Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Er-401-2014.pdf
PDF · 78.01 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/401/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: T. Q., M.. XX. XX. XXXX, bytom G. Č.. XX/XX, C. L. o vymoženie pohľadávky vo výške 30,00 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somikom, so sídlom Exekútorského úradu Jilemnického 12, Martin, pod sp. zn. 1408/2014, o podaných námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somikom sa dňa 05. 11. 2014 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1408/2014 na vymoženie pohľadávky vo výške 30,00 Eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Mikuláš č. A0112681, zo dňa 10.12.2014. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 065724 zo dňa 10. 12. 2014, ktoré udelil exekučný súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 30,00 Eur a trovy exekúcie.
Podaním zo dňa 15. 02. 2015, doručeným súdu dňa 19. 02. 2015 odstúpil súdny exekútor súdu na rozhodnutie podanie povinného, označené ako „Odvolanie voči exekučnému rozhodnutiu“, ktoré súd vyhodnotil podľa obsahu ako námietky proti exekúcii. Povinný vo včas podaných námietkach uviedol, že uloženú pokutu dostal neprávne, žiadal o spätné preverenie, nakoľko je presvedčený, že bolo proti nemu postupované nezákonne.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 02. 2015 k námietkam povinného uviedol, že povinný podpísal blok na pokutu nezaplatenú na mieste, čím uznal svoju zodpovednosť za priestupok. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste je právoplatným exekučným titulom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, ak nastali po vzniku exekučného titulu, teda po dni jeho vydania a do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti ktoré nastali po jeho vzniku, po dni vydania rozhodnutia.
Povinný vo svojich námietkach zo dňa 15. 01 2015 tvrdil, že uloženú pokutu dostal neprávne a preto ju neuhradil, nakoľko sa jednalo o „starý zhrdzavený plech“ nulovej finančnej hodnoty, ktorý našiel a chcel ho odpratať, pričom ho zastavila hliadka Policajného zboru, ktorá mu uložila pokutu, ktorú klasifikovala ako drobnú krádež a súčasne konzultoval s majiteľom plechu, ktorý sa vyjadril, že si neuplatňuje žiadnu náhradu škody a netrval na postihu. Tvrdil, že s ním nebola spísaná žiadna zápisnica, aby sa bol voči pokute odvolal, neprišlo mu ani žiadne rozhodnutie z okresného súdu, voči ktorému by sa včas odvolal, pretože si bol vedomý, že sa žiadneho priestupku nedopustil a preto žiadal o spätné preverenie, nakoľko bolo proti nemu postupované nezákonne.
Súd k uvedenej argumentácii povinného uvádza nasledovné:
Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.
Z vyššie citovaného vyplýva, že blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený orgán (v tomto prípade Obvodné oddelenie PZ Liptovský Mikuláš) dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený a obvinený vyjadril ochotu pokutu zaplatiť, teda je si vedomý spáchania priestupku. V tomto prípade povinný podpísal blok na pokutu nezaplatenú na mieste, čím uznal svoju zodpovednosť za priestupok, po potvrdení súhlasu s uložením pokuty v blokovom konaní vlastnoručným podpisom páchateľa na bloku (povinného), ktorý týmto podpisom potvrdil aj samotné spáchanie priestupku, sa blok na pokutu nezaplatenú na mieste stal právoplatným a už ho nemožno napadnúť žiadnymi riadnymi opravnými prostriedkami a ani niektorými mimoriadnymi prostriedkami. V prípade, ak povinný nesúhlasil s blokovým konaním, mal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas, pričom následne by sa vec na ukončila správou o výsledku objasňovania priestupku a potom by bola prejedná v rámci priestupkového konania, a to buď vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok, alebo po vykonanom dokazovaní a správnom konaní vydaním rozhodnutia.
V poučení nachádzajúcom sa na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorého jeden výtlačok si prevzal povinný bolo uvedené, že predmetné rozhodnutie je právoplatné podpisom páchateľa priestupku a podľa § 84 zákona o priestupkoch sa nemožno proti nemu odvolať. Predmetné rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Ak nezaplatíte pokutu poštovým poukazom alebo orgánu, ktorý ju uložil v určenej lehote 15 dní, rozhodnutie sa stáva vykonateľným a bude postúpené na právne vymáhanie v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike a na území členských štátov Európskej únie. V tomto prípade blok na pokutu nezaplatenú na mieste je teda právoplatným exekučným titulom.
Predmetom námietok v zmysle § 50 EP môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu (exekučným titulom). Exekučný súd v danom prípade nie je oprávnený skúmať podmienky, za ktorých bol vydaný exekučný titul - blok na pokutu. Preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov neprináleží exekučnému súdu, ale takéto rozhodnutia môžu byť v zmysle § 244 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov preskúmavané v rámci správneho súdnictva. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v exekučnom konaní nie je priestor na to, aby v ňom boli prejednávané argumenty, ktoré prináležia posudzovať a hodnotiť správnym súdom.
Povinný nepreukázal také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (po dni jeho vydania), do podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V danom prípade súd konštatuje, že exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, pričom námietkové tvrdenia povinného v námietkach súd vyhodnotil ako neopodstatnené.
Na základe vyššie uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie: exekučný titul, ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil v plnom rozsahu to, čo mu ukladá exekučný titul (do podania návrhu na vykonanie exekúcie), a preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. tretia veta, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.