Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-34-2014.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom Kukorelliho 58, Humenné, o zaplatenie 480,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.2.2014 pod č.k. 11Cb/55/2013 - 134, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o priznaní paušálnej náhrady 40,- eur a zastavení konania.
M e n í výrok rozsudku o trovách konania tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 14,25 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 164,39 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 204,02 eur na trovách právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Korcha, advokáta, so sídlom v Humennom, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 11Cb/55/2013 - 134 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 340,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 100,17 eur od 9.5.2013 do 6.2.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 240,- eur od 14.5.2013 do 6.2.2014 zastavil. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 28,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 394,52 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 480,- eur titulom vykonanej medzinárodnej prepravy, ktorá bola účtovaná faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 240,- eur so splatnosťou 9.3.2013 a faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 240,- eur so splatnosťou 13.5.2013. Žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval, no napriek tomu v lehote splatnosti prepravný výkon nezaplatil. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný s tým, že úhrada bola vykonaná dňa 10.7.2013 v súhrnnej výške 2.300,- eur. Žalobca k podanému odporu uviedol, že poukázaná čiastka 2.300,- eur bola využitá na úhradu skôr splatných záväzkov žalovaného. Žalobca to započítal
na skôr vykonané prepravy účtovnými faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX.
Podaním zo dňa 11.12.2013 žalobca zobral žalobu späť vo výške 139,83 eur s príslušenstvom, nakoľko zo strany žalovaného bola zaplatená suma 208,- eur. Ďalším podaním zo dňa 10.2.2014 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 340,17 eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný dňa 6.2.2014 zaplatil na účet žalobcu sumu 2.581,45 eur. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 40,- eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonal prepravu tovaru na trase Porcia (Taliansko) - Humenné, o čom svedčí medzinárodný nákladný list (CMR) č. XXXXXXX. Preprava bola vykonaná motorovým vozidlom EČV: HE 261 BL, čo bolo účtované faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 240,- eur so splatnosťou 8.5.2013. Preprava bola vykonaná v dňoch 7. až 8. marca 2013. Obdobnú prepravu vykonal žalobca pre žalovaného v dňoch 11. až 12. marca 2013 podľa CMR č. XXXXXXX nákladným motorovým vozidlom EČV: HE 961 BJ a prívesom HE 193 YD, účtovanú faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 240,- eur so splatnosťou 13.5.2013. Platba 208,- eur vykonaná dňa 11.12.2013 bola použitá žalobcom na úhradu skôr splatných faktúr, konkrétne faktúry č. XXXXXXXX, ako aj faktúry č. XXXXXXXX. Úhrada zo dňa 6.2.2014 v čiastke 2.300,- eur bola použitá na úhradu zvyšku prepravných faktúr.
Súdu z iných obdobných sporov je známe, že žalobca používal vykonané platby žalovaným na zaplatenie skôr splatných záväzkov žalovaného. Taký postup je v súlade s § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Preto žalobca započítaval na skôr splatné nezaplatené prepravy žalovaným platené sumy, pri ktorých nebolo uvedené, ktorý záväzok žalovaný plní.
Samotný nárok žalobcu súd posudzoval podľa § 610 Obchodného zákonníka, kde zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Podľa § 625 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané vykonanie prepravy pre žalovaného ako odosielateľa, za ktorú zo strany žalovaného bolo zaplatené až v priebehu súdneho konania. Po čiastočných úhradách žalobca zobral svoju žalobu späť v časti až do úhrady zvyšku nárokovaného prepravného, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Nesúhlasil s vykonaným zápočtom úhrad tak, ako to urobil žalobca. Súd vychádzal z § 96 ods. 2 O.s.p., že súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Súd v tejto veci mal preukázané, že zo strany žalovaného došlo k úhrade pohľadávok uplatnených v súdnom konaní, preto nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nie je dôvodný.
Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením svojho peňažného záväzku, je povinný platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka.
O platení paušálnej náhrady 40,- eur súd rozhodol s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 28,50 eur a na trovách právneho
zastúpenia 394,52 eur, nakoľko žalobca bol zastúpený advokátom, ktorému patrí náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 8 úkonov právnej pomoci.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný trvá na tom, že jeho záväzok zanikol zaplatením čiastky 2.300,- eur dňa 10.7.2013. Úhrada bola vykonaná na základe vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníkov, keď postupne od apríla 2013 žalovaný každomesačne zaplatil čiastku 2.300,- eur. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú vzhľadom na predchádzajúcu vzájomnú dohodu účastníkov.
Žalovaný nesúhlasil s čiastočným zastavením konania. Vzhľadom na existenciu dohody žalovaný splácal dlh, pričom žalobca nesprávne započítaval vykonané platby. Na tieto okolnosti dohody o postupnom splácaní dlhu mali byť vypočutí štatutári spoločnosti. Posledná úhrada bola vykonaná dňa 6.2.2014 vo výške 2.581,45 eur. Tým boli žalovaným uhradené všetky pohľadávky z vykonanej prepravy. Vzhľadom na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené. Na základe neúplne zisteného skutkového stavu, nevykonania správneho právneho posúdenia a nevykonania dôkazov výsluchom účastníkov navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Právny zástupca žalobcu navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania. Návrh na zaplatenie 2 x po 240,- eur bol podaný pred tvrdeným zaplatením sumy 2.300,- eur dňa 10.7.2013. Samotná žaloba bola podaná na súd dňa 24.6.2013. Ak žalovaný odkazuje na predchádzajúcu dohodu účastníkov, tak v mailovej komunikácii bola riešená úhrada faktúr v súhrnnej čiastke 9.878,- eur. Keď žalovaný poukazuje na to, že do 10.7.2013 zaplatil 11.118,- eur, v skutočnosti v tomto období zaplatil len 2 x po 2.300,- eur. Štatutárny zástupca žalovaného sa nikdy nezúčastnil súdnych pojednávaní a bol v konaní pasívny. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia, odôvodnené jasne, pričom obe strany mali rovnaké možnosti na uplatnenie práva v súdnom konaní. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Krajský súd v Prešove prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť vo výroku o priznaní paušálnej náhrady 40,- eur a o zastavení konania. Je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), čo sa týka predmetu sporu, ale pri náhrade trov konania vychádzal z možnosti danej v § 150 ods. 2 O.s.p., že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Odvolacím súdom priznaná náhrada trov prvostupňového konania bude len v rozsahu 164,39 eur na trovách právneho zastúpenia a pri zaplatenom súdnom poplatku 14,25 eur.
Súd pri hodnotení nároku žalobcu vychádzal z toho, že došlo k dojednaniu prepravnej zmluvy, ktorá sa riadi § 410 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. zmluvy o preprave vecí. Odvolací súd v tejto veci upriamuje pozornosť na to, že išlo o prepravu tovaru z jedného členského štátu EÚ do druhého členského štátu EÚ (z Talianska na Slovensko), preto zmluvný vzťah mal byť posudzovaný podľa vyhlášky č. 11/1975 Zb. (Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)). Podľa článku I., bod 1, tohto dohovoru, dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako je ustanovené v zmluve, ležalo v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Keďže preprava bola vykonaná na trase Porcia v Taliansku do Humenného v Slovenskej republike, zmluvné podmienky sa riadia týmto dohovorom (CMR). Medzinárodný nákladný list je dokladom o uzavretí zmluvy o vykonaní prepravy (článok IV., kapitola III., dohovoru, že dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list). Podľa kapitoly III., článok IX., bod 1, dohovoru, nákladný list je, pokiaľ sa nepreukáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Doložené CMR svedčia o vykonaní prepravy, pričom dohodnutá cena účtovaná žalobcom nebola zo
strany žalovaného rozporovaná. Spor bol v tom, či za tieto vykonané prepravy bolo zaplatené včas v lehotách splatnosti, a to 8.5.2013 alebo 13.5.2013. Podľa žalovaného, vykonal úhradu dňa 10.7.2013 v čiastke 2.300,- eur. Žalobca v tejto veci poukázal na to, že podľa prehľadu - Komparácie navrhovateľom a odporcom uvádzaných úhrad (č.l. 220 spisu) mal žalovaný 10.4.2013 zaplatiť 2.300,- eur, 10.5.2013 ďalších 2.300,- eur, obdobne 10.6.2013, 10.7.2013, 9.8.2013, 11.9.2013, 10.10.2013 a 11.11.2013. Potom bola vykonaná úhrada 208,- eur 10.12.2013 a 6.2.2014 bolo zaplatených ďalších 2.581,45 eur. Keď žalovaný hovorí o určitej dohode o mesačných úhradách po 2.300,- eur, na č.l. 383 spisu je mailová tabuľka o fakturáciách prepravy s doloženými faktúrami, pričom v tomto súbore faktúr za prepravu nie sú sporné faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, pričom súčet týchto faktúr s lehotami splatnosti od decembra 2012 do januára 2013 dáva čiastku 9.876,- eur. Žalovaný nedoložil žiadnu dohodu o tom, aby došlo k zmene splatnosti faktúr. Možno len konštatovať, že bola dohoda, že faktúry po lehotách splatnosti budú zaplatené žalovaným mesačne po 2.300,- eur. Takýto návrh splácania dlhu bol podaný žalovaným 26.3.2013 (č.l. 378 spisu), teda ešte pred vykonaním prepravy a splatnosťou faktúr, takže táto žalovaným tvrdená dohoda by sa nevzťahovala na budúce prepravy, pretože táto „dohoda“ má riešiť skôr otázku zaplatenia starých dlhov. Čo sa týka ceny prepravy, tá nebola zo strany žalovanej spoločnosti rozporovaná. Je možné vychádzať z analógie pri určení ceny prepravy z § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka, že dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Preto žalovaný má zaplatiť za vykonanú prepravu, čo bolo aj žalovaným urobené, len spor je v tom, či žalobca mohol využiť ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Keď žalovaný nepreukázal uzavretie dohody o zmene splatnosti faktúr, len bola preukázaná ochota žalovaného splatiť dlžné prepravy mesačnými platbami po 2.300,- eur, čo bolo urobené, ale bez určenia, ktoré prepravy uhrádza, potom žalobca mohol využiť ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Žalobca využil svoje právo a započítal platby vykonávané žalovaným na najskôr zročné záväzky tak, ako to vyplýva z doložených komparácií podľa spisu (č.l. 166 spisu). Faktúra č. XXXXXXXX bola čiastočne uhradená v sume 139,83 eur dňa 11.12.2013 a zvyšok bol zaplatený ďalšou úhradou 6.2.2014. Keď došlo k úhrade predmetu sporu, mohol žalobca zobrať žalobu späť v časti platených pohľadávok, preto nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nie je dôvodný, o čom už je rozhodované vyššie s poukazom na § 96 ods. 2 O.s.p..
Žalovaným doložená mailová komunikácia nepreukázala dohodu o zmene lehoty splatnosti záväzkov. Preprava bola vykonaná a nebola zaplatená v lehote splatnosti, pričom žalovaným postupne uhrádzaných po 2.300,- eur na vykonané prepravy bez určenia, ktorý záväzok plní, mohol potom žalobca využiť ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka a započítavať vykonané platby na skôr zročné záväzky. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ súd zastavil konanie o zaplatenie istiny 340,17 eur s príslušným úrokom z omeškania.
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu 40,- eur. Tento nárok vyplýva z Nariadenia vlády SR č. 21/2013, a to § 2, kde výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Keď bola podaná žaloba 24.6.2013 a v čase podania žaloby nebol dlh zaplatený, žalobcovi vzniklo právo na požadovanie úrokov z omeškania vrátane paušálnej náhrady 40,- eur tak, ako o tom rozhodol okresný súd.
Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku 14,25 eur a na trovách právneho zastúpenia 164,39 eur. Žalobca bol úspešný v súdnom konaní, preto mu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. patrí náhrada trov konania. Predmetom sporu bolo zaplatenie čiastky 480,- eur, takže odmena za poskytovanie právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je v rozsahu 33,20 eur, ako to vypočítal
zástupca žalobcu. Za prevzatie zastúpenia je odmena 33,20 eur a režijný paušál 7,81 eur. Tá istá odmena je za podanie žaloby. Za vyjadrenie k odporu je tá istá odmena 33,20 eur + 7,81 eur režijný paušál. Za odročené pojednávanie 3.12.2013 je štvrtinová odmena 8,30 eur + 7,81 eur režijný paušál. Za čiastočné späťvzatie žaloby je odplata 33,20 eur + 7,81 eur režijný paušál. Ďalšie úkony sú už len s odplatou 26,56 eur za 1 úkon z hodnoty sporu 340,17 eur. Za pojednávanie 30.1.2014 je odplata 26,56 eur + 8,04 eur, za čiastočné späťvzatie ďalšia odmena 26,56 eur + 8,04 eur režijný paušál a za pojednávanie 20.2.2014 je odplata len 16,80 eur + 8,04 eur režijný paušál. Predmetom konania bolo už len zaplatenie paušálnej náhrady 40,- eur. Právny zástupca žalobcu účtoval odplatu nezmenenú za každý úkon právnej pomoci po 33,20 eur, pričom je potrebné zohľadniť čiastočné späťvzatie žaloby a znižovanie odplaty, pretože § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je potrebné vykladať tak, že hodnota odplaty sa mení a vždy je určovaná predmetom konania v čase urobenia právneho úkonu. Preto odvolací súd znižoval odplatu. Celkové trovy právneho zastúpenia 210,82 eur + 63,17 eur režijný paušál, násobené 20 % DPH (ďalších 54,798 Eur) dávajú v súčte 328,79 eur. Súdny poplatok bol zaplatený 28,50 eur. Odvolací súd v tejto veci využíva ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Pôvodne bolo predmetom sporu zaplatenie 480,- eur, pričom náklady súdneho konania sa blížili k hodnote pohľadávky. Preto odvolací súd krátil priznaný nárok na náhradu trov konania na polovicu. Trovy právneho zastúpenia 328,79 eur v polovici znamenajú 164,39 eur. Zaplatený súdny poplatok 28,50 eur v polovici znamená 14,25 eur. Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, čo sa týka zastavenia konania, resp. priznania paušálnej náhrady nákladov 40,- eur. Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia, bola tu úvaha odvolacieho súdu, kde sa znížila odplata úspešnému žalobcovi, preto súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ale krátenú na polovicu. Zo späťvzatého návrhu na sumu 340,17 eur s príslušenstvom je odplata 26,56 eur. Pri paušálnej náhrade 40,- eur je odplata za trovy právneho zastúpenia tretinová s poukazom na § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo predstavuje ďalších 5,53 eur. Jeden úkon právnej pomoci pre právneho zástupcu žalobcu tak dáva čiastku 32,09 eur. Za vyjadrenie k odvolaniu je odplata 32,09 eur + režijný paušál 8,04 eur. Za pojednávanie 22.1.2015 je štvrtinová odplata 8,02 eur a režijný paušál 8,39 eur. Za pojednávanie 5.3.2015 je odplata 32,09 eur a režijný paušál 8,39 eur. V súčte to dáva 97,02 eur. Platené trovy podľa § 150 ods. 2 O.s.p. na polovicu z hľadiska drobného sporu potom predstavujú na trovách právneho zastúpenia 48,51 eur.
Zástupca žalobcu požadoval náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z.z.. Za deň 22.1.2015 je náhrada cestovných výdavkov v čiastke 38,02 eur. Za odjazdených 144 km na trase Humenné - Prešov a späť je paušálna náhrada 0,183 eur za 1 km, čo dáva 26,352 eur. Náhrada PHL je 11,66 eur (144 km x 6,7 l priemerná spotreba a 1,209 eur za liter PHL). Obdobne za deň 5.3.2015 je paušálna náhrada 26,352 eur a náhrada PHL 10,89 eur (144 km x 6,7 l spotreba a 1,129 eur cena PHL). V súčte cestovná náhrada za 5.3.2015 je 37,245 eur. Celkové cestovné náhrady za 2 dni sú 75,27 eur a z toho 50 % je 37,63 eur.
Za dni 22.1.2015 a 5.3.2015 je požadovaná náhrada straty času, a to 2 x po 6 polhodín po 13,98 eur, čo dáva v súčte 167,76 eur. 50 % z toho je 83,88 Eur. 50 % priznanej náhrady zástupcovi žalobcu za odvolacie konanie dáva sumu 170,02 eur a z toho 20 % DPH je 34,02 eur. Trovy odvolacieho konania tak predstavujú 204,02 eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.