Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-377-2014.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/377/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: VALDER, s.r.o., IČO : 36 488 143, so sídlom Krásno 155, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/1904/2008-22, zo dňa 03. júla 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 44,21 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 28.05.2007 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 33,19 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného zo dňa 27.11.2006 č. 700-1510480906-GC04/06, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2007 a vykonateľnosť dňa 18.01.2007. Súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie dňa 26.06.2007. Poverená súdna exekútorka doručila súdu prvého stupňa dňa 11.02.2014 podanie, ktorým vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, pretože povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Zároveň doručila súdu prvého stupňa i vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis. Súd prvého stupňa z výpisu z obchodného registra povinného zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/52/2012-46 zo dňa 25.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2013 súd zrušil povinného bez likvidácie a tento bol dňa 30.01.2014 vymazaný z obchodného registra ex offo. Súd prvého stupňa preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,21 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, má oprávnený za to, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výškou trov exekúcie nakoľko v sume 44,21 Eur, ktorá tvorí priznané trovy exekúcie s DPH je zahrnuté aj poštovné, ktoré je od dane oslobodené. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.05.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 33,19 Eur (1.000,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného zo dňa 27.11.2006 č. 700-1510480906-GC04/06, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2007 a vykonateľnosť dňa 18.01.2007.
Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.02.2014, súdna exekútorka vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) je potrebné sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané, že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín č. k. 29CbR/52/2012-46 zo dňa 25.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania, v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.