Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-483-2012.pdf
PDF · 127.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/483/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobkyne: I. W., T.. XX.X.XXXX, H. U. T. D., T. Č.. XXX zastúpená advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pencíkom, PhD., MBA so sídlom Bratislava, Karloveská 3154/32 proti žalovaným: v 1. rade: Š. T. - K. T., V.: XXXXXXXX G. G.S. K., B. XXXX/XX, v 2. rade: J. T., H. K., C. Č.. XXXX obaja zastúpení advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom so sídlom Šaľa, Jarmočná č. 2264/3 o zaplatenie 120.000 euro ako primeranú finančnú náhradu vo forme nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Titulom náhrady trov konania je žalobkyňa povinná zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovanému v 1. rade vo výške 884,34 euro k rukám JUDr. Ľudovíta Štangloviča, žalovanému v 2. rade vo výške 541,99 euro k rukám JUDr. Ľudovíta Štangloviča, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 16.11.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie 120.000 euro a k náhrade trov konania titulom finančnej náhrady za nemajetkovú ujmu vzhľadom na to, že jej syn U. W. S. XX.X.XXXX utrpel zranenia tým spôsobom, že na neho na miestnom cintoríne v U. padol pomník, ktorý ho privalil a spôsobil mu zranenia, ktorým na mieste podľahol. Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému v 1. rade opierala o to, že žalovaný v 1. rade v r. 1997 zhotovoval predmetný náhrobný kameň a na hrobové miesto tento náhrobný kameň aj osádzal. Bolo tvrdené, že zhotoviteľ pomníka pochybil v tom, že nedostatočne premaltoval spojovacie lôžka, je nedostatočný kotviaci oceľový rám a neboli urobené výpočty pre konštrukciu. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, on na pomník vytesával písmená, pričom pri tejto činnosti mohlo dôjsť k narušeniu statiky pomníka, čo mohlo spôsobiť jeho poškodenie a následne privalenie maloletého U. W..
Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali žalobu zamietnuť s poukazom na to, že občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka predpokladá splnenie podmienok a to: a/ neoprávnený nárok do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je spôsobilý čo i len ohroziť osobnosť fyzickej osoby; b/ ujma na osobnosti fyzickej osoby c/ príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou na osobnosti fyzickej osoby.
Čo sa týka pádu pomníka, bolo poukázané na to, že v trestnom konaní bolo preukázané, že nebohé maloleté dieťa sa pomníka dotýkalo, že od roku 1997, kedy bol pomník zhotovený do roku 2011, kedy došlo k tragickej udalosti uplynulo 14 rokov a za ten čas na stavbu - na pomník - vyplývali poveternostné vplyvy ako víchrica, mráz, teplo, ktorý má vplyv na rozpísanie a zmršťovanie kameňa, v neposlednom rade aj na zásah iných osôb, nakoľko sa jedná o miesto prístupné verejnosti.
Bolo poukázané na znalecké posudky v trestnom konaní, ktoré zbavujú zodpovednosti žalovaných, najmä na stranu 11 posudku Technického a skúšobného ústavu, kde sa hovorí o možných príčinách pádu pomníka. V posudku sa udáva, že bol dodržaný všetok technologický postup. Žalovaná strana konštatovala, že na to, aby bolo možné priznať náhradu škody je nutné porušenie právnej povinnosti, pričom k porušeniu nedošlo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Z. Q., N. W., U.Z. W., C. W., U. R., Z. Q., uznesením OR PZ Šaľa č.k. ORP-533/VL-SA-2011, uznesením Okresnej prokuratúry v Galante č.k. 2Pv/389/11 zo dňa 11.9.2013, obsahom spisového materiálu ČVS: ORP-523/ VL-SA-2011, prevádzkovým poriadkom pohrebiska, fotodokumentáciou, nájomnou zmluvou na hrobové miesto ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Ako to vyplýva z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Šali, odboru poriadkovej a dopravnej polície - OO PZ Vlčany zo dňa 16.7.2011, ktorým sa začalo trestné stíhanie za prečin usmrtenia na tom skutkovom základe, že dňa 16.7.2011 v čase o 18.30 hod. C. W. spoločne s vnukom maloletým U. W., T.. XX.X.XXXX na miestnom cintoríne v obci U. upravovali hrobové miesto zosnulých Q. T. a G. I., pričom maloletý U. W. sa postavil na podstavec a chytil sa pomníka, ktorý následne sa zvalil a maloletého U. W. privalil, pričom maloletý utrpel vnútorné zranenia, na následky ktorých na mieste podľahol. Privolaný lekár sa nevedel jednoznačne vyjadriť k príčine smrti, a preto bola nariadená súdna bezpečnostná pitva.
Ako to vyplýva z pitevného nálezu, bezprostrednou príčinou smrti maloletého U. W. bol krvácavo-úrazový šok v dôsledku zakrvácania do dutiny brušnej pri roztrhnutí pečene ako následok úrazu pritlačenia padajúcim náhrobným kameňom.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že náhrobný kameň, ktorý spôsobil maloletému U. W. zranenia, ktorým podľahol, vyhotovovala jeho firma niekedy v roku 1997 a tento náhrobný kameň aj osadila na hrobové miesta. Jak vyhotovovanie náhrobného kameňa tak jeho osádzanie bolo v súlade s vtedy platnými technickými normami. Od doby, čo bol náhrobný kameň osadený, nikto z pracovníkom žalovaného s náhrobným kameňom nemanipuloval. V roku 2011 v mesiaci máj bol žalovaný v 1. rade požiadaný pani C. W., aby bola daná z hrobu dole krycia doska, nakoľko niekto z rodiny zomrel. Taktiež bol žalovaný v 1. rade požiadaný, aby náhrobný kameň vysekal slová „fiuk Nándor“ a rok jeho úmrtia.
Žalovaný v 1. rade zabezpečil, aby krycia doska z hrobu bola odstránená a uložená opodiaľ. Čo sa týka sekania do náhrobného kameňa, na základe poverenia žalovaného v 1. rade to učinil jeho synovej - žalovaný v 2. rade. Učinil tak po pohrebe, resp. v nasledujúcich dňoch, pričom vysekávanie písmen vykonával na cintoríne, pričom s náhrobným kameňom nijako nemanipuloval, náhrobný kameň nebol zosadzovaný zo svojho miesta. Po vykonaní uvedenej práce ani jeden so žalovaných kryciu dosku nedávali na hrobové miesto. Až neskôr sa žalovaní v 1. a 2. rade dozvedeli, že kryciu dosku na hrob dávali späť rodinní príslušníci žalobkyne. Ako to vyplýva z fotodokumentácie tak krycia doska na hrob sa dotýka podstavca náhrobného kameňa, pričom tento podstavec spolu s náhrobným kameňom spôsobil maloletému U. W. zranenia, ktorým podľahol. Žalovaný v 2. rade uviedol, že kedy sa bol náhrobný kameň hýbal, nebolo by možné do neho vysekávať písmená. Asi mesiac po tom, čo náhrobný kameň privalil maloletého U. W. pani C. W. navštívila žalovaného v 1. rade spolu s manželom a požiadala ho, aby zhodený náhrobný kameň vrátil na pôvodné miesto.
Svedkyňa C. W. na pojednávaní uviedla, že je vlastníčkou náhrobného kameňa, ktorý spôsobil usmrtenie maloletého U. W.. Náhrobný kameň nechala vyhotoviť u žalovaného v 1. rade v roku 1997, nakoľko v roku 1996 jej zomrel otec a v roku 2009 matka. Náhrobný kameň jednak zhotovoval a taktiež osádzal žalovaný v 1. rade. V roku 2011 mala svedkyňa požiadať nejakého pracovníka od žalovaného v 1. rade, aby náhrobný kameň dopísal mená jej brata a jej matky. Následne boli dopísané na náhrobný kameň mená matky a brata svedkyne. Potom rodinní príslušníci C. W. dali na pôvodné miesto kryciu dosku na hrob. Svedkyňa ďalej uviedla, že od inštalovania náhrobného kameňa nebolo ním manipulované. Svedkyňa nevedela uviesť kto a akým spôsobom vytesával písmená na náhrobný kameň. Nevšimla si, že by bol náhrobný kameň poškodený. Čo sa týka dňa, keď sa stala tragédia, tak vtedy upravovala na hrobe kvety a jej vnuk išiel po pomník. Svedkyňa nevidela, že by sa jej vnuk pomníka dotýkal. Ani potom, keď jej rodinní príslušníci vrátili naspäť kryciu dosku na hrob, svedkyňa si žiadneho poškodenia pomníka nevšimla.
Svedok U. R., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, je pracovníkom obecného úradu a súčasne aj hrobárom. Svedok vykopával hrob na mieste kde sa stala tragédia. Čo sa týka náhrobného kameňa, ktorý je z mramoru, tak ním žiadnym spôsobom nemanipuloval. Ani s inými mramorovými náhrobnými kameňmi nemanipuluje z obavy, že sa zlomia. Svedok potvrdil, že na cintoríne došlo k vandalizmu, k poškodzovaniu náhrobných kameňov, pričom jeden náhrobný kameň bol aj zrútený a za tým účelom bol zavolaný žalovaný v 1. rade, ktorý dával hrob do pôvodného stavu. Podľa svedka na cintorín chodievajú aj deti, chodia tam aj narkomani, ktorí sú ochotní aj v noci, keď príde mŕtvola, vykladať ju.
Svedok Z. Q., ktorý je priateľom žalobkyne uviedol, že nikdy nevidel na cintoríne v Tešedíkove bezdomovcov alebo drogovo závislí osoby. V ďalšej časti výsluchu uviedol, že na cintoríne v Tešedíkove bol 3, 4 alebo 5-krát, keď sa konal pohreb.
Svedok N. W. uviedol, že náhrobný kameň bol zhotovený v roku 1996 a nechala ho zhotoviť jeho svokra, pričom náhrobný kameň zhotovoval žalovaný v 1. rade. Pred sviatkom „Všetkých svätých“ dňa 29.10.2010 dávali naspäť na hrob kryciu dosku jak svedok, tak aj jeho syn U., B. Q. ako aj ďalší priateľ, ktorý už nežije. Čo sa týka vzdialenosti medzi náhrobnou doskou a samotným pomníkom tak svedok túto vzdialenosť odhadol ani na 5mm. Podľa svedka pritom, ako dávali náhrobnú dosku späť na hrobové miesto nedošlo k dotyku so samotným pomníkom. Náhrobnú dosku dávali späť na hrobové miesto tým spôsobom, že za pomoci driev dosku položili na hrob a potom drevá spod dosky vytiahli. Drevá vybrali tým spôsobom, že na začiatku a konci dali patku. Čo sa týka objednávky písmen, tak svedok išiel na miesto kde pracuje žalovaný v 1. rade, ktorý tam nebol, a preto jednak s nejakým jeho zástupcom. Neskôr bolo svedkovi telefonicky oznámené, aby sa išiel pozrieť na cintorín, či písmená vyhovujú. Svedok spolu s manželkou C. W. išli na cintorín pozrieť vzor náčrtku písmen na pomníku a oznámili žalovanému v 1. rade, že to vyhovuje.
Svedok U. W. - bývalý manžel žalobkyne - uviedol, že dával naspäť náhrobnú dosku spolu so svojim otcom, s Q. a ďalšou osobou, ktorá už nežije. Náhrobnú dosku dávali späť na hrobové miesto za pomoci driev. Náhrobnú dosku dávali na kocky, ktoré boli tiež drevené. Tak mohli uvoľniť drevá, na ktorých prenášali náhrobnú dosku. Potom rukami chytili kameň a vybrali drevené dosky. Najprv vybrali jednu kocku a potom druhú, čiže prednú a zadnú. Svedok nevedel určiť v akej vzdialenosti bola doska od podstavca, ale nemalo to byť natesno. Pri inštalovaní dosky späť do ničoho nebuchli.
Svedok Z. Q. potvrdil, že na požiadanie C. W. pomáhal dávať kryciu dosku späť na hrobové miesto. Krycia doska na hrob bola mimo hrobového miesta, bola uložená vedľa márnice na hrubších doskách. Za pomoci dosiek, na ktorých bola krycia doska na hrob túto preniesli asi do vzdialenosti 5m a dali na hrobové miesto, pričom nedošlo ku kontaktu s pomníkom.
Žalovaný v 1. rade poukázal na svoju výpoveď v trestnom konaní a uviedol, že náhrobný kameň ako aj kryciu dosku vyhotovoval v roku 1997 a od tej doby s náhrobným kameňom žiadnym spôsobom nemanipuloval. Čo sa týka krycej dosky hrobu bol požiadaný C. W., aby z hrobu bola odstránená krycia doska, nakoľko sa do hrobu pochovávalo. Taktiež bol požiadaný, aby na náhrobný kameň boli dopísané slová „fiuk Nándor“ a rok jeho úmrtia. Tieto písmená na náhrobný kameň vysekával žalovaný v 2.rade. Čo sa týka zhotovenia a inštalácie náhrobného kameňa a krycej dosky na hrob, žalovaný v 1. rade uviedol, že to bolo zhotovované a osadené podľa vtedy platných noriem. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že po vyhotovení, resp. vysekaní mena a dátumu naspäť kryciu dosku nedával žiaden zo žalovaných, ale dávali ho rodinní príslušníci C. W..
Žalovaný v 2. rade bol požiadaný žalovaným v 1. rade, aby vysekal meno na pomník. Od žalovaného v 1. rade mal zošit, v ktorom bola predloha s iniciálami. Po tom, čo J. T. našiel pomník, dal preč vence, sadol si na zem a zatriasol náhrobným kameňom, či sa nehýbe. Učinil tak z dôvodu, že nedá sa vysekávať písmená na náhrobný kameň, ktorý sa hýbe. Potom na náhrobný kameň špeciálnou voskovou ceruzkou napísal žiadaný text a následne telefonicky zavolal na telefónne číslo uvedené v zošite. Následne požiadal volaného N. W., aby prišiel na cintorín odobriť, či nápis je v poriadku. Neskôr prišli W. za žalovaným v 1. rade a povedali mu, že nápis vyhovuje. Žalovaný v 2. rade zas dal preč vence, sadol si na zem, zobral pravítka a diamantovú ceruzku a špeciálnym sekáčikom a kladivkom začal vysekávať podľa predlohy. Bolo to vysekávanie vertikálne. Náhrobný kameň stál a žalovaný pracoval po čupiačky. Potom žalovaný v 2. rade na vysekané písmená naniesol zlatú farbu. Podľa žalovaného J.Í. T. meno a dátum sa vyrýva na mieste samom a náhrobný kameň sa odinštaluje len vtedy, keď si zákazník žiada, aby bol zbrúsený a aby bol vyhotovený nový text. Na vysekanie písmen žalovaný v 2. rade použil iba sekáčik a kladivko. Keď vysekával nebola na hrobe krycia doska, pri práci žalovaný v 2. rade sedel na hline a videl ako pod soklom, na ktorom je umiestnený pomník sú malé odreniny. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že na náhrobný kameň sa nedá tesať ani písať v prípade, že pomník sa hýbe. Požadovaný nápis umiestňoval asi 40 cm od soklu.
Z internetového portálu bolo zistené, že pri vytesávaní písmen sa používa dlátko, na ktoré sa priklepáva malým kladivkom o hmotnosti 0,3 - 0,5 kg.
K spisovému materiálu je pripojená zmluva o nájme hrobového miesta. Túto zmluvu uzatvárala dňa 27.7.2006 s Obcou Tešedíkovo I. Q.Á. a bola uzavretá na dobu 10 rokov.
Súčasťou spisu je aj prevádzkový poriadok pohrebiska Obce Tešedíkovo. V tomto prevádzkovom poriadku sa uvádza, že nájomca hrobového miesta je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu hrobového miesta. Na vybudovanie akejkoľvek stavby alebo na úpravu existujúcej stavby (napr. hrobu, hrobky, náhrobku, rámu) na cintoríne je nájomca povinný požiadať o predchádzajúci súhlas prevádzkovateľa pohrebiska. Súhlasom správy cintorína je nahradený súhlas stavebného úradu pokiaľ by bol tento podľa osobitných predpisov potrebný. V prevádzkovom poriadku pohrebiska sa tiež uvádza, že práce s udržiavaním a skrášľovaním hrobových miest a ich okolia vykonávajú pozostalí ako oprávnené osoby.
Obsahom trestného spisu je aj znalecký posudok, ktorý vyhotovil V.. V. Y. znalec z odvetvia statiky stavieb. Znalec konštatoval, že príčinou zosadenia náhrobného kameňa zo svojho miesta bola neschopnosť lepiace hmoty preniesť reakciu z kombinácie zaťaženia pôsobiaceho na konštrukciu náhrobného kameňa v čase a priestore. Na otázku, či dieťa vo veku 8 rokov je schopné riadne upevnený náhrobný kameň svojou silou poškodiť tak, že by došlo k jeho pádu znalec v posudku uviedol, že na stratu stability náhrobného kameňa je potrebná väčšia kombinácia vonkajších síl, ako je schopné odolávať v najslabšom mieste, ktoré je v danom prípade vzájomné spojenie dvoch nosníkov aj pre neprítomnosť iného spôsobu vzájomného kotvenia. Sila potrebná na zosadenie náhrobného kameňa zo svojho miesta je úmerná pevnosti použitého spojovacieho materiálu, ktorý však prípade nebol znalcom určený, a preto nebolo možné znalcom definovať silu potrebnú na zosadenie náhrobného kameňa. Taktiež znalcovi nebolo známe, akú činnosť dieťa vykonávalo v okolí náhrobného kameňa, akým spôsobom naň pôsobila pri jeho samotnom páde. Znalcovi nebol predložený typ spojovacieho materiálu.
Na ozrejmenie sporných vecí týkajúcich sa pádu náhrobného kameňa do trestného konania bol pribratý znalecký ústav z odboru stavebníctvo a to Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. Bratislava, ktorý vyhotovil znalecký posudok pod číslom XX-XX/XXXX. Po vyhotovení obsiahleho znaleckého dokazovania bolo znaleckým ústavom konštatované, že kritickým miestom narušenia stability pomníka bola ľavá strana v spoji, medzi ľavým podstavným kameňom a čelnou doskou a v spoji medzi ľavým podstavným kameňom a priebežným čelným podstavcom z lešteného mramoru. Predpokladalo sa, že plochy určené na nanesenie spojovacieho materiálu sú porovnateľnej kvality ako plochy dodaného úlomku mramoru (úlomok zaslaný na znalecké skúmanie) z priebežného čelného podstavca. Opracovanie plôch zodpovedalo bežným kamenárskym zvyklostiam a v tomto smere sa nezistilo porušenie platných noriem. Experimentálnym overením prídržnosti cementovej malty mramoru bola zaslaná vzorka rozdelená na dve skúšobné plochy, pričom jedna plocha bola mierne zdrsnená a druhá zostala s pôvodným lešteným povrchom. Po príprave týchto plôch, nanesení cementovej malty sa po časovom období začala príprava jednotlivých skúšobných miest ich vytýčeným a zabrusovaním, pričom pri príprave týchto miest došlo postupne k odlepovaniu malty od mramorového podkladu na miestach pôvodného povrchu lešteného mramoru. Na zdrsnenom povrchu sa počas vybrusovania nevyskytlo odlepenie, čím sa poukázalo na rozdiel v prídržnosti malty ku kameňu. Na pripravené skúšobné plochy sa nalepili odtrhové terče, avšak všetky vzorky sa poškodili buď tesne pred osadením skúšobného prístroja alebo pri jeho osádzaní. Na mierne zdrsnenom povrchu mramoru sa taktiež preukázala prakticky „nulová“ prídržnosť cementovej malty, bez ohľadu na pevnostnú triedu použitého cementu.
Týmto experimentálnym overovaním prídržnosti bolo teda skonštatované, že sa zistil problém vo veľmi nízkej prídržnosti cementovej malty na leštenom mramore, cementová malta na leštenom povrchu prakticky vôbec nedrží a plní iba funkciu vyrovnávacieho lôžka. Aby takáto malta zabezpečila účinné spojenie kameňov, musia byť styčné plochy lôžka opracované hrubým zdrsnením, čo sa však v žiadnej technickej norme neuvádza a nie je akceptovaná ani v bežných zvyklostiach kamenárskych prác. Spojovacia malta sa má na ložné škáry nanášať v takom množstve, aby vyplnila celú plochu ložnej škáry a kvalitu spoja rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje spojivový potenciál použitej cementoval malty a celková plocha spoja. Umenšenie jednej z týchto rozhodujúcich podmienok evokuje zníženú kvalitu samotného spoja. Viditeľnú časť škáry je potrebné začistiť, aby sa do nej nedostávala voda. Podľa STN 73 3251:1986 sa na spájanie masívnych prvkov z prírodného kameňa predpisuje cementová malta MC pripravená z portlandského cementu, norma však nehovorí o lepení kameňa a nezakazuje cement na takéto použitie. Podobne sa takýto spôsob použitia nezakazoval ani v dnes už neplatnej ON 733252:1986. Cementová malta sa považuje za bežnú spojovaciu maltu. Súčasný sortiment výrobkov stavebnej chémie ponúka špeciálne lepidlá a tmely určené na spájanie prírodného kameňa, osobitne mramoru, pričom nie je obvyklé, aby sa zakazovalo lepenie lešteného mramoru. Znaleckým posudkom bolo znalcom konštatované, že takmer s istotou sa dá vylúčiť skutočnosť, že pri dodatočnom vysekávaní vznikli poškodenia vedúce k zníženiu stability kameňa, čo bolo podporené aj rekonštrukciou kinetiky pádu na základe poškodení pomníka zdokumentovaných fotograficky na mieste. Znalecký posudok ďalej upozorňuje na úplnú absenciu technických požiadaviek na kamenárske práce na cintorínoch a na skutočnosť, že tieto technické práce sa v súčasnosti prakticky nijako nepredpisujú, pričom ide v tomto smere o stavebné práce. Taktiež nedostatočná prídržnosť cementovej malty na leštený mramor je v kamenárskej praxi neznáma, o čom je potrebné informovať širokú technickú verejnosť.
Z poskytnutých fotografií znalec vysvetlil kinetiku pádu náhrobného kameňa tak, že doska sa dala do pohybu najskôr na ľavej strane preklopením smerom dozadu, pričom sa vytiahol spolu s podstavným kameňom kratší čap - tŕň. Došlo však aj k oddeleniu podstavného kameňa od čelnej dosky, čo sa mohlo vdiať primárne preklopením okolo spodnej hrany čelnej dosky. Nasledoval pád, ktorý bol v druhej etape dokonaný vlastnou tiažou čelnej dosky, pričom došlo na pravej strane k vylomeniu dlhšieho čapu - tŕňa, čo malo za následok odlomenie časti priebežného čelného podstavca, ktorý bol dodaný na expertízu.
Na základe uvedeného vznikla dôvodné podozrenie, že pre haváriu čelnej dosky náhrobného kameňa mohol byť rozhodujúci impulz vyvodený pôsobením účinnej vodorovnej sily s pôsobením pravdepodobne viac na ľavom hornom okraji čelnej dosky. Takéto účinky mohli byť zapríčinené kombináciou prípadného vetra a manipulácie osobou, v tomto prípade maloletým U. a to ťahom na horný okraj dosky. Reálnosť tejto hypotézy sa overovala kontrolnými výpočtami. Pri výpočtoch sa vychádzalo z predpokladu, že čelná doska pomníka bola už v minulosti namáhaná účinkami vetra a ak sa počas existencie aspoň raz vyskytli účinky blízke normovanej hodnote zaťaženia vetrom a pomník im odolal, potom sa takýmto výpočtom stanovila odolnosť voči preklopeniu pred haváriou. Znalecký ústav sa zaoberal aj hypotézou možného poškodenia náhrobného kameňa pri vytesávaní nápisu. Na vytesávanie písmen kamenári používajú špeciálne náradie, za ktoré sa dá v extrémnych podmienkach považovať kladivo hmotnosti najviac 500g a špeciálny sekáč - dláto. V znaleckom posudku bolu upozornené na skutočnosť, že nedošlo k odpojeniu čelnej dosky od podstavného kameňa na pravej strane, teda bližšie k miestu, ktoré bolo viac exponované účinkami dodatočného vysekávania oproti miestu odpojeného kameňa. V znaleckom posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného n.o. na strane 21 sa uvádza, že takmer s istotou sa dá vylúčiť, že by pri dodatočnom vytesávaní vznikli poškodenia vedúce k zníženiu stability kameňa. Toto konštatovanie je podporené aj rekonštrukciou kinematiky pádu na základe poškodení pomníka dokumentovaných na poskytnutých fotografiách.
Uznesením OR PZ v Šali sp.zn. ORP-533/VL-SA-2011 zo dňa 11.7.2013 bolo prerušené trestné stíhanie pre prečin usmrtenia I.. U. W., lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania bola podaná sťažnosť poškodenou I. W., ktorú zastupoval N.. C.. Uznesením Okresnej prokuratúry v Galante sp.zn. 2Pv/389/11 zo dňa 10.9.2013 bola táto sťažnosť zamietnutá.
Z výsluchu právneho zástupcu žalobkyne bolo zistené, že proti uzneseniu Okresnej prokuratúry v Galante bola podaná sťažnosť na krajskú prokuratúru a tiež na Generálnu prokuratúru, avšak týmto sťažnostiam vyhovené nebolo.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti b/ existencia škody c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d/ zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti ľudí. Je teda vylúčené, aby protiprávny úkon vznikol následkom prírodných síl. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (ide napr. o interné bezpečnostné predpisy, stanovy, poriadky a pod.), zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia § 415 (jedná sa o predchádzanie škodám). Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v sfére poškodeného. Príčinná súvislosť, ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (v našom prípade usmrtením dieťaťa) musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Čo sa týka zavinenia, nie je rozhodujúce pri zodpovednosti, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Znaleckým dokazovaním malo byť preukázané alebo vyvrátené, či žalovaní sa dopustili protiprávneho konania alebo opomenuli niečo, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Znalecký posudok V.. V. Y. celkom nezodpovedal otázky o protiprávnom konaní, resp. opomenutí niečoho pri stavbe, inštalovaní pomníka a vytesávaní písmen na pomník. Na základe toho bolo vykonané ďalšie znalecké dokazovanie, kde znalecký posudok vyhotovil Technický a skúšobný ústav stavebný n.o. Tento znalecký posudok bol vypracovaný tímom odborníkov a to V.. W. K., X..; V.. V. N., X..; V.. C. H. C..; V.. I. H..
V znaleckom posudku bolo konštatované, že skúmané vzorky nepreukázali deficit v objeme vytvorenej hydratovanej fázy vyznačujúcej sa spojivým potenciálom, resp. tieto hmoty predstavovali významné množstvo spojiva a v spojoch a škárach plnili funkciu spájania. Bolo zistené, že ako spojivo sa použil portlandský cement s prídavkom jemnozrnného plniva, alebo išlo o cementovú kašu bez prídavného plniva, čo sa používa ako bežný spojovací materiál.
V znaleckom posudku sa uvádza, že ani silnejší vietor v doterajšej histórii pamätníka nepreklopil čelnú dosku, čím sa preukázala určitá stabilita, postačilo však mimoriadne dynamické zaťaženie a pamätník svojou stabilitou neodolal. Konštrukcia a tvarové riešenie pomníka zodpovedá bežným zvyklostiam a platným normám v čase zhotovenia. Použitie cementovej malty na spájanie masívnych kamenárskych prvkov z mramoru pripravenej z portlandského cementu sa považuje s odkazom na STN 73 3251/1986 za obvyklý technologický postup. Takto pripravená malta by ani v ložnej škáre na leštenom mramorovom povrchu „nemala zlyhať“ ak bol tento povrch pred aplikáciou dostatočne očistený, odmastený a upravený zdrsnením. Príslušné technické normy nepredpisujú, nestanovujú potrebu zdrsnenia povrchu v mieste maltového spoja a nepredpisujú úpravu povrchu adhéznym môstikom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že kamenár pri výrobe náhrobného kameňa, pri jeho inštalácii na hrobové miesto, pri spájaní jednotlivých častí náhrobného kameňa postupoval obvyklým spôsobom, použil materiál na to vhodný, technologicky postupoval v zmysle štátnej technickej normy, teda žiadnym spôsobom neporušil povinnosť danú mu právom. Čo sa týka vysekávania písmen na pomníku v znaleckom posudku je uvedené, že takmer s určitosťou sa dá vylúčiť, že pri dodatočnom vytesávaní vznikli poškodenia vedúce k zníženiu stability kameňa. Toto konštatovanie je podporené aj rekonštrukciou kinematiky pádu na základe poškodení pomníku. V znaleckom posudku boli učinené výpočty týkajúce sa vytesávania zápisov na doske. Pri výpočtoch sa brala do úvahy hmotnosť malého kamenárskeho sekáča, hybnosť kladiva, impulzný interval, vyvodená impulzná sila úderu, poloha najvyššieho dotesaného nápisu, pôsobisko sily k spodnej a hornej hrane čelnej dosky, klopiaci moment pri vytesávaní, klopiaci účinok tesania voči účinku vlastnej tiaže. Na základe týchto meraní, výpočtov znalec dospel k záveru, že vytesávanie písmen nemalo vplyv na stabilitu kameňa. Na základe týchto skutočností súd zamietol návrh žalobkyne na ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa žiadala, aby bol vyhotovený znalecký posudok, v ktorom sa určí pod akým uhlom boli vytesávané písmená, akým smerom, či horizontálne alebo vertikálne. V znaleckom posudku ústavu sa tieto okolnosti už vyriešili a sa použití výpočtov bol stanovený záver a teda ďalšie dokazovanie by bolo iba opakovaním už zistených skutočností.
Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že nie je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Možno jednoznačne konštatovať, že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaných, a teda k ich zodpovednosti za škodu.
Čo sa týka svedeckých výpovedí bolo z nich zistené, že náhrobnou doskou sa manipulovalo a že tak činili rodinní príslušníci C. W.. Manžel C. W. potvrdil, že nákres písmen na náhrobnom kameni videl na cintoríne, kam ho zavolal žalovaný v 2. rade. Z toho vyplýva, že náhrobný kameň nebol rozoberaný a že vytesávanie písmen sa udialo na cintoríne. To odpovedá aj na otázku, či k vytesávaniu písmen došlo v horizontálnej alebo vertikálnej polohe.
V § 420 ods. 2 je zakotvené, že právnická prípadne fyzická osoba - podnikateľ nesie zodpovednosť za konanie osôb, ktoré na určitú činnosť poverili. Tieto osoby zákon nedovoľuje brať na zodpovednosť napriek tomu, že spôsobili škodu. Uskutočňovali totiž činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti fyzických, prípadne právnických osôb. Z hľadiska vecného, miestneho alebo časového. Keby aj žalovaný v 2. rade bol spôsobil škodu tak za túto nezodpovedá. V danom prípade žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný.
Čo sa týka náhrobného kameň, tak vlastníkom náhrobného kameňa, ako sama uviedla, je C. W..
Pomník, náhrobok alebo iná ozdoba hrobu, ktoré môže byť bez znehodnotenia hrobu oddelené, majú povahu vecí hnuteľných (R 9/1979).
Pomník, náhrobok však možno považovať za stavbu. Čo treba považovať za stavbu ustanovujú územnoplánovacie a stavebné predpisy, pričom ani zákon č. 50/1976 Zb.z. nedefinuje pojem stavby.
S vlastníctvom je spojené nielen právo vec užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním, ale k vlastníctvu sa viaže aj povinnosť vec spravovať, udržiavať ju v riadnom stave.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Aj v prevádzkovom poriadku pohrebísk, ktoré bolo vydané Obcou Tešedíkovo pod písmenom c/ bod 1 sa uvádza, že nájomca je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu hrobového miesta. Pôvodným nájomcom hrobového miesta bola I. Q., ktorá však zomrela a nájom hrobového miesta prešiel na C. W.. Vo vyššie uvedenom treba vidieť zodpovednosť vlastníka náhrobného kameňa za to v akom stave sa náhrobný kameň nachádza.
V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalovaným ako úspešným účastníkom v konaní náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Trovy žalovaného v 1. rade: V zmysle § 10 ods. 1, 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení hodnota jedného úkonu právnej služby činí 91,29 euro. Právny zástupca žalovaných učinil 6 úkonov zo 100% odmeny á 91,29 euro (prevzatie, príprava a prvá porada s klientom - 19.12.2012, vyjadrenie k žalobe 14.1.2013, pojednávanie dňa 19.8.2014, 20.11.2014, 5.3.2015). 6 úkonov má hodnotu 547,74 euro + 20% DPH je 657,30 euro. 1 úkon za 1/4 odmeny t.j. 22,82 euro - jedná sa o pojednávanie 21.2.2013 (22,82 + 20% DPH = 27,40 euro) Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za rok 2012 v sume 2x7,64 euro; za rok 2013 v sume 4 x 7,81 euro; za rok 2014 v sume 3x8,04 euro, za rok 2015 v sume 8,39 euro. Spolu 79,03 euro + 20% DPH = 94,84 euro. Trovy žalovaného v 2. rade: V spojení s § 10 ods. 1, 8, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 6 úkonov zo 100% odmeny á 45,65 euro (prevzatie veci, príprava a prvá porada s klientom 19.12.2012, vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.1.2013, pojednávanie dňa 5.3.2015, 20.11.2014, 19.8.2014). 6 úkonov má hodnotu 273,87 euro + 20% DPH = 328,65 euro 1 úkon za 1/4 odmeny, t.j. 11,40 euro - za pojednávanie dňa 21.2.2013 čo je 11,40 euro + 20% DPH = 13,70 euro. Režijný paušál za rok 2012 je 2 x 7,64 euro, za rok 2013 je 4 x 7,81 euro, za rok 2014 je 3 x 8,04 euro, za rok 2015 je 8,39 euro. Spolu 79,03 euro + 20% DPH = 94,84 euro.
Trovy konania pomerne rozdelené medzi žalovaného v 1. a 2. rade:
- cestovné: 5xcesta zo Šale do Galanty a späť 5 x 15 km x 2 =150 km x 0,183 euro; 27,45 euro+20%DPH=32,94 euro pohonné hmoty: spotreba 8,6 l/100km, vzdialenosť 60 km, priemerná cena nafty 1,304 euro/l Spolu 16,82 euro + 20% DPH = 20,18 euro
Náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b/; § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004. rok 2013: 2x1/2 hod á 13,02 euro - 26,04 euro + 20% DPH = 31,25 euro rok 2014: 6x1/2 hod á 12,73 euro - 76,40 euro + 20% DPH = 91,68 euro rok 2015: 2x1/2 hod á 13,98 euro - 27,96 euro + 20% DPH = 33,55 euro
Trovy konania u žalovaného v 1. rade činia 884,34 euro a u žalovaného v 2. rade činia 541,99 euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.