Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-51-2021.pdf
PDF · 96.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Mesto Levice, so sídlom Nám. Hrdinov 1, 934 31 Levice, IČO: 00307203, zastúpený splnomocneným zástupcom Ing. Viliamom Rybárom, nar. 02.10.1957, bytom Javorová 3114/46, 934 01 Levice, proti žalovaným: 1/ D. R., U.. XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX G. M., X/ H. F., U.. XX.XX.XXXX, R. Q.. U. XX, O. G. Č. XXX, XXX XX M., o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú p o v i n n í vypratať obytnú miestnosť č. XXX, ktorá sa nachádza na X. poschodí stavby so súp. č. XXXX, postavená na CKN parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 733 m2, na ulici Q.. U. XX H. M., zapísaná Okresným úradom M., katastrálnym odborom, na LV č.X pre obec M., katastrálne územie M., a odovzdať túto obytnú miestnosť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú podal na Okresný súd M. (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd“) dňa 22.09.2021 domáha, aby súd rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti: obytná miestnosť č. XXX, ktorá sa nachádza na 6. poschodí stavby so súpisným číslom XXXX na ulici Q. U. XX H. M., ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. X vedenom Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Levice a odovzdať túto obytnú miestnosť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania, ktorú žiadal priznať v rozsahu 100 %.
2. Žalovaný 1/ si žalobcu spolu s prílohami, poučením ako aj s uznesením č. k. 15C/51/2021 - 20 zo dňa 29.11.2021 - výzva na vyjadrenie sa k žalobe, prevzal dňa 06.12.2021 (doručenka na č. l. 25). K žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
2.1. Rovnaká zásielka, ako bola doručená žalovanému 1/, bola doručovaná aj žalovanej 2/, ktorá zásielka sa ale vrátila súdu nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa „neprevzatá v odbernej lehote“. Z uvedeného dôvodu súd preto doručoval žalobu žalovanej 2/ postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Takýmto spôsobom bola zásielka žalovanej 2/ doručená dňa 25.03.2022 (č.l. 29). Žaloba spolu s prílohami, poučením, ako aj výzvou na vyjadrenie sa, bola žalovanej 2/ doručovaná následne aj spolu s termínom, ktorú zásielku si žalovaná 2/ už prevzala dňa 16.11.2022 (č. l. 36). Ani ona sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom obytnej miestnosti č. XXX, ktorá sa nachádza na 6. poschodí stavby (ubytovne) so súpisným číslom XXXX na Z. Q.. U. XX H. M.. Stavba (ubytovňa) so súpisným číslom XXXX je postavená na pozemku s parcelným číslom 869, o výmere 733 m2, druh pozemku - zastavané pozemky a nádvoria a je evidovaná na LV číslom X vedenom Okresným úradom M., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Levice. Žalobca udelil splnomocnenie konateľovi spoločnosti SLUŽBYT LEVICE, spol. s r. o., Levice, Poľná 8, IČO: 34 117 989, ktorej predmetom činnosti okrem iného, je aj správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností. Správca vykonáva pre žalobcu správu aj uvedenej ubytovne. Žalovaní ako fyzické osoby uzatvorili so žalobcom (zastúpeným správcom) nájomnú zmluvu o nájme obytnej miestnosti č. XXXXX/XXXX zo dňa 27.05.2019 na základe ktorej žalobca prenechal žalovaným obytnú miestnosť do užívania na dobu určitú do 31.05.2020. Žalovaní napriek uplynutiu doby nájmu obytnej miestnosti a povinnosti odovzdať obytnú miestnosť po skončení nájmu v zmysle nájomnej zmluvy túto nevypratali, a naďalej ju bez právneho dôvodu užívajú, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacujú.
3.1. Žalobca ďalej poukázal na čl. 4 bodu 4.1. nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ (žalobca) prenechal obytnú miestnosť žalovaným na dobu určitú do 31.05.2020. Poukázal aj na čl. 7 bod 7.1. odsek 7.1.1. nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájom obytnej miestnosti zaniká uplynutím doby nájmu, ak doba nájmu bola na dobu určitú a nedošlo k predĺženiu doby nájmu. Podľa toho istého článku, bodu 7.4. nájomnej zmluvy, nájomca (žalovaní) po skončení nájmu obytnej miestnosti nemá nárok na poskytnutie náhradného ubytovania alebo inej bytovej náhrady. Žalobca poukázal aj na bod 7.3. prvá veta tohto istého článku nájomnej zmluvy, podľa ktorého k termínu skončenia nájmu je nájomca (žalovaní) povinný obytnú miestnosť uvoľniť a odovzdať ju správcovi v stave primeranom dobe užívania, pričom zodpovedá za vzniknuté škody.
3.2. Ako posledné žalobca v žalobe uviedol, že preukázal vlastnícke právo k stavbe (ubytovni) v ktorej sa nachádza obytná miestnosť, ako aj preukázal, že žalovaní zadržiavajú obytnú miestnosť neprávom, čím boli naplnené dva predpoklady, ktorých splnenie sa vyžaduje pre úspech žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené preto žalobca žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
4. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.12.2022 na ktorom pojednával v neprítomnosti žalovaných, ktorí svoju neprítomnosť neospravedlnili, ako ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že so žalovanými bola uzatvorená nájomná zmluva na základe rozhodnutia primátora mesta Levice, na dobu určitú do 31.05.2020. Nakoľko počas platnosti nájomnej zmluvy si žalovaní neplnili povinnosti z nej vyplývajúce, v zmysle všeobecne záväzného nariadenia mesta nemohla byť s nimi nájomná zmluva predĺžená. Keďže ku dňu pojednávania žalovaní dlhujú na platbách spojených s bývaním vo výške 2.855,28 Eur, o čom bol predložený aj doklad preukazujúci tieto skutočnosti, žalobca na podanej žalobe zotrval v plnom rozsahu. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami v nasledovnom rozsahu: žaloba čl.1-3, čl. 6-7 výpis z OR SR na Službyt Levice, čl. 8 výpis z katastra nehnuteľností, LV č.X, čl.9-12 nájomná zmluva z 22.05.2019, čl.16-17 Obchodný vestník č.38/2019 - vyhlásený konkurz na žalovaného 1/, čl.20 uznesenie z 29.11.2021 - výzva žalovaných na vyjadrenie sa, čl.39 - výpis z Obchodného vestníka č.38/2019, doklad č.1 predložený na pojednávaní.
4.1. Z vykonaného dokazovania, vyjadrení zástupcu žalobcu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4.1.1. Žalobca je výlučný vlastník obytnej miestnosti č. XXX, ktorá sa nachádza na 6. poschodí stavby (ubytovne) so súpisným číslom 2881 na ulici Q.. U. XX H. M.. Stavba (ubytovňa) so súpisným číslom XXXX je postavená na pozemku s parcelným číslom XXX, o výmere 733 m2, druh pozemku
- zastavané pozemky a nádvoria a je evidovaná na LV číslom X vedenom Okresným úradom M., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Levice. Žalobca udelil splnomocnenie konateľom spoločnosti SLUŽBYT LEVICE, spol. s r. o., Levice, Poľná 8, ktorej predmetom činnosti okrem iného je aj správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností. Správca vykonáva pre žalobcu aj správu uvedeného obytného domu. Žalovaní ako fyzické osoby uzatvorili so žalobcom, zastúpeným správcom, nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX zo dňa 27.05.2019 (ďalej len nájomná zmluva), na základe ktorej žalobca prenechal žalovaným do užívania obytnú miestnosť na dobu určitú do 31.05.2020. Podľa čl. 5 nájomnej zmluvy sa žalovaní zaviazali platiť prenajímateľovi nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. V konaní nie je sporné, že žalovaní aj napriek uplynutiu doby nájmu obytnej miestnosti túto nevypratali (tieto skutočnosti neboli zo strany žalovaných rozporované), a užívajú ju naďalej bez právneho dôvodu. S poukazom na znenie nájomnej zmluvy citované vyššie, žalobca žiadal rozhodnúť o vyprataní obytnej miestnosti bez nároku na bytovú náhradu.
4.1.2. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SLUŽBYT LEVICE, spol. s r. o., IČO: 34 117 989 súd zistil, že táto obchodná spoločnosť bola založená 17.03.1995, jej štatutárnym orgánom je zástupca žalobcu s tým, že predmetom podnikania má okrem iného aj správu hnuteľného a nehnuteľného majetku iných osôb, ako aj prenájom nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb.
4.1.3. Z Obchodného vestníka č. 38/2019, ktorý bol vydaný 22.02.2019 súd tiež zistil, že na majetok dlžníka - žalovaného 1/ bol vyhlásený dňa 18.02.2019 konkurz a za správkyňu bola určená C.. G. L..
5. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
6. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
7. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
8. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
9. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
10. Podľa § 710 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
11. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
12. Podľa § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
13. Podľa § 718 Občianskeho zákonníka, ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.
14. Z citovaného ustanovenia § 126 OZ vyplýva, že občiansky zákonník poskytuje vlastníkovi veci právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Jednou z možností ochrany vlastníckeho práva je aj žaloba na vydanie veci. Pre dosiahnutie úspechu danou žalobou sa predpokladá, že iná osoba neoprávnene - bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívne legitimovaný na podanie žaloby je vlastník nehnuteľnosti a pasívne legitimovanou osobou je práve osoba, ktorá má vec (v danom prípade nehnuteľnosť) fakticky vo svojej moci, avšak nemá na to žiadny právny titul. Žalobca, ako vlastník obytnej miestnosti, si uplatňuje podanou žalobou nárok na súdnu ochranu, pretože žalovaní bez právneho dôvodu a neoprávnene, užívajú predmetnú obytnú miestnosť. S prihliadnutím na zásady civilného sporového konania, podľa ktorých súd nevykonáva zisťovanie skutkového stavu, ale vystupuje len ako arbiter, ktorý zisťuje skutkový stav z podkladov zaslaných mu stranami sporu, súd pri rozhodnutí o tomto nároku žalobcu vychádzal len z listinných dokladov a tvrdení žalobcu, ktoré žalovanými neboli žiadnym spôsobom spochybňované, keďže žalovaní na výzvu súdu nereagovali, nepodali žiadne vyjadrenie, ako ani sa bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie. Všetky tvrdenia uvedené v žalobe súd preto považoval za nesporné, ktoré boli navyše preukázané aj listinnými dokladmi.
15. Nájom obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie je osobitným druhom nájmu, ktorý je upravený v § 717 a § 718 Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v prípade povinnosti vysťahovať sa z obytnej miestnosti zákon priznáva nájomcovi iba právo na náhradné ubytovanie, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Na ostatné otázky súvisiace najmä so vznikom, zmenou a zánikom nájomného vzťahu, je potrebné aplikovať ustanovenia o nájme bytu, pretože práve tieto sú obsahom aj účelom im najbližšie a to s poukazom na ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka. Na zánik nájmu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie sa vzťahujú ustanovenia § 710 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523710'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 711 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523711'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
16. Z predloženej nájomnej zmluvy má súd preukázané, že strany sporu uzatvorili platne nájomnú zmluvu, pričom predmetom nájmu bola obytná miestnosť s tým, že podľa zmluvných podmienok bolo dojednané, že po skončení nájmu obytnej miestnosti nájomca nemá nárok na poskytnutie náhradného ubytovania alebo inej bytovej náhrady. Ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú, tak zaniklo žalovaným právo užívať obytnú miestnosť uplynutím dojednaného času s tým, že žalovaní boli povinní sa z nehnuteľnosti vysťahovať a odovzdať ju prenajímateľovi. Napriek tomu, žalovaní ale takto neurobili a obytnú miestnosť užívajú aj naďalej. Podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo po skončení nájmu k obnoveniu nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu potom žalovaní užívajú obytnú miestnosť bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu súd preto uložil žalovaným povinnosť túto obytnú miestnosť vypratať a odovzdať ju žalobcovi. Keďže žalovaní boli v konaní pasívni, nekomunikovali nielen so žalobcom, ale nekomunikovali ani so súdom, súd preto na ich strane nemohol ani skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, za účelom posúdenia otázky podmieneného vypratania obytnej miestnosti so zabezpečením bytovej náhrady. Ako už bolo uvedené vyššie, s poukazom na charakter civilného konania, nebolo povinnosťou súdu tieto dôvody prípadne dohľadávať, pretože súd sa nesnaží o poznanie materiálnej resp. objektívnej pravdy, ale zisťuje skutkový stav v rozsahu procesnej aktivity sporových strán, pričom bez takejto aktivity v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje, uzavrie proces dokazovania a zisťovania skutkového stavu a vo veci meritórne rozhodne.
17. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. S prihliadnutím na uvedené, súd uložil povinnosť žalovaným vypratať túto obytnú miestnosť, bez bytovej náhrady (teda v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami) s tým, že lehotu na vypratanie uložil 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú súd považuje za primeranú predmetu konania, aby bol zabezpečený dostatočný časový priestor pre žalovaných na zabezpečenie si všetkých náležitostí spojených s vyprataním, a presťahovaním si vecí.
19. Súd okrajovo uvádza, že vyhlásený konkurz na žalovaného 1/ nebránil meritórnemu rozhodnutiu v tejto veci, pretože v danom prípade sa nejedná o majetkovú pohľadávku (predmetom žaloby nie je zaplatenie nedoplatku), z ktorého dôvodu preto správkyňa konkurznej podstaty v tomto konaní nezastupuje žalovaného 1/ ako ani nedošlo k prerušeniu tohto konania zo zákona.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).
Právo podať odvolanie nemá strana sporu, ktorá sa tohto práva účinne vzdala.
V Leviciach, dňa 14. decembra 2022 Mgr. Mariana Pondelová s u d k y ň a