Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: BBK AGRO, s.r.o., Kolónia 542, 905 01 Senica, IČO: 44 095 066, právne zast.: Weis & Partners, s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, pobočka Senica, Nám.Oslobodenia 6, 905 01 Senica, o žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Súd žalobu za m i e t a.

Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 19.03.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (Daňového úradu Senica), ku ktorému malo prísť tak, že žalovaný ako správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu za obdobie august 2012.

V žalobe žalobca namietal nezákonnosť zásahu spočívajúcu v neprimeranej dĺžke vykonávania daňovej kontroly zo strany žalovaného, ktorá trvá viac ako jeden rok a v súvislosti s týmto nezákonným postupom žalovaného došlo u žalobcu ku kritickej finančnej situácii, kedy žalovaný neoprávnene zadržiava vyplatenie nadmerného odpočtu vo výške 2,000.000,-Eur, na ktoré má žalobca nárok z titulu podania žiadosti na vrátenie nadmerného odpočtu resp. jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012. Z uvedeného dôvodu nastala situácia, kedy žalobca bol nútený zobrať si úver vo výške 500.000,-Eur, keďže mu hrozil úpadok. Ďalej žalobca namietal, že v zápisnici o začatí daňovej kontroly resp. v oznámení o začatí daňovej kontroly chýba dôvod pre ktorý došlo zo strany žalovaného k zahájeniu daňovej kontroly a v tejto súvislosti žalobca poukazuje na Nález Ústavného súdu z 18.11.2008. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu daňového poriadku, keď účelovo z dôvodu umelého odďaľovania vyplatenia nadmerného odpočtu žalobcovi mu tento nevyplatil. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na neúčelné dožiadania vykonávané zo strany žalovaného v rámci medzinárodného vyžiadania informácii o odberateľoch z Maďarska, ktoré sú nadbytočné a pre účel predmetných daňových kontrol bezpredmetné, navyše žalovaný v nich postupuje zdĺhavo, vyčkáva bezdôvodne na zaslanie týchto dožiadaní bez toho, že by ich urgoval, čím spôsobuje prieťahy v daňovej kontrole, čo má za následok nezákonnú dĺžku vykonávania daňovej kontroly zo strany žalovaného. Záverom žalobca poukazuje, že žalovaný nerešpektuje základné zásady daňového poriadku tak, keď nevolí prostriedky počas výkonu daňovej kontroly, ktoré by najmenej zaťažovali daňový subjekt, čím porušuje zásadu primeranosti, pretože rozsah daňovej kontroly je ďaleko za hranicou nevyhnutnosti.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.7.2014 uviedol, že žalovaný považuje návrh žalobcu za neprípustný a nedôvodný. Neprípustnosť návrhu žalovaný vidí v absencii kumulatívneho splnenia podmienok ustanovených v , konkrétne z dôvodu nevyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ako aj z dôvodu, že žaloba o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v kontexte žalobcom tvrdenej nezákonnosti daňovej kontroly nie je relevantným právnym prostriedkom nápravy. Žalovaný je toho názoru, že žalobca namieta v žalobe len procesné vady zo strany daňového úradu, pričom ani prípadné procesné vady pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu nemôžu na základe uplatnenia konania podľa viesť k zákazu vykonávať daňovú kontrolu žalovaným tak ako to navrhuje žalobca v petite žaloby. Vady v procesnom postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly je žalobca oprávnený namietať po ukončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní a to v rámci jemu dostupných opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, ako aj v rámci konania o žalobe proti rozhodnutiu a postupe správcu dane resp. odvolacieho orgánu. Uvedený právny názor vyplýva z rozhodnutia NS SR č.8Sžz/4/2011. Nedôvodnosť návrhu spočíva v tom, že žalobca vo svojom návrhu nesplnil povinnosť tvrdenia nezákonnosti zásahu ako to vyplýva z ust.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 5.3.2015 zmysle a nasl. , pričom zistil, že žaloba je neprípustná podľa a preto ju zamietol.

Podľa ,, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , a podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa

(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

(6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe ktorá bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti žalovaného nepokračovať v porušení práva žalobcu a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Na to, aby súd pri rozhodovaní o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy mohol poskytnúť daňovému subjektu ochranu, treba aby daňový subjekt splnil podmienky ktoré sú uvedené v ust. .

Ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Ten kto bol ukrátený na svojich právach musí využiť možnosť nápravy, ak je takáto prípustná v rámci správneho konania a ak nedosiahne ochranu týmto spôsobom, môže sa domáhať ochrany v správnom súdnictve. Z ust. vyplýva, že návrh proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je prípustný až po tom, ak navrhovateľ vyčerpal prostriedky ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ich využitie je predpokladom vecného prejednania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ust. , ktorým je vyčerpanie dostupných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote je nevyhnutné vykladať splnenie oboch podmienok tak, aby sa vzájomne nevylučovali.

Lehota na podanie návrhu je 30 dní odo dňa keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela (subjektívna lehota), najneskôr však do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo (objektívna lehota).

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V ust. . Sťažnosť podaná podľa zákona o sťažnostiach v prípade nezákonných zásahov orgánov verejnej správy plní funkciu opravného prostriedku.

V danom prípade je nesporné, že žalobca sa dozvedel o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie august 2012 dňa 30.10.2012, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly č.9212401/5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012. Rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je v tejto veci deň keď došlo reálne k začatiu daňovej kontroly t.j. deň kedy žalobca doručil žalovanému doklady pre výkon daňovej kontroly t. j. 15.11.2012. Subjektívna lehota na podanie návrhu vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala teda plynúť v nasledujúci deň t.j. 16.11.2012. Posledný deň subjektívnej lehoty uplynul dňa 17.12.2012 (posledný deň uplynutia lehoty 15.12.2012 pripadol na sobotu). V uvedenej lehote nebol podaný návrh na súd a rovnako v subjektívnej lehote nebol podaný ani iný opravný prostriedok. Krajský súd v Trnave zistil zo spisového materiálu, že žalobca podal žalobu dňa 13.3.2014, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Trnave dňa 19.3.2014. Rovnako Krajský súd v Trnave zistil, že žalobca podal dňa 17.10.2013 sťažnosť na daňový úrad pre porušenie ústavných práv pri daňových kontrolách a nezákonnosť daňových kontrol a dňa 27.1.2014 podal žiadosť o upustenie od nezákonných daňových kontrol.

Krajský súd z vyššie uvedeného konštatuje, že žalobca nedodržal subjektívnu lehotu na podanie žaloby resp. iného opravného prostriedku, keďže rozhodujúcim momentom pre počítanie týchto lehôt bol deň kedy sa žalobca reálne dozvedel, že bude začatá daňová kontrola, pričom v danom prípade je nesporné, že o začatí daňovej kontroly sa dozvedel najneskôr dňa keď doručil daňový úrad doklady. Vzhľadom na zmeškanie subjektívnej lehoty ako takej krajský súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k právnej relevancii použitého prostriedku nápravy, to znamená, že vzhľadom na neprípustnosť žaloby sa krajský súd nezaoberal dôvodnosťou podanej žaloby v zmysle námietok uvedených žalobcom (rozsudok NS SR č.3Sžz 4/2011 zo dňa 8.11.2011).

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , keď procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok ( ).