Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľky H.. H. F., O. V., G. X, štátne občianstvo Slovenská republika, proti odporcom 1) I. O., U..W..,W. W. O. X, Z. K. X, H.: XX XXX XXX 2) P. Y. V., W..Y..R.., W. W. J., S.. K. XXXX/XX, H.: XX XXX XXX 3) A. - D., W..Y..R.., W. W. O. O., Z. XX, H.: XX XXX XXX, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s prísl., takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Z a v ä z u j e navrhovateľa uhradiť odporcovi v 2./rade trovy konania vo výške 104,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania odporcom v 1. a v 3./rade n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia H.. H. F. U. X. F. sa návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2014 domáhali, aby určil neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 26.11.2013 dražobníkom, odporcom v 2./rade, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov. Návrh v písomnom podaní odôvodnili tým, že predmetom dražby bol byt č. 3 na II. poschodí v obytnom dome súp. č. XXXX W. s podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. G. B. V.. Nehnuteľnosti vydražil odporca v 3./rade za nápadne nízku cenu 39.000,- eur. V napadnutej dražbe došlo k porušeniu ustanovení § 2 písm. a), § 7 ods.2, § 16 ods.4, § 10 ods.1, § 12 ods.1 - 4 a § 21 ods.2, 4,5 Zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že súd má povinnosť pri zistenom skutkovom stave konštatovať aj ďalšie prípadné porušenia zákona. Dražobník za miesto konania dražby určil 218 km vzdialenú obec J., čím sťažil účasť dražiteľov z oblastí Poprad, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, z ktorej sa účasť dražiteľov dala očakávať a tým obmedzil ich účasť na dražbe. To mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne aj na práva záložcu, ktorému je potrebné ako vlastníkovi poskytnúť súdnu ochranu. Predmetné nehnuteľnosti sa tak mohli vydražiť hlboko pod skutočnú cenu. Takýto postup dražobníka a záložného veriteľa pri stanovení miesta konania dražby je v rozpore so súdnou praxou a samo o sebe už môže byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby.

Postup dražobníka záložného veriteľa pri zabezpečení ohodnotenia predmetu dražby je v rozpore so súdnou praxou ustálenou rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. XCdo XX/XXXX. Tieto osoby zabezpečili ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, výška ktorého ohodnotenia je neprimerane nízka a nezodpovedá ohodnoteniu predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Predložené ohodnotenie nehnuteľnosti má charakter spáchania zločinu, vypracovania nepravdivého znaleckého posudku. Všeobecná hodnota bola vyčíslená na cenu 39.100,- eur, čo predstavuje cca 70 % skutočnej ceny nehnuteľnosti v mieste a čase, ktorú navrhovatelia stanovujú na 56.000,- eur, v sume zodpovedajúcej kúpnej cene rovnakého bytu v tom istom dome. Stanovená cena je tiež v rozpore s cenou stanovenou starším znaleckým posudkom H.. A. Z. z roku 2007, kedy bol byt ocenený na sumu cca 46.500,- eur.

Návrh na vykonanie dražby nepodal vlastník, ale domnelý záložný veriteľ, teda neoprávnená osoba, ktorej záložné právo bolo na LV č. XXXX vyznačené na základe neplatných zmlúv o záložnom práve nadväzujúcich na neplatnú zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere medzi odporcom v 1./rade ako záložným veriteľom a navrhovateľmi v 1. a v 2./rade ako záložcami. V tomto prípade neplatnosť záložnej zmluvy súd posudzuje ako prejudiciálnu otázku. Vyhláška o dražbe nebola zverejnená podľa § 11 ods.4 najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Dlžníkovi ako vlastníkovi predmetu dražby nebolo doručené oznámenie o dražbe v lehotách stanovených zákonne.

Záložná a úverová zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože obsahujú neprimerané a nemorálne klauzuly o podstatných náležitostiach zmluvy. Súdy Slovenskej republiky riešili otázku neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi aj v prípade, ak hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečenej pohľadávke. Akceptovaná hranica krytia pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa pohybuje na úrovni 110 - 120 % celkovej zabezpečenej pohľadávky. Maximálne akceptovateľné krytie úverov zabezpečených nehnuteľnosťou by nemalo presahovať 143 %. Ak cena nehnuteľnosti prevyšuje pohľadávku veriteľa podstatne, ide o hrubý nepomer v poskytnutých plneniach. Súd v takomto prípade zmluvu nepokladá za platnú, prípadne ju pokladá za ničotnú. Neprimerané klauzuly nepoužívajú právnu ochranu podľa , resp. podľa . Neplatná je aj taká úverová zmluva, ktorá má známky zneužitia ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany veriteľa. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti spotrebiteľa. Ručenie takými spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnosti, ktorých cena je v zjavnom nepomere k výške pohľadávky veriteľa je možné pokladať za tzv. civilnoprávnu úžeru, teda neplatnú zmluvu pre rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade v úverovej zmluve sa nachádzajú neprimerané dojednania o zaplatení odmeny pri poskytnutí úveru, sankciách, ktoré sa menia na istinu, čo má za následok uplatňovanie nepovoleného úroku z omeškania, ako úroku z úroku, ktorého správnosť nemožno preskúmať pre neurčitosť úverovej zmluvy, ktorá v článku 5.1 pripúšťa nevídané postupy pri aplikácii sankcií v podobe premeny úroku na istinu v presne neurčenom čase, čo umožňuje, aby veriteľ dospel vždy k inému výsledku iba podľa toho, kedy premenu sankcií a istinu vykoná. Navrhovatelia ako spotrebitelia potrebujú mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov odporcu, aby sa mohol ustáliť správny výpočet výšky skutočného dlhu, ktorý si v tomto prípade odporca uplatňuje nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov takou technikou, že v zmysle článku 5.1 zmluvy, odporca úroky a pokuty vyhlasuje za istinu úveru, ktorú okamžite zaťažuje ďalším úrokom a úrokom z omeškania, ktorý je navyše neplatne určený vo výške 15 % v rozpore s predpisom. Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo XXX/XXXX, podľa odôvodnenia ktorého právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V danom prípade ručenie nehnuteľnosťou, ktorej hodnota o 230 % prevyšuje účel zabezpečenia pohľadávky veriteľa je absolútne neplatné. Iba vyhlásením napadnutej dražby za neplatnú je možné zabrániť tomu, aby odporca v 1./rade si sám určil výšku svojej pohľadávky, uplatniť právo celý úver zosplatniť a postihnúť celý majetok záložcu bez ohľadu na jeho skutočnú hodnotu a to z neplatných klauzúl.

Postup odporcu v 1./rade, ktorý si uplatňuje v danom prípade uspokojenie domnelej pohľadávky bez predchádzajúceho preskúmania súdom, oprávnenosť výšky uplatnenej pohľadávky formou dobrovoľnej dražby je uplatňovanie plnení dodávateľom z neplatnej zmluvnej podmienky, čo je priamo v rozpore so zákazom explicitne vyplývajúcim z ust. a v rozpore so súdnou praxou.

Neplatné sú dojednania posudzovaných zmlúv o neprimeraných sankciách dojednaných nedovoleným spôsobom ako úrok z omeškania, úroku a poplatky za upomienky ako aj dojednania o strate výhody splátok, čo má za následok, že odporca v 1./rade si uplatňuje nedovolené obohatenie z neplatných klauzúl. Odporca závažným spôsobom obchádza zákon, ktorým je ustanovená povinnosť banky správne vyčísliť úrokovú sadzbu a RPMN a to tým, že pri poskytnutí úveru odporca zinkasoval poplatok za spracovanie a neustále účtuje poplatky za vedenie úverového účtu a iné v zmysle článku 7 úverovej zmluvy, čo má za následok, že odporca úver neposkytol v deklarovanej výške a tým sa obohacuje nad mieru dovolenú zákonom, nad deklarovaný úrok stanovených v percentuálnom vyjadrení na úkor spotrebiteľa. Úverová zmluva sa preto stáva bezúročnou, lebo neobsahuje pravdivo uvedený údaj o percentuálnom úročení a neobsahuje údaj o RPMN. Odporca ani dodatočne nevykonal nápravu percentuálneho úročenia a RPMN, doposiaľ správne nevyčíslil. Odporca v 1./rade si ako navrhovateľ dražby uplatnil pohľadávku v nesprávnej výške, z neplatných klauzúl bez predchádzajúcej súdnej kontroly a uplatnil si tiež plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Odporca zmaril speňaženie nehnuteľnosti v dražbe za primeranú cenu a umožnil dražobníkovi zorganizovať dražbu za najnižšie podanie, čím došlo k poškodeniu záujmov záložcu ako majiteľov dražených nehnuteľností. Podaním zo dňa 19.11.2014 zaslaným elektronickou poštou obaja pôvodní navrhovatelia poukázali na to, že oznámenie o konaní dražby nebolo zverejnené v stanovenom čase a po dobu, ktorú predpisuje zákon na obecnej tabuli obce Poprad a dražené nehnuteľnosti neboli po dobu, ktorú predpisuje zákon, označené dražobnou vyhláškou. V ďalšom poukázali na svoje doterajšie tvrdenia.

Podaním zo dňa 4.3.2015 navrhovateľ v prvom rade požiadal o prerušenie súdneho konania a doplnenia dokazovania vykonaním znaleckého posudku zameraného na ohodnotenie predmetu dražby.

Na pojednávaní ďalej uviedol, že medzičasom bolo jeho manželstvo s navrhovateľkou v 2./rade rozvedené. Rozvedení manželia sa ústne dohodli na tom, že manželke zostanú hnuteľné veci a on sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, pokiaľ bude v súdnom konaní úspešným. V roku 2005 bol manželom poskytnutý úver asi vo výške 650.000,- Sk, ktorý použil v rámci svojich podnikateľských činností. Jednalo sa o tzv. americkú hypotéku, bezúčelový úver založený nehnuteľnosťou. V roku 2007 mu banka ponúkla ďalšie finančné prostriedky vo výške 400.000,- Sk. Spolu s poskytnutým úverom v roku 2005 podpisoval záložnú zmluvu a v roku 2007 jej dodatok. Úver bol úročený úrokom asi 7 % p. a.. V roku 2008 pre finančné problémy úver prestal splácať, v dôsledku čoho banka pristúpila k predčasnej splatnosti úveru. Pohľadávku odporcu v 1./rade pred dražbou mohla predstavovať istina 21.000,- eur. Nehnuteľnosť po oznámení o zahájení dobrovoľnej dražby znalcovi sprístupnil k ohliadke. Jednalo sa o 3-izbový byt na sídlisku Juh po čiastočnej rekonštrukcii, a to výmene okien v jednej izbe a kuchyni a výmene dvier na balkón. Bytové jadro prerábané nebolo. Cena stanovená znaleckým posudkom sa mu javí nízka vzhľadom na trhovú ponuku bytov v blízkom okolí. V byte po vykonanej dražbe určitú dobu býval. Odsťahoval sa na podnet vydražiteľa začiatkom júla 2014 a bývalá manželka sa odsťahovala koncom augusta 2014. Samostatne banku neinformoval o neplatnosti úverových a záložných zmlúv.

Pôvodná navrhovateľka v 2./rade podaním zo dňa 25.6.2014 zobrala svoj návrh na začatie konania späť, preto vo vzťahu k jej osobe súd konanie zastavil.

Odporca v 1./rade na pojednávaní uviedol, že v čase prebiehajúceho súdneho sporu voči navrhovateľovi už nemá žiadnu pohľadávku, pretože dlžná istina cca 21.000,- eur bola uhradená z výťažku dražby. Navrhovateľovi boli poskytnuté dva bezúčelové úvery vo výške 600.000,- Sk a 405.000,- Sk. Jedinou formou zábezpeky na úhradu úveru bola záložná zmluva na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov. Odporcovi sa nepodarilo indentifikovať žiadne konkrétnosti z podaného návrhu, ktoré by spochybnili absolútnu neplatnosť úverových vzťahov. Pri uzatváraní zmlúv sám navrhovateľ predložil znalecké posudky týkajúce sa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktoré odporca akceptoval.

Odporca v 2./rade vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia súdu nepreukázali porušenie ust. . Vyslovil podozrenie, že návrh za navrhovateľov spracovala tretia osoba, ktorá týmto získava neoprávnene finančné prostriedky. Ako dražobník neporušil žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách. Dražba bola úspešnou, bola vykonaná verejne. Tejto sa zúčastnili traja dražitelia a každý z nich urobil podanie. Všetka pošta týkajúca sa dražby bola doručovaná príslušným osobám do vlastných rúk a to napr. výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom ohodnotenia. Navrhovateľ v 1./rade výzvu neprevzal. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe a znalecký posudok boli doručované všetkým oprávneným osobám, dlžníkom - vlastníkom predmetu dražby, Mestu Poprad, Daňovému úradu Poprad, katastrálnemu odboru, spoločenstvu vlastníkov a exekútorským úradom. Vlastníci predmetu dražby oznámenie prevzali. Oznámenie bolo doručované dňa 22.10.2013 a ku konaniu dražby došlo dňa 26.11.2013. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo doručované Mestu Poprad a spoločenstvu vlastníkov so žiadosťou o zverejnenie. Oznámenie bolo zverejnené v denníku Nový čas v lehote dlhšej ako 15 dní pred konaním dražby. Dražobník nehnuteľnosť označil osobne v zmysle § 11 ods.5 zákona. Cena bytu bola stanovená znaleckým posudkom. Vlastníci nehnuteľnosti znalcovi byt nesprístupnili. Byt bol sprístupnený znalcovi v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred poskytnutím úveru a nehnuteľnosť bola ohodnotená na cca 46.500,- eur. Znalcovi objednanému dražobníkom byt sprístupnený nebol. Dlžníci znalecký posudok nenapadli v priebehu dražby, to sa stalo až v súvislosti s podaním žaloby. Dražobník neobmedzil účasť dražiteľov na dražbe. Dražba nemusí byť vykonaná v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti je determínovaný predovšetkým kúpyschopnosťou. Logicky miesto konania dražby by mohli napadnúť záujemcovia z tých častí krajiny, kde je kúpyschopnosť vyššia. Vykonaním dražby v sídle dražobnej spoločnosti nedošlo k zbytočnému navýšeniu nákladov dražby, cestovaním, stratou času notárky, prenájmom dražobnej miestnosti, zvýšenými poplatkami na ochranu. Náklady dražby sú nákladmi dlžníka. To, že sa byt vydražil pri troch záujemcoch za 39.000,- eur, si spôsobil svojim konaním sám dlžník, pretože byt nesprístupnil ani znalcovi, ani záujemcom o ohliadku. V mieste realizácie dražby je dražobník povinný prijať zloženú dražobnú zábezpeku v hotovosti a to až do otvorenia dražby, čo v niektorých prípadoch predstavuje značné sumy. Túto skutočnosť je potrebné brať na zreteľ pri určení miesta realizácie dražby. Samotný zákon neurčuje konkrétne miesto, na ktorom má byť dražba vykonaná. Byt vydražil účastník dražby z Banskej Bystrice. Už dňa 12.6.2013 dražobník prijal prvý návrh na začatie výkonu záložného právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Nasledujúceho dňa bolo od návrhu upustené, pretože navrhovateľ vložil čiastku 500,- eur a prisľúbil uhradenie pohľadávky v splátkach. Pretože klient dohodnuté splátky neuhrádzal, dňa 26.7.2013 bolo dlžníkom opätovne zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Navrhovateľ informoval banku o možnosti byt predať, s čím banka súhlasila pod podmienkou vloženia vkladu 5.000,- eur. Navrhovateľ ju nesplnil. Až následne dňa 2.9.2013 bol dražobníkovi zaslaný druhý návrh na začatie výkonu záložného práva a dražba sa konala dňa 26.11.2013. Miestom konania dražby bolo okresné mesto, ktoré sa nachádza približne v strede Slovenskej republiky. Čas dražby bol stanovený na 13.30 hod a dražba bola vykonaná v pracovný deň. Každý potencionálny záujemca mal možnosť na dražbu sa dostaviť. Záujemca z Popradu sa do miesta konania dražby mohol dostaviť za dve hodiny 34 minút autom. Podľa praxe odporcu v 2./rade spočiatku sa na dobrovoľných dražbách zúčastňovali osoby majúce záujem zabezpečiť si bývanie. Po skúsenostiach súvisiacich s možnosťou napadnutia platnosti dražby sú dražiteľmi v súčasnosti prevažne osoby podnikajúce s nehnuteľnosťami a v rámci podnikateľských aktivít ochotné vystaviť sa aj riziku, že nakoniec nebudú mať ani peniaze ani vydraženú nehnuteľnosť. V prípade založenia nehnuteľnosti, ak dlžník spláca dlžobu, len samotným založením nehnuteľnosti dlžník neposkytol žiadne neprimerané plnenie banke. Záložné právo dlžníka neobmedzuje ani v možnosti nakladať so svojou nehnuteľnosťou. Dlžník splácaním splátok uznal svoju povinnosť zo zmluvy, ktorej platnosť napáda účelovo. Dražiteľ zorganizoval dve ohliadky dražobnej nehnuteľnosti kde boli prítomní aj záujemcovia, no navrhovateľ draženú nehnuteľnosť nesprístupnil. To mohlo záujemcov odradiť od účasti. Samotná dražba sa uskutočnila tak, že vyvolávacia cena 39.100,- eur bola postupne znížená a dražitelia zareagovali až na zníženú cenu 35.200,- eur. Nehnuteľnosť nakoniec bola vydražená za 39.000,- eur. Výťažok bol použitý na úhradu dlhu v banke 21.247,65 eur, nákladov dražby a suma 11.407,97 eur bola zložená do notárskej úschovy. Z tejto sumy boli uspokojení ďalší veritelia a zvyšok mal byť poukázaný dlžníkom. V ďalšom písomnom podaní odporca v druhom rade opätovne poukázal na skutočnosť, že dražobník pri vykonávaní dražby postupoval v súlade so zákonom. Súdu predložil zoznamy účastníkov dražby v roku 2012 - 2014 s tým, že dražieb v sídle spoločnosti týkajúcich sa predmetu dražby a to bytov v Banskej Bystrici, Leviciach, v Bratislave, v Košiciach a i. sa zúčastňujú najmä osoby z iných oblastí a účasť dražiteľov z miesta nehnuteľnosti je minimálna.

Odporca v 3./rade na pojednávaní uviedol, že ako víťaz dražby uhradil vydraženú cenu 39.000,- eur, avšak byt mu odovzdaný nebol. Osobne navštívil navrhovateľov. Týmto umožnil v byte bývať do zabezpečenia si náhradného ubytovania. Navrhovatelia podali žalobu v posledný deň plynutia lehoty. Navrhovateľ v 1./rade mu kľúče od bytu do dňa 19.11.2014 neodovzdal. Odporca je spoločnosťou zaoberajúcou sa kúpou bytov a ich následným odpredajom alebo prenájmom. Obdobné byty v mieste sporného bytu spoločnosť chcela odpredať za sumu 43.000,- eur. Zatiaľ sa nenašla osoba kupujúceho. Spoločnosť sa zúčastňuje dražieb v Košiciach k bytom v Banskej Bystrici, v Bratislave k bytom v Banskej Bystrici. V konkrétnom prípade sa jedná o byt na prvom poschodí, rohový. Obytný dom nie je zateplený, byt nie je prerobený mimo dvoch okien a je v dezolátnom stave. Prejavil ochotu navrhovateľovi byt odpredať za cenu 39.000,- eur pri úhrade nákladov spojených s jeho nadobudnutím.

Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím navrhovateľa, svedkyne X. F., odporcov v 2. a 3./rade, oboznámením listinných dôkazov, a to oznámenia o dobrovoľnej dražbe, notárskej zápisnice notárky X.. M. Z., zoznamu účastníkov dražby č. 3977, výpisov z obchodného registra, zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere, zmluvy o záložnom práve, znaleckého posudku znalkyni H.. A. Z., výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti, poštových doručeniek, oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, oznámenia o dražbe a zaslanie znaleckých posudkov, fotokópie stránky printového média, fotografie dverí vlastníka, potvrdenia o registrácii údajov, inzertných oznámení zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 13.8.2007 navrhovatelia spoločne so spoludlžníkom Jánom Švorcom uzavreli s odporcom v 1./ rade zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere vo výške 405.000,- Sk zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti za dohodnutých zmluvných podmienok a to úrokovej sadzbe 6,89 % ročne, výške RPMN 7,74 % p. a., výške splátky 3.045,- Sk pri počte splátok 252. Podľa bodu 4 pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným zmluvou o záložnom práve. Dňa 9.4.2005 navrhovatelia uzavreli s odporcom v 1./rade zmluvu o záložnom práve za účelom zabezpečenia špecifikovanej pohľadávky zo zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 600.000,- Sk. Predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, a to byt č. 3 na II. poschodí v obytnom dome súp. č. 3585 v Poprade. V bode 2.4 v zmluve o zriadení záložného práva sa strany dohodli na uspokojení pohľadávky, ktorá nebude riadne a včas splnená predajom predmetu záložného práva na dražbe podľa o dobrovoľných dražbách. Dňa 21.10.2013 odporca v 2./rade vyhotovil oznámenie o dobrovoľnej dražbe pod č. U. na návrh odporcu v 1./rade s dátumom konania dražby 26.11.2013 o 13.30 hod s miestom konania dražby Z. U. J. J. a predmetom dražby bytu č. 3 na II. poschodí polyfunkčného domu č. 3585 v Poprade spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vyčíslená na 39.100,- eur podľa znaleckého posudku vyhotoveného súdnym znalcom H.. B. O.. Podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby, tejto sa zúčastnili celkom traja záujemcovia. Dňa 26.11.2013 pod č K. bola vyhotovená notárska zápisnica notárky X.. M. Z. a to osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby organizovanej dražobníkom. Podľa notárskej zápisnice dražba bola vykonaná na základe návrhu I. O., U..W.. O.. Nehnuteľnosť bola vydražená pre spoločnosť A. D., W.. W..Y..R.. O. O. za cenu 39.000,- eur. Listom zo dňa 4.9.2013 bol navrhovateľ vyzvaný na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom ohodnotenia s tým, že ohliadku vykoná znalec dňa 23.9.2013 o 10.00 hod. Zásielka adresovaná navrhovateľovi v 1./rade bola uložená dňa 10.9.2013 na pošte s tým, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Dńa 10.9. 2013 bola zásielka doručená X. F.. Listom zo dňa 4.9.2013 dražiteľ oznámil spoločenstvu vlastníkov bytov začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Oznámenie bolo adresátovi doručené dňa 16.9.2013. Listom zo dňa 21.10.2013 dražiteľ oboznámil navrhovateľa a X. F. so skutočnosťou zaslania znaleckého posudku a oznámenia o dražbe vedeného pod číslom A51/2013. Prílohou oznámenia bol znalecký posudok a oznámenie o dražbe. Daná písomnosť bola zaslaná vlastníkom, Q. V., Daňovému úradu, Okresnému úradu, spoločenstvu vlastníkov a trom exekútorom. Navrhovateľ si písomnosť prevzal dňa 26.10.2013, X. F. dňa 25.10.2013 s tým, že písomnosti do vlastných rúk boli uložené na pošte od 24.10. 2013. Písomnosť bola odovzdaná na prepravu dňa 22.10.2013. Listom zo dňa 21.10.2013 dražobník požiadal Mesto Poprad a Spoločenstvo vlastníkov bytov Panoráma o zverejnenie na vývesnej tabuli mesta a spoločenstva. Podľa časti novinového článku uverejneného dňa 7.11.2013 odporca v 2./rade zverejnil informáciu o predaji na dražbe trojizbového bytu v Poprade s termínom konania dražby dňa 26.11.2013. Podľa fotografie vchodových dvier označených číslom 3 s menom X. F., na týchto bola zverejnená informácia o dražbe. Dňa 21.10.2013 bol notárskym úradom zverejnený údaj v notárskom centrálnom registri služieb o dražbe konanej dňa 26.11.2013 týkajúcej sa predmetu dražby, a to bytu. Podľa dokladov predložených odporcom v 2./rade a to zoznamov účastníkov predmetu dražby nachádzajúcej sa v S.. Ú.. Q., konanej dňa 22.5.2014 v Modre, vykonávanej odporcom v 2./rade sa zúčastnili traja dražitelia z Bratislavy, Komárno a z Diakoviec, dražby nehnuteľnosti v k. ú. Holič vykonanej dňa 28.4.2014 v Holíči sa zúčastnil jeden dražiteľ, dražby nehnuteľnosti v k. ú. Levice konanej dňa 21.5.2013 sa zúčastnili traja dražitelia z Banskej Bystrice. Podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Radvaň, obec Banská Bystrica konanej v Leviciach sa zúčastnilo celkom 21 uchádzačov z rôznych častí Slovenska. Podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, konanej dňa 4.4.2014 v Leviciach, dražby sa zúčastnilo celkom 10 dražiteľov z obvodu Bratislava, Trnava, Banská Bystrica. Podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v Košiciach, dražby vykonanej v Leviciach dňa 8.4.2014 sa dražby zúčastnilo celkom 8 dražiteľov z obvodu miest Košíc a Prešova. Podľa zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Košiciach, dražby vykonanej v Leviciach dňa 3.12.2014, dražby sa zúčastnilo celkom 9 dražiteľov z rôznych oblastí Slovenska. Podľa výpisu z obchodného registra odporcu v 3./rade, predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti je okrem iného prenájom nehnuteľnosti.

Svedkyňa Jarmila Geletková uviedla, že navrhovateľ je jej bývalým manželom. Manželstvo bolo rozvedené v roku 2011. S navrhovateľom spoločne podala návrh na začatie konania. Návrh zobrala späť po stretnutí s odporcom v 3./rade. V spornom byte bývala do konca augusta 2014. Odsťahovala sa následne do podnájmu. Úver poskytnutý odporcom v 1./rade bol celý použitý na podnikateľskú činnosť navrhovateľa v 1./rade. Spolu s úverovou zmluvou uzavreli tiež zmluvu o založení nehnuteľnosti. Sama mala vedomosť o následkoch podpísania tejto zmluvy. Navrhovateľ mal neskôr problémy v podnikaní, a preto prestal úver splácať. Vedomosť o dobrovoľnej dražbe mala, sama neprejavila záujem oznámenej dražbe zamedziť. Po vydražení byt užívala po dohode s odporcom v 3./rade s tým, že bude uhrádzať dohodnuté platby. V čase jej odsťahovania sa navrhovateľ už v byte nebýval. S úverovými zmluvami sa v krátkosti oboznámila, nebol na ňu vyvíjaný žiadny nátlak. Navrhovateľ po uskutočnení dražby do bytu dochádzal sporadicky.

Podľa záveru znaleckého posudku Ing. Emílie Hudzíkovej zo dňa 19.7.2007 všeobecná hodnota bytu č. 3 bola vyčíslená na 1.400.000,- Sk. Podľa inzertných oznámení spoločnosti Top reality SK v mesiaci február 2014 boli inzerované predaje 3-izbových bytov na sídlisku Západ v Poprade a na ul. Tomášikovej za ceny 57.500,- eur a 56.600,- eur. Podľa LV č. 3977 k. ú. Poprad navrhovatelia v 1. a v 2./rade boli vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k bytu č. 3 na II. poschodí bytového domu súp. č. 3585. Podľa výpisu z LV č. 3977 zo dňa 9.2.2014 ako vlastník predmetného bytu bol zapísaný odporca v 3./rade titulom nadobudnutia osvedčením o priebehu dobrovoľnej dražby.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa /1

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu.

Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa

(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa

(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

Podľa

(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

(3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

(4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.

Podľa

(1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

(2) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

(3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

(4) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

(5) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného práva podľa až 151ma <aspi://module='ASPI'&link='%2523151j-151ma'&ucin-k- dni='30.12.9999'>.

(7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie <aspi:// module='ASPI'&link='%2523584'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa nepoužije.

Podľa

(1) Záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia až 4 <aspi://module='ASPI'&link=' %2523151g'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.

Podľa

(1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. 9)

(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

(3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

(4) Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.

Podľa § 10 citovaného zákona

(1) Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 11)

(2) Peňažné čiastky sa skladajú v hotovosti alebo zasielajú poštou formou peňažnej zásielky doručovanej do vlastných rúk, bankovým prevodom alebo iným bezhotovostným spôsobom; možno ich tiež doručiť aj iným preukázateľným spôsobom do rúk osoby, ktorej sú určené. Ak ide o bezhotovostný prevod, je čiastka odoslaná odpísaním z účtu odosielateľa pod podmienkou, že bude pripísaná na účet príjemcu. Dražobník môže pripustiť aj platbu šekom alebo platobnou kartou.

Podľa § 11 uvedeného zákona

(1) Miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

(2) Spôsob úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu predmetu dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe.

(3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný doplniť zasielané písomnosti o údaje a doklady ustanovené osobitnými predpismi na základe výzvy okresného úradu, v ktorého obvode sa predmet dražby nachádza.

(4) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

(5) Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

(6) Účastníci dražby a ostatní prítomní na dražbe sú v priebehu jej konania povinní nerušiť priebeh dražby správaním odporujúcim dobrým mravom.

(7) Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku dražby.

Podľa § 12 daného zákona

(1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Podľa § 16 ods.4 uvedeného zákona

(4) Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

Podľa platného do 31.5. 2014

(1) O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby.

(2) V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

(3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

(5) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

(6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby.

(7) O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.

Podľa , navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť ( <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-527>). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie ( ). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby ( ). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem ( ).

Navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Aj keď spoluvlastník nehnuteľnosti, bývalá manželka, ktorých účastnenstvo je nedeliteľné, zobrala návrh na začatie konania v priebehu konania späť, navrhovateľ poukázal na uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej bývalá manželka sa stala vlastníčkou hnuteľných vecí a práva k nehnuteľnosti v prípade úspechu v konaní získal navrhovateľ. Takto uzavretá dohoda nebola účastníkmi spochybnená. Tým sa zachovala jeho aktívna legitimácia v konaní.

Nie je sporným, že pôvodní navrhovatelia uzavreli s odporcom v 1./rade dve úverové zmluvy, na základe ktorých im boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600.000,- Sk a 405.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia úveru účastníci s bankou uzavreli zmluvu o záložnom práve. Predmetom záložného práva sa stal byt vo vlastníctve manželov a podľa čl. I bod 1.4. pre účely zmluvy o záložnom práve sa zabezpečenými pohľadávkami záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi rozumeli tak pohľadávka na splatenie úveru, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku odstúpenia od úveru, na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne z neplatného právneho úkonu a.i. Rovnako nie je sporným, že navrhovatelia prestali dohodnuté úvery splácať, v dôsledku čoho odporca v 1./rade pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, čo rovnako nie je sporným a vymoženie pohľadávky si uplatnil dobrovoľnou dražbou. Zmluvu o záložnom práve nie je možné vyhodnotiť ako neplatný právny úkon akcesorickej povahy z dôvodu absolútnej neplatnosti úverových zmlúv. Aj keby boli zmluvy vyhodnotené ako absolútne neplatné právne úkony, odporca v prvom rade plnil a má právo na základe záložnej zmluvy si pohľadávku / napr. z bezdôvodného obohatenia / vymôcť realizáciou záložného práva. Záložná zmluva nebola vyhodnotená ako neplatná iba z dôvodu, že predmet zálohu vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Hudzíkovej / 1 400 000.- Sk v roku 2007 /,prevyšoval výšku poskytnutých finančných prostriedkov o sumu 400.000,- Sk. Navrhovateľom bol poskytnutý bezúčelový úver (tzv. americká hypotéka), preto forma ručenia bola adekvátna k výške a charakteru úveru. Žiadne iné ručenie nebolo vyžadované . Odporca v 1./rade poskytol následne navrhovateľom opakovanú možnosť dohodnúť sa na dodatočnom splatení úveru po jeho zosplatnení, no neúspešne. Preto ako záložný veriteľ si uplatnil svoje právo výkonom dobrovoľnej dražby. Vychádzajúc z notárskej zápisnice a samotných písomností týkajúcich sa výkonu dražby nebolo zistené, aby zo strany záložného veriteľa alebo dražiteľa boli porušené zákonné ustanovenia stanovené Zákonom o dobrovoľných dražbách. Miesto výkonu dražby s prihliadnutím k miestu draženej nehnuteľnosti podľa názoru súdu nebolo vyberané účelovo s cieľom zvýhodniť určitých uchádzačov, zmanipulovať dražbu a dosiahnuť cenu dražobnej nehnuteľnosti čo najpriaznivejšiu pre vydražiteľa. Dobrovoľná dražba bola vykonaná v sídle dražobnej spoločnosti, okresnom meste, obdobne, ako boli vykonané iné dobrovoľné dražby nehnuteľností daným vydražiteľom nachádzajúcich sa napríklad v Košiciach, v Bratislave. Pri posudzovaní otázky primeranosti miesta konania dražby vzhľadom na jeho geografickú polohu súd prihliadol tiež k právnemu názoru vysloveného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2013 sp. zn. ).

Dobrovoľná dražba ( písm a/ zákona o dobrovoľných dražbách ) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti.

Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. Túto otázku je povinný súd posúdiť vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

Nezanedbateľným je tiež to, že ani v , ktorý upravuje exekúciu predajom nehnuteľnosti exekútorovi nie je uložená povinnosť vykonať dražbu v mieste , kde sa nehnuteľnosť nachádza, pričom pôsobnosť súdneho exekútora nie je viazaná regionálne.

Námietky navrhovateľa súvisiace so znaleckým posudkom vyhotoveným pre účely dražby súd nevyhodnotil ako odôvodnené. Navrhovateľ napriek doručenému znaleckému posudku v zákonom stanovenej lehote / 30 dní pred dňom konania dražby /,nespochybnil všeobecnú hodnotu nehnuteľností už v priebehu dražby a sám nepodal trestné oznámenie, ktoré by malo súvisieť s podozrením zo spáchania trestného činu znalcom. Ako vyplýva z tvrdenia dražiteľa, navrhovateľ napriek upovedomeniu nesprístupnil nehnuteľnosť potencionálnym uchádzačom a tým sám nepriaznivo ovplyvnil účasť dražiteľov na dobrovoľnej dražbe. Navrhovateľ rovnako nepreukázal svoje tvrdenie spočívajúce v neoznačení nehnuteľnosti dražobnou vyhláškou, resp. nedodržania zákonných lehôt pre zverejnenie dobrovoľnej dražby na obecnom úrade. Odporca v 2./rade predložil listinné dôkazy svedčiace o včasnom oznámení konania dražby, označení nehnuteľnosti aj žiadosti na zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli Obecného úradu . Čo sa týka ústavnosti samotnej možnosti vymoženia pohľadávky na dobrovoľnej dražbe súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie svojim rozhodnutím pod číslom C - 34/13 zo dňa 10.9.2014 uviedol, že Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. 2. Článok 1 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súd.

V tomto smere súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu č. , ktorým ústavný súd odmietol podanie na vyhlásenie nesúladnosti ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách s .

Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí súd nezistil, aby uplatnenie záložného práva dobrovoľnou dražbou bolo v rozpore so zákonom, prípadne neprijateľnou zmluvnou podmienkou pri preskúmaní zmluvy s ohľadom na práva spotrebiteľa. Platné ust. zabezpečuje navrhovateľovi dostatočnú ochranu na súdne preskúmanie súladnosti procesu dobrovoľnej dražby.

Dôsledok možného porušenie jeho ústavných práv na obydlie a práv umožňujúcich adekvátnu súdnu ochranu pri výkone práva dobrovoľnou dražbou nie je rovnako odôvodnený. Tak navrhovateľ ako aj jeho bývalá manželka byt toho času už neužívajú a bytovú otázku si vyriešili podnájmom.

Súd zamietol návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypočutím jeho suseda a primátora, resp. pracovníka mestského úradu , pretože doposiaľ vykonané dôkazy považoval za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, medzi kupujúcim a predávajúcim a výška kúpnej ceny závisí od individuálnych podmienok súvisiacich s nehnuteľnosťou, vykonanie dôkazu vypočutím svedka a porovnanie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalcom pri dobrovoľnej dražbe a kúpnej ceny nepokladal za relevantné. Ako relevantný dôkaz na spochybnenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalcom by mohli slúžiť prípadné výsledky trestného konania. Odporca v druhom rade predložil dôkazy svedčiace o splnení si povinnosti pri zverejňovaní oznámenia o dobrovoľnej dražbe na príslušnom obecnom úrade včas a to listu zo dňa 21.10. 2013. Navrhovateľ sám nekonkretizoval bližšie skutočnosti týkajúce sa možného porušenia daných povinností dražiteľom.

Ak navrhovateľ spochybnil výšku pohľadávky uspokojenej v dobrovoľnej dražbe, nič mu nebráni uplatniť si prípadný nárok na náhradu škody voči záložnému veriteľovi podľa § 33 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania navrhovateľ zobral späť, preto súd samostatne o jeho návrhu nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . Náhradu trov konania vo vzťahu navrhovateľa k odporcom v 1. a v 3./rade účastníkom nepriznal, pretože odporcovia ako úspešní účastníci si náhradu trov neuplatnili. Podľa zásady úspechu priznal náhradu trov odporcovi v 2./ rade predstavujúce hotové výdavky súvisiace s vyplateným poštovným 1,75 + 1,40 eur za zásielky doručované súdu a vyhotovením kópií písomnosti zo súdnych spisov, 36 strán x 0,20 eur, celkom 10,35 eur a cestovné za dve cesty J. - V. a späť štatutárneho zástupcu a povereného zástupcu odporcu 8 x 11,80 eur prostriedkom hromadnej dopravy- autobusom. Celkom trovy predstavujú 104,75 eur. Súd nepriznal odporcovi uplatnené trovy náhradu za stratu času, pretože takéto trovy účastníkovi neprislúchajú. Odporca nepredložil písomnosti súvisiace s ušlou mzdou potvrdené zamestnávateľom ani písomnosti, z ktorých by súd mohol prípadne priznať náhradu príjmu, ak účastník konania je živnostníkom. Rovnako účastník nepredložil písomnosti, na základe ktorých by mu bola mohla byť priznaná náhrada za použitie motorového vozidla (technický preukaz motorového vozidla- priemerná spotreba vozidla, doklad o cene pohonných hmôt). Samotné vyúčtovanie na tlačive podľa Zákona o cestovných náhradách je pre rozhodnutie súdu nepostačujúcim.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.