Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16CoP-39-2022.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/39/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletého Z. Z., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky H. Z., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom L. L., toho času bytom L. L., J. 7, zastúpenej ADUVIANTE, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Trnava, Halenárska 412/7, IČO: 46 078 932 a otca K. F., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom L., J. 7, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku S. súdu Banská Bystrica č. k. 37P/91/2021-230 zo dňa 07. 09. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. Z. každý utorok a štvrtok v kalendárnom týždni od 18.30 h do 19.00 h telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletého Z. Z., narodeného XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne (výrok I.). Otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 31. 07. 2021 (výrok II.). Povolil otcovi splácať zročné výživné od 31. 07. 2021 do 07. 09. 2022 na maloletého vo výške 1.220,-Eur v 50,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným (výrok III.). Rozhodol o oprávnení otca stretávať sa s maloletým každú druhú sobotu v príslušnom kalendárnom mesiaci v roku, v čase od 15.30 h do 17.30 h, za prítomnosti matky a pracovníka Centra sociálnych služieb KA, Kalinčiakova 781/2, Krupina - Mgr. C. H., prípadne iného povereného pracovníka tohto centra, a to počas prvých 10 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a následne už bez prítomnosti matky aj pracovníka centra (výrok IV.). Ďalej rozhodol o tom, že otec je oprávnený maloletého v stanovené dni a hodiny od matky prevziať a maloletého jej odovzdať v stanovené dni a hodiny pred vchodom do bytového domu matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť (výroky V. a VI.). Okresný súd ďalej rozhodol o povinnosti rodičov v prípade, že sa styk otca s maloletým nebude môcť uskutočniť so závažných dôvodov, oznámiť si túto skutočnosť navzájom najneskôr 48 hodín pred realizáciou styku a uložil matke povinnosť poskytnúť otcovi najbližší náhradný termín na styk otca s maloletým v rovnakom rozsahu, v počte hodín, počas ktorých sa styk otca s maloletým nerealizoval (výrok VII.), uložil povinnosť matke v prípade, že sa styk otca s maloletým nebude môcť uskutočniť zo závažných dôvodov, oznámiť túto skutočnosť najneskôr do 24 hodín pred realizáciou styku otca s maloletým Centru sociálnych služieb KA v Krupine (výrok VIII.). Rozhodol o tom, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v kalendárnom týždni v časovom rozmedzí od 18.30 h do 19.00 h telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor (výrok IX.) a matke uložil povinnosť zabezpečiť uvedenú formu
kontaktu telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor poskytnutím telefónneho čísla otcovi zabezpečením zariadenia s aplikáciou umožňujúcou videohovor a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri styku a otcovi styk s maloletým umožniť (výrok X.) a napokon okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok XI.).
2. Pri samotnej úprave rozsahu styku otca s maloletým súd vychádzal z okolností na strane maloletého dieťaťa ako je jeho vek, zdravotný stav, denný režim, voľnočasové aktivity, vytvorenie si vzťahu k rodičovi, s ktorým sa má stretávať, ako aj z okolností na strane oprávneného rodiča (otca), plnenie si jeho pracovných povinností, vytvorenie ekonomických, materiálnych, prípadne bytových podmienok na realizáciu styku s maloletým dieťaťom. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že maloletý má takmer dva roky, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, je v celodennej starostlivosti matky. Na strane otca prihliadal na jeho plnenie si pracovných povinností v Nemecku, keď na Slovensko dochádza v nepravidelných termínoch, zhruba po 4 až 5 týždňoch. S prihliadnutím na to, že maloletý je útleho veku, kedy je potrebné, aby jeho kontakt s otcom, keďže je to pre neho istým spôsobom nová osoba, boli čo najintenzívnejšie, v čo najkratšom časovom rozmedzí, ale vzhľadom na výkon práce otca v zahraničí toto nie je možné dobre realizovať formou osobného styku, a preto súd v danom prípade videl možnosť udržiavania pravidelného kontaktu a vizualizácie si osoby otca u maloletého aj formou videohovorov, resp. telefonických hovorov, ktoré matka doposiaľ otcovi neumožňovala. Z uvedeného dôvodu súd upravil styk otca s maloletým aj telefonicky, resp. prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor. Poukázal však na to, že časový rozsah, v ktorom sa otec môže takýmto spôsobom stýkať s maloletým, teda každý utorok a štvrtok od 18:30 h a 19:00 h, nie je stykom, pri ktorom sa musí striktne dodržiavať uvedený rozsah 30 min. Súd si bol vedomý toho, že vzhľadom na útly vek maloletého môže táto forma styku trvať len niekoľko minút.
3. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti rozsudku Okresného súdu podala v zákonnej 15-dňovej lehote matka maloletého a to proti výroku IX., teda proti výroku, ktorým okresný súd rozhodol o tom, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v kalendárnom týždni v časovom rozmedzí od 18:30 h do 19:00 h telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor. V odvolaní poukázala na to, že súd v konaní zistil, že otec maloletého absolvoval protialkoholické liečenie v roku 2013, následne 6 rokov abstinoval, v septembri 2019 znovu začal s požívaním alkoholu popri práci na dome a bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3T/108/XXXX-594 zo dňa 10. 05. 2021, ktorý sa stal právoplatným dňa 26. 05. 2021, v zmysle ktorého sa zločinu dopustil voči nej i často pod vplyvom alkoholu. Uviedla, že stále sa obáva kontaktu s otcom dieťaťa, nezvládla dokonca ani kontakt s otcom na pojednávaní dňa 13. 07. 2022. Namietala nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie, teda, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Podľa jej názoru súd nezohľadnil komplexne najlepší záujem dieťaťa spočívajúci tiež v tom, aby súdom upraveným stykom nedochádzalo k ohrozeniu vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobu. Konanie, ktorého sa otec dieťaťa voči nej dopustil a pre ktoré bol právoplatne odsúdený, je konaním, ktoré zaťažuje jej psychiku až doteraz. Rozsah súdom určeného dištančného styku dvakrát za týždeň predstavuje pre ňu neprimeranú psychickú záťaž a celkom určite zasiahne do jej duševnej integrity. Je viac než pravdepodobné, že 1 - 2 dni pred aj po dištančnom kontakte otca so synom, ktorý má povinnosť umožniť (t. j. bude nutne s otcom dieťaťa týmto spôsobom v kontakte), bude pod psychickým tlakom, čo bude vplývať aj na maloletého syna. Žiadala, aby súdne rozhodnutie zohľadňovalo, že je obeťou trestného činu, ktorý má u nej stále dozvuky a aby bol nepriamo zabezpečený zdravý vývin dieťaťa (najlepší záujem dieťaťa). Za primeraný rozsah s ohľadom na okolnosti jej situácie považuje hovory dvakrát do mesiaca v presne stanovenom čase. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku teda žiadala zmeniť a styk otca s maloletým každý druhý a každý štvrtý utorok v kalendárnom mesiaci v časovom rozmedzí od 18.30 do 19.00 hod. telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor.
5. Kolízny opatrovník maloletého, ale ani otec maloletého sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil z nasledovných dôvodov.
7. Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí s dôvodmi rozsudku okresného súdu týkajúcimi sa napadnutého výroku (bod 43 dôvodov napadnutého rozsudku). Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. So všetkými skutočnosťami a námietkami matky uvedenými v odvolaní sa okresný súd vysporiadal v napadnutom rozsudku a správne uprednostnil potrebu úpravy styku maloletého s otcom vzhľadom na útly vek maloletého, kedy je potrebné, aby jeho kontakt s otcom bol čo najintenzívnejší, v čo najkratšom časovo rozmedzí, pričom okresný súd správne prihliadal na denný režim maloletého, ale aj možnosti styku s maloletým zo strany otca i matky. Odvolací súd sa nestotožňuje so stanoviskom matky maloletej, že styk otca s maloletým prostredníctvom telefonických alebo videohovorov neprimerane zasiahne do jej duševnej integrity a určite nie 1 - 2 dni pred aj po súdom určenom dištančnom kontakte otca so synom. Uvedeným rozsudkom došlo k úprave styku otca s maloletým dieťaťom a nie je pri ňom potrebný kontakt aj s jeho matkou. Aj keby sa tento dištančný kontakt upravil len dvakrát do mesiaca, s čím matka súhlasí, matka musí dať otcovi, či už kontaktné telefónne číslo, alebo musí mu oznámiť videoaplikáciu, cez ktorú bude možné kontakt s maloletým uskutočniť, prípadne s otcom dieťaťa sa dohodnúť, či sa styk s maloletým uskutoční telefonicky alebo prostredníctvom videohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a vo výroku o náhrade trov konania ako závislom výroku od rozhodnutia vo veci samej potvrdil. V ostatných výrokoch okresného súdu odvolací súd ponechal nedotknutý ako odvolaním nenapadnutý.
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.