Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14S-73-2010.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Subarea
14S/73/2010
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. J. F., U. W. XX, XXX XX P., proti žalovanej 1/: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, 2/: Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, Hollého č. 1219, 905 01 Senica, o návrhu na vyslovenie neplatnosti Prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie s dátumom podania prihlášky 05.02.2001, t a k t o
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni - pobočka Senica.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 17.09.2010 sa žalobca domáhal postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. preskúmania právoplatného rozhodnutia žalovanej 1/ Sociálna poisťovňa - ústredie č. 332-5992-GC-04/2005 zo dňa 30.01.2006 vo veci predpísania poistného na dôchodkové zabezpečenie v spojení s rozhodnutím žalovanej 2/ ako prvostupňového orgánu č. 700-0740073305-GC04/05 zo dňa 10.11.2005 a zároveň žiadal, aby krajský súd vyslovil neplatnosť Prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie s dátumom podanie prihlášky 05.02.2001. Napadnutým rozhodnutím bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie žalovanej 2/ o predpísaní poistného na dôchodkové zabezpečenie za obdobie január až júl 2003 vo výške 29.400,- Sk, pričom zmena sa týkala formálnych nedostatkov výroku, netýkala sa ani dôvodnosti, ani výšky predpísaného poistného. V dôvodoch podaného návrhu žalobca uviedol aj skutočnosť, že žalobu na súdny prieskum napadnutého právoplatného rozhodnutia pôvodne označenej žalovanej 1/ podal už predtým, konanie v tejto veci vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14 S/63/2006 bolo právoplatne zastavené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave 14 S/63/2006
- 40 zo dňa 01.03.2007 v spojení s rozhodnutím NS SR 4 Sžo/25/2007.
Žalovaná 1/ poukázala vo svojom vyjadrení na skutočnosť, že jej rozhodnutie zo dňa 30.01.2006, ktoré žalobca prevzal 10.02.2006 bolo už preskúmavané v súdnom konaní 14 S/63/2006, ktoré je právoplatne skončené. O nedôvodnosti žaloby sa vyjadrila obdobne ako v predchádzajúcom konaní.
Konanie v časti žaloby v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., t.j. vo veci súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. 332-5992-GC-04/2005 zo dňa 30.01.2006 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, bolo postupom v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zastavené uznesením č. k. 14 S/73/2010-38 zo dňa 20.01.2011 z dôvodu podania žaloby po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2011.
Návrh na určenie neplatnosti prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie súd považoval za určovaciu žalobu a konanie v tejto časti uznesením 14 S/73/2010 - 35 zo dňa 20.01.2011 postúpil ako príslušnému súdu Okresnému súdu Bratislava I. Uznesením NS SR 9 Sžo/36/2011 zo dňa 14.12.2011 bolo uznesenie o postúpení v odvolacom konaní zrušené, s tým, že na rozhodovanie vo veci nie je daná právomoc všeobecného súdu, s otázkou existencie poistného vzťahu sa môže súd zaoberať len v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovanej 1/, predmetom ktorého je riešenie otázky vzniku, prerušenia a zániku poistenia alebo predmetom ktorého je predpísanie poistného na sociálne poistenie (dôchodkové zabezpečenie).
Uznesením č. k. 14 S/73/2010 - 55 zo dňa 16.08.2012 krajský súd opätovne rozhodol o zastavení celého konania (pôvodne podaného ako žaloba podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. aj návrhu na vyslovenie neplatnosti prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie podanej dňa 05.02.2001) tak, že vzhľadom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom v rozhodnutí 9 Sžo/36/2011 zo dňa 14.12.2011 o prípustnosti skúmania platnosti Prihlášky len ako predbežnej otázky, celé konanie vedené proti obom označeným žalovaným zastavil. Zastavenie konania voči žalovanej 2/ zároveň odôvodnil s poukazom na ust. § 250b ods. 1 O.s.p. s tým, že sa nejedná o orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.
Na základe odvolania podaného žalobcom dňa 03.10.2012 bolo uznesením NS SR 9 Sžo/36/2011 zo dňa zo dňa 27.02.2013 uznesenie č. k. 14 S/73/2010 - 55 zo dňa 16.08.2012 zrušené s tým, že súdu prvého stupňa bolo vytknuté duplicitné rozhodnutie o zastavení konania o žalobe (vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia č. k. 14 S/73/2010 - 38 zo dňa 20.01.2011) a bolo mu vytknuté, že sa doteraz nevysporiadal s otázkou príslušnosti na konanie o neplatnosti (neexistencii) poistného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou na základe Prihlášky občana na dôchodkové zabezpečenie zo dňa 05.02.2001. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s existenciou tvrdenej námietky zaujatosti a žiadosťou o určenie iného príslušného súdu, ktorá sa v spise nenachádza.
Z obsahu súdneho spisu (č.l. 52) je zrejmé, že Podaním došlým Krajskému súdu dňa 19.07.2012 vo veci 14 S/52/2010 žalobca oznámil, že dňom 15.05.2012 nebude prijímať žiadne zásielky od Krajského súdu v Trnave a že svojim listom zo dňa 15.05.2012 vyslovil predpojatosť Krajského súdu v Trnave a požiadal Najvyšší súd SR o určenie iného príslušného súdu. Požiadal, aby kópia tohto podania bola založená aj do súdnych spisov 14 S/73/2010, 14 S/21/2011, 14 S/23/2010, 14 S/51/2010.
Krajský súd v konaní 14 S/73/2010 požiadal kanceláriu o lustráciu obsahu uvedených spisov v tom zmysle, či sa v nich nachádza námietka zaujatosti. Podľa úradného záznamu zo dňa 15.08.2012, spísaného súdnou tajomníčkou, v konaniach týkajúcich sa žalobcu nebolo doručené žiadne podanie pod ním uvedeným číslom 245/2012, ani sa na Krajskom súde nenachádzajú žiadne námietky zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave. Z toho logicky vyplýva, že vo veci zaujatosti sudcov tunajšieho súdu nebola doručená, ani postúpená žiadna písomnosť od Najvyššieho súdu SR.
Vzhľadom a závery uznesenia NS SR zo dňa 27.02.2013 ohľadne existencie tvrdenej námietky zaujatosti, Krajský súd uznesením č. k. 14 S/73/2010 - 76 zo dňa 20.09.2013 vyzval žalobcu na vyjadrenie, či podanie zo dňa 19.07.2012 má byť považované za námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu, v prípade ak sa má jednať o námietku zaujatosti, na jej doplnenie o konkrétnych dôvodoch zaujatosti, dátume kedy sa o nich dozvedel a prípadne na zaslanie kópie námietky zaujatosti, ak bola zaslaná vecne nepríslušnému Najvyššiemu súdu SR.
Proti uzneseniu zo dňa 20.09.2013 podal žalobca odvolanie dňa 21.10.2013, v ktorom poukázal na skutočnosť, že sudkyňa Benczová „sedela v senáte dňa 31.01.2013, kde mi bolo uložené mlčať, byť ticho, lebo sa mňa nikto nič nepýta, zbaliť sa a ísť preč“. K odvolaniu pripojil podací lístok zo dňa 15.05.2012 k zásielke adresovanej Krajskému súdu v Trnave, ďalej kópiu prípisu, ktorým oznámil Krajskému súdu v Trnave „Zaslanie dvoch spisov na ďalšie konanie NS SR „označených ako„ spis č. 244/2012 zo dňa 15.05.2012 vo veci nezákonného konania KS TT a OS v Senici“ a „spisový materiál č. 245/2012 zo dňa 15.05.2012 s počtom listov 15, vo veci predpojatosti KS TT a určenia iného príslušného súdu.“ Na č. l. 84 súdneho spisu je pripojená kópia podania datovaného dňa 15.05.2012 poukazujúca na nespokojnosť žalobcu s konaním Krajského súdu v Trnave, Okresného súdu v Senici a Okresného súdu Bratislava I. v konaniach týkajúcich sa dôchodkového poistenia a vyplývajúcich nárokov a povinností žalobcu. Z nadtitulu „Určenie iného vecne - miestne príslušného súdu“ možno vyvodiť, že na základe tohto podania mal podľa žalobcu Najvyšší súd SR rozhodovať o pridelení všetkých súvisiacich vecí na rozhodovanie inému súdu.
Uznesením 9 Sžso/96/2013 zo dňa 29.10.2014 Najvyšší súd SR odmietol postupom v zmysle § 218 ods. 1 písm. c)| O.s.p. odvolanie proti uzneseniu č.k. 14 S/73/2010 - 76 zo dňa 20.09.2013 a dal súdu prvého stupňa do pozornosti, že podaním zo dňa 15.10.2013 žalobca súčasne doplnil vznesenú námietku zaujatosti.
(1) Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
(1) Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
(2) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
(3) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(4) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(5) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(1) Súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku uplatnil.
(3) Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
Podľa úradného záznamu zo dňa 05.03.2015 súd námietky žalobcu obsiahnuté v podaní zo dňa 15.10.2013 nepovažuje za spôsobilé v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p., nakoľko sa týkajú postupu súdu v konaní (účasť na rozhodovacej činnosti v senáte 14 S, procesný postup v rozhodovacej činnosti), naviac absentuje akékoľvek uvedenie časových údajov, na posúdenie prípadnej včasnosti prípadných relevantných námietok.
Len pre úplnosť súd uvádza, že napriek opakovaným tvrdeniam žalobcu až do rozhodovania dňa 05.03.2015 nebolo tunajšiemu súdu postúpené ani inak doručené žiadne podanie zo strany NS SR, na ktorý sa mal žalobca v súvislosti s námietkou zaujatosti obrátiť. Žalobca napriek výzve v uznesení zo dňa 20.09.2013 neuviedol spôsobilé námietky zaujatosti ani vo vzťahu k predsedníčke senátu vo veci 14 S/73/2010 JUDr. Kataríne Benczovej, ani konkrétne skutočnosti vo vzťahu k iným sudcom Krajského súdu v Trnave. Nebol teda dôvod na predkladanie veci na rozhodovanie o námietkach zaujatosti, nakoľko nebolo preukázané podanie námietok zaujatosti, ktoré by poukazovali na konkrétne dôvody v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. spolu s preukázaním včasnosti podania námietok.
O tejto skutočnosti bol žalobca písomne upovedomený (§ 16 ods. 2 O.s.p.), preto súd rozhodoval vo veci návrhu uplatnenému proti žalovaným 1/,2/ na vyslovenie neplatnosti prihlášky na dôchodkové zabezpečenie zo dňa 05.02.2001.
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
(4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
(5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.
(6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
(4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p.
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa §104 ods. 1 O.s.p.
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 172 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
V otázke príslušnosti na konanie o neplatnosti (neexistencii) poistného vzťahu založeného spornou Prihláškou zo dňa 5.2.2011 vo vzťahu k žalovaným 1/,2/ je krajský súd viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení NS SR 9 Sžo/36/2011 zo dňa 14.12.2011, kde v súvislosti so zrušením uznesenia o postúpení veci všeobecnému súdu bolo skonštatované, že na rozhodovanie vo veci nie je daná právomoc všeobecného súdu. S otázkou existencie poistného vzťahu sa môže (správny) súd zaoberať len v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovanej 1/, predmetom ktorého je riešenie otázky vzniku, prerušenia a zániku poistenia alebo predmetom ktorého je predpísanie poistného na sociálne poistenie (dôchodkové zabezpečenie).
Nakoľko konanie začaté pred Krajským súdom vo veci poistného predpísaného rozhodnutím žalovanej 2/ ako prvostupňového orgánu č. 700-0740073305-GC04/05 zo dňa 10.11.2005 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 332-5992-GC-04/2005 zo dňa 30.01.2006 bolo právoplatne zastavené, neexistuje základné konanie, v rámci ktorého by mala byť riešená otázka vzniku, prerušenie alebo zániku poistného vzťahu. Neexistuje teda v zmysle právnej úpravy správneho súdnictva spôsobilý predmet súdneho prieskumu a nie sú splnené podmienky na ďalší postup v konaní v zmysle § 247 a nasl. O.s.p..
Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti poistného vzťahu, čo je rozhodovanie patriace do kompetencie miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, súd aplikoval ust. § 246c O.s.p. odkazujúci na primerané použitie ustanovení upravujúcich občianskoprávne konanie vrátane ust. § 104 ods. 1 O.s.p. a konanie vo veci návrhu na vyslovenie neplatnosti poistného vzťahu založeného spornou Prihláškou zo dňa 05.02.2011 postúpil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni - pobočka Senica ako príslušnému orgánu v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z..
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.