Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-185-2014.pdf
PDF · 101.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/185/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľky: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., I. X, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 345,22 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania č. XXXXXXX O. XX o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s týmto spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zástupenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 417,05 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh, ktorým okrem zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 345,22 eur odporcom žiadala aj určenie, že zmluvná podmienka v zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania, bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasne žiadala zaviazať odporcu zaplatenie trov konania.
Návrh odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX jej odporca ako veriteľ poskytol úver na obdobie 2 mesiace vo výške 1 327,76 eur (40 000,- Sk) za poplatok 345,22 eur (10 400,- Sk). Spolu teda mala navrhovateľka vrátiť odporcovi 1 672,97 eur (50 400,- Sk), z čoho poplatok predstavoval 156 % ročne. Navrhovateľka uhradila odporcovi celkovú čiastku 50 400,- eur ( 1 672,97 eur ). Uhradený poplatok však považuje za úžerný a neprimeraný, odporujúci dobrým mravom, a teda za neplatný. Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala o určenie neplatnosti bodu 13) predmetnej zmluvy, ako aj o vrátenie sumy 345,22 eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.
Súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere č. XXXXXXX G. XX.XX.XXXX, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu z XX.XX.XXXX, výsluchom navrhovateľky a jej právneho zástupcu, a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke sumu 40 000,- Sk s tým, že ako dlžník zaplatí veriteľovi celkovú čiastku 50 400,- Sk , a to v dvoch mesačných splátkach po 25 200,- Sk počnúc dňom XX.XX.XXXX. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 13. týchto podmienok je uvedené: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“.
Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX. Nestotožnil sa s názormi navrhovateľa. Vzniesol námietku premlčania práva na určenie neprijateľnej podmienky, pretože oprávnený účastník môže toto právo uplatniť len vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz. K uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo XX.XX.XXXX, k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť najskôr dňa XX.XX.XXXX, teda k premlčaniu práva navrhovateľa došlo XX.XX.XXXX. Odporca uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha takisto zákonnej premlčacej lehote. Uzatvorená zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto takáto zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN. Vydania bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľ môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, t.j. od okamihu, keď sa o ňom dozvedel. Táto lehota navrhovateľovi už márne uplynula, pretože jeho nárok sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej dobe dňa XX.XX.XXXX. Odporca vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby Okresný súd Humenné postúpil vec miestne príslušnému súdu Bratislava I. v zmysle § 85 ods. 2 O.s.p., pretože je to súd, v obvode ktorého má odporca ako právnická osoba svoje sídlo. O tejto jeho námietke súd rozhodol uznesením zo XX.XX.XXXX, tak, že zamietol návrh na postúpenie veci OS Bratislava I.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Na súdnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu i na jeho dôvodoch. Požadované bezdôvodné obohatenie v sume 345,22 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú navrhovateľka zaplatila. Z uvedenej sumy tretina predstavuje dohodnutý úrok cca 115,07 eur a dve tretiny sú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so súvisiacou administratívou vo výške 230,14 eur. Tieto sú neprimerane vysokou odplatou v rozpore s dobrými mravmi a rovnako tak úrok, pretože úver bol poskytnutý na dva mesiace, teda v percentuálnom vyjadrení je úročenie 52 % ročne. Z uvedeného dôvodu je poskytnutý úver absolútne neplatný. Administratívnym poplatkom sa podľa zástupcu navrhovateľky odporca snaží ponížiť úrok, aby nepôsobil ako úžera. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že uzatvorená zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou, s týmto tvrdením zástupca nesúhlasí. Poukázal na to, že navrhovateľke boli poskytnuté štyri úvery, resp. až päť úverov, ktoré nadväzovali na seba. Týmto konaním sa odporca snaží obísť zákon, v zmysle ktorého na úvery pod dobu trvania 3 mesiace sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Takéto konanie nie je v súlade s princípmi poctivého obchodného styku ani s dobrými mravmi. Rozhodnutiami Okresného súdu Prešov bol administratívny poplatok vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom krajský súd tieto rozhodnutia potvrdil. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, túto vzniesol veriteľ a nie dlžník, preto na ňu nie je možné vôbec prihliadať. Pri bezdôvodnom obohatení sa má aplikovať 10-ročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako je to uvedené v predložených rozsudkoch KS v Prešove 3Co/89/2011 a 7Co/84/2011.
Navrhovateľka sa plne stotožnila s výpoveďou svojho právneho zástupcu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný žalobný návrh je dôvodný a prejednávanú vec takto právne uzatvára:
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Pre posúdenie platnosti úverovej zmluvy (či už celku alebo časti) bolo potrebné vyporiadať sa s tým, či dohodnutý poplatok a úrok je primeraný a v súlade so zákonom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V danom prípade pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov nebolo možné použiť zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže jeho aplikácia je vylúčená s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l/.
Aj pre zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka však platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov vrátane § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa neho neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka - v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy ( ďalej len „OZ“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
V súlade s § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3,4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Treba pripomenúť, že v ustanovení § 53 ods. 4 OZ sú uvedené jednotlivé situácie či okolnosti spôsobujúce neprijateľnosť zmluvnej podmienky len príkladmo.
V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V prejednávanej veci podľa bodu 11 Všeobecných obchodných podmienok odporcu 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej administratívy.
V prípade navrhovateľky teda úrok predstavoval 115,07 eur za dva mesiace a administratívny poplatok 230,14 eur ( 17,3 % z úveru). Úrok vo výške 115,07 eur za dva mesiace z úveru 1 327,75 eur predstavuje mesačne 4,33 % a v prepočte na rok by činil 52 %. Z internetovej stránky NBS pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba v decembri 2010 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka bola len 7,56% ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku, a preto zmluva s poukazom na § 39 OZ nemôže byť v tejto časti platná.
Administratívny poplatok predstavuje viac ako 17 % z úveru. Tento poplatok, ako to vyplýva z VOP, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti ( bonity ) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru, Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.
Súd teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy, a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svojej opodstatnenie, preto by bolo dôvodné podľa názoru súdu vyhovieť aj návrhu o neplatnosť celej úverovej zmluvy, teda nielen v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov. Pre úplnosť súd dodáva, že nie je možné zneplatniť len časť dohody o úrokoch; na podporu tohto záveru možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012.
Návrh na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je dôvodný aj v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. Nezákonnosť danej zmluvnej podmienky má opodstatnenie s poukazom na § 53a ods. 1 OZ.
Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda v prípade právoplatnosti rozsudku sa odporca bude musieť vzdať uplatňovania nárokov na administratívny poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom.
Pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z toho, že navrhovateľka reálne dostala od odporcu finančné prostriedky vo výške 1 327,75 eur, preto bola povinná takto poskytnuté plnenie v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 a § 457 OZ vrátiť, aby na jej strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Z návrhu na začatie konania vyplynulo, že reálne navrhovateľka zaplatila odporcovi až sumu 1 672,97 eur, teda viac, ako od neho fakticky dostala, preto na strane odporcu ako jej veriteľa vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľke vrátiť, pretože pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa odplaty za poskytnutie úveru, ako aj pre neplatnosť viacerých zmluvných ustanovení ( napr. úrokov z omeškania 0,25 % denne, absenciu údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, neprimeranosť zmluvnej pokuty a pod. ) sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška bezdôvodného obohatenia, k zaplateniu ktorého bol odporca zaviazaný, predstavuje sumu 345,22 eur ( 1 672,97 eur - 1 327,75 eur ).
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania nároku navrhovateľky, ktorú vzniesol odporca, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú a posudzoval ju podľa § 107 ods. 1,2 OZ, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Konanie odporcu, ktorý dlhodobo pôsobí v oblasti poskytovania nebankových pôžičiek a napriek tomu dlhodobo používa v uzatváraných zmluvách ustanovenia v rozpore s dobrými mravmi i s platnou legislatívou, ako aj nekalé obchodné praktiky, súd môže hodnotiť len ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Keďže v prejednávanej veci na strane odporu k bezdôvodnému obohateniu došlo, 3-ročná objektívna premlčacia doba sa predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k obohateniu došlo. K rovnanému názoru dospel aj Krajský súd v Prešove vo svojich rozsudkoch v obdobných konaniach 3Co/89/2011 a 7Co/84/2011. Nárok navrhovateľky teda nie je premlčaný.
Úspešnej navrhovateľke bola podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania v sume 417,05 eur, ktoré predstavujú trovy jej právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Tarifná odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za prvý a druhý úkon z roku 2014 je 70,72 eur a za tretí úkon v roku 2015 vo výške 73,39 eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, a to 2 x 8,04 + 1 x 8,39 eur. V úhrne tak odmena predstavuje 239,30 eur. Pripočítaná bola aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za čas strávený cestou na pojednávanie a späť dňa XX.XX.XXXX; išlo o cestu zo W. P. V. a späť, teda za 5 polhodín mu bola priznaná náhrada vo výške 69,90 eur ( 5 x 13,98 eur ). Napokon súd priznal aj nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľky Š. M., ktoré použil na cestu na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX. Tieto cestovné výdavky predstavujú 38,34 eur (142 km x 0,27 Eur). Náhrada za použitie motorového vozidla v zmysle § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z. predstavuje 0,183 eur /km a náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu je 0,08 eur/km ( 7,4 + 5,3 + 6,1 = 18,8 : 3 = 6,27 l/100km; 0,063 l/1km pri cene nafty 1,299 eur/liter. Spolu základná náhrada za 1km (0,183 eur) + náhrada za pohonné hmoty (0,08 eur/km) = 0,27 eur/km a po zaokrúhlení podľa § 9 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z. činí 0,27 eur/km.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.