Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13Er-445-2010.pdf
PDF · 118.15 KB
Case nature
Subarea
13Er/445/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Ferratum Slovakia s.r.o., Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, IČO: 43 770 207, zastúpený advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošová 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému: K. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXXX/XX, XXX XX X., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 339,50 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou pod spisovou značkou EX 132/2010 z a s t a v u j e. II. Súd o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Blanku Ružekovú poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 051379* zo dňa 21.09.2010 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 339,50 Eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. NRS 248/2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, rozhodcom JUDr. Andreou Bárdošovou zo dňa 16.04.2010. Právny zástupca oprávneného podaním zo dňa 11.05.2010 spísaným vo forme zápisnice u súdneho exekútora žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku č. k. NRS 248/2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, rozhodcom JUDr. Andreou Bárdošovou zo dňa 16.04.2010. Súdny exekútor následne dňa 17.05.2010 požiadal Okresný súd Galanta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému. Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2010 a vykonateľnosť dňa 08.05.2010 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 339,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 312,50 Eur od 10.06.2009 do zaplatenia na účet žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 39,50 Eur s DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,31 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 45 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 45 ods.3 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 243d ods. 2/ Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Exekučný súd ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu si súd dňa 03.06.2010 vyžiadal od Najvyššie rozhodcovského súdu a.s., rozhodcovský spis. Dňa 14.06.2010 bola súdu od rozhodcovského súdu doručená fotokópia Zmluvných podmienok, z ktorých súd vychádzal pri vydávaní exekučného titulu. Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že zmluva, na základe ktorej vznikol exekučný titul, sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom - veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom - povinným, a preto sa v danom prípade používajú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože, ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol. Exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu, a to rozhodcovským rozsudkom, bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 339,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 312,50 Eur od 10.06.2009 do zaplatenia na účet žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 39,50 Eur s DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,31 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2010 a vykonateľnosť dňa 08.05.2010. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený žiada od odporcu zaplatenie sumy vo výške 339,50 € s príslušenstvom, a to z titulu zmluvy o pôžičke číslo 10010819. Žalobca v návrhu uviedol, že vyplnením elektronického formulára umiestneného na internetovej stránke, resp. zaslaním textovej správy SMS požiadal žalovaný žalobcu o poskytnutie peňažnej pôžičky v súlade s bodom 3.5 zmluvných podmienok. Následne dňa 21.05.2009 žalobca v súlade s bodom 4.1 zmluvných podmienok informoval žalovaného o schválení žiadosti o poskytnutie pôžičky a to zaslaním ponuky . Žalovaný v súlade s bodom 4.2. zmluvných podmienok odsúhlasil ponuku a to zaslaním textovej správy SMS, čím potvrdil, že súhlasí so zmluvnými podmienkami a že ponuka a zmluvné podmienky zodpovedajú jeho vôli a že bude plniť svoje záväzky z nich vyplývajúce. Odoslaním textovej správy SMS s odsúhlasením ponuky žalovaný zároveň potvrdil, že požaduje doručenie pôžičky spôsobom podľa bodu 5 zmluvných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca poskytol žalovanému sumu pôžičky vo výške 250,- Eur a to zaslaním poštovou poukážkou typu E. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že žalovaný bol povinný vrátiť peňažnú pôžičku v 15 dňovej lehote splatnosti, t.j. dňa 09.06.2009. Žalovaný však poskytnutú pôžičku a odplatu za jej poskytnutie žalobcovi nevrátil, a to ani z časti. Zmluvné strany si dohodli v zmysle bodu 9.3. zmluvných podmienok v prípade omeškania s vrátením peňažnej pôžičky zmluvnú pokutu vo výške režijného poplatku uvedeného v zmluvných podmienkach. Napriek výzve žalobcu svoj dlh neuhradil riadne. Rozhodca ďalej citoval bod 14.4 zmluvných podmienok, t.j. že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, so sídlom v Bratislave zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4542/B , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Ďalej rozhodca uviedol, že po preskúmaní svojej právomoci dospel k záveru, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci. Rozhodca ďalej v odôvodnení uviedol, že výzvu na žalobnú odpoveď sa žalovanému ( v tomto konaní povinnému) podarilo doručiť dňa 04.03.2010, tento sa však k výzve nevyjadril. Ďalej rozhodca uviedol, že mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah a to uzatvorením zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v zmysle bodu 5 zmluvných podmienok vo výške 250,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutou odplatou za úhradu nákladov spojených so spracovaním žiadosti o poskytnutie pôžičky v zmysle bodu 6 zmluvných podmienok vo výške 62,50 Eur, spolu 312,50 Eur. Ďalej rozhodca uviedol, že keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas, t.j. nezaplatil žalobcovi svoj splatný záväzok, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 339,50 €, ktorá pozostáva z nevrátenej peňažnej pôžičky vo výške 250,- Eur, odplaty vo výške 62,50 Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 27,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne. Potom rozhodca v rozhodcovskom rozsudku len citoval zákonné ustanovenie § 658 ods. 1, § 657, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd ďalej zistil, a to zo Zmluvných podmienok, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy č. 10010819, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - rozhodcovského rozsudku č. k. NRS 248/2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, rozhodcom JUDr. Andreou Bárdošovou zo dňa 16.04.2010, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo Zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy č. 10010819 z bodu 14.4. Rozhodcovská doložka vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, so sídlom v Bratislave zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4542/B , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa § 25 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úver medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Pre posúdenie veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom, a to v súlade s § 52 odsek 3, 4 OZ a § 3 odsek 1, 2 ZSU, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSU). Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 odsek 1, 2, 3 OZ). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, konkrétne zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, v akej forme je napísaná zmluva a obchodné podmienky - malé písmená s nahusteným textom, bez odsekov, čo znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa a v OZ. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, jednak z noriem európskeho práva. Súd podotýka, že vyššie citovanú smernicu, ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 1.4.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. zo dňa 2.3.2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to , že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice ( 93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti. Podľa vnútroštátneho práva sa však zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny - príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. V posudzovanej veci mal súd riadne preukázané, a to predložením Zmluvných podmienok, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy č. 10010819, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul - rozhodcovského rozsudku č. k. NRS 248/2010 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480, rozhodcom JUDr. Andreou Bárdošovou zo dňa 16.04.2010, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v danom bode Zmluvných podmienok, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, pričom v zmysle jej znenia sa vopred vzdal práva výberu, kde sa budú možné spory medzi stranami riešiť. Povinný mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie spomenutú judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou je potrebné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky v Zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy č. 10010819, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. OZ a ustanovenia smernice rady č. 93/13/ EHS). Dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nárok. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. O trovách exekučného konania rozhodol súd tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Galanta. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.