. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (§ 1 ods. 3 vyhlášky), ktorá bola v I. polroku 2013 vo výške 804,-
€. Súd však priznal žalovanému náhradu hotových výdavkov za úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,34 €, keďže súd nemôže priznať viac, ako si žalovaný uplatnil. Keďže žalovaného, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, je žalobca povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi žalovaného, resp. na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP). V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V posudzovanom prípade súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznaných trov konania, a preto sa rozsudok stane v tejto časti vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.